Aby prekonala traumu, namaľovala obraz, v ktorom násilníkovi reže hlavu

Artemisia Gentileschiová bola priekopníčkou maliarstva aj ženskej odvahy.

Zavraždenie Holoferna(Zdroj: Wikimedia Commons)

Je to mrazivý výjav. Dve ženy sa prikradli k posteli spiaceho muža. Jedna ho celou silou zatláča do postele. Muž precitol zo spánku a mladú ženu sa pokúša odtlačiť. Bojuje. Druhá žena ho však krátkym mečom reže do hrdla.

Bolesť muža ochromuje, zakláňa hlavu, no jeho oči sú široko otvorené. Krv sa vpíja do bielej podušky a strieka na vraždiacu ženu. Tú však nič nerozptýli. Silné zovretie meča aj červeň v lícach naznačujú, že neprestane, kým hlavu neodreže úplne.

Muž na obraze je Holofernes, babylonský generál, ktorý napadol Izrael. Žena je Judita, ktorá ho v mene Božom zabíja, aby oslobodila svoj národ. V postavách obrazu Zavraždenie Holoferna však môžeme vidieť aj Agostina Tassi a Artemisiu Gentileschiovú.

Článok pokračuje pod video reklamou

Doslova. Artemisia Gentileschiová, významná osobnosť maliarstva 17. storočia a jedna z najvýznamnejších maliarok vôbec, totiž do obrazu vtisla podobizeň seba samej a muža, ktorý ju znásilnil.

Zázračné dievča, ktoré neprijali do akadémie

Artemisia Gentileschová sa narodila v Ríme v roku 1593 ako najstaršie dieťa nadaného a vo svojom období populárneho maliara Orazia Gentileschiho. Orazio bol blízkym priateľom Caravaggia, jeho domácnosť prosperovala a osvietený otec veľmi skoro spoznal vo svojej dcére talent, ktorý rozvíjala vo svojej dielni.

Prvým datovaným obrazom sedemnásťročnej dievčiny je dielo Zuzana a starci. Ide o veľmi zrelý obraz, v ktorom jasne vidieť sebavedomý a osobitý štýl. Dcéra už vtedy predčila otca. Napriek nespornému talentu Artemisiu v roku 1612 neprijali za členku Maliarskej akadémie. Výsostne mužská spoločnosť ju, ako prvú ženu vôbec, zaradila na svoj zoznam až neskôr.

Možno na základe vtedajšieho neúspechu z akadémie zabezpečil Orazio svojej dcére súkromného učiteľa. Bol ním Agostino Tassi, s ktorým v tom čase spolupracoval. Ako sa ukázalo, Tassi nebol práve typom slušného hosťa a láskavého učiteľa. Artemisiu znásilnil priamo v ateliéri. Nasledoval sedem mesiacov trvajúci súdny spor, ktorý s napätím sledoval celý vtedajší Rím.

Pre pravdu trpela aj mučenie

Prepis súdneho sporu sa celý zachoval, a tak vieme, že Artemisia v ňom vystupuje ako odvážna, moderná žena, ktorá bojuje proti útlaku a násiliu. Odvážne opísala celý priebeh znásilnenia a nedala sa zastrašiť.

V procese vypovedalo viacero svedkov, ktorí mladú maliarku opísali ako uzavreté dievča, tráviace všetok svoj čas pri farbách a plátne. Tassi bol naopak násilník, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou zavraždil svoju manželku a jeho vyčíňania boli všeobecne známe. Napriek tomu, bol k nemu súd zhovievavý a nerozhodol hneď. Prečo sa tak stalo, nie je ťažké uhádnuť. Vo svojej dobe patril k populárnym maliarom, bol dokonca chránencom pápeža Inocenta X. a Artemisia bola len dievča.

Svoju pravdu teda musela obhájiť a absolvovať mučenie. Mladej, len osemnásťročnej maliarke naťahovali prsty a opakovane sa jej pýtali, či je pravda, že ju Tassi znásilnil. Mučenie mohlo nezvratne poškodiť jej prsty a tým raz a navždy zničiť jej kariéru. No Gentileschiová trvala na svojej pravde.

Súd napokon uznal Agostina Tassiho vinným a odsúdil ho k jednému roku väzenia. Bez ohľadu na výsledok súdu, bola česť celej rodiny pošliapaná. Artemisiu bolo treba rýchlo vydať. Len mesiac po ukončení procesu sa narýchlo vydala za Pierantonia Stiattesiho, ďalšieho dnes už zabudnutého umelca, a presťahovala sa s ním do Florencie.

Jej zbraňou sa stali pláno a štetce

Traumatické zážitky raz a navždy ovplyvnili Gentileschiovej tvorbu. Najzreteľnejšie je to v obraze Zavraždenie Holoferna, ktorý dokonca namaľovala dvakrát. Medzi prvou a druhou verziou sú minimálne rozdiely. Líšia sa len farbou oblečenia či drobnými detailmi. V oboch je zachovaná podoba maliarky a násilníka a z oboch srší zúrivosť a bolesť. Gentileschiová, tak ako o mnoho rokov neskôr Frida Kahlo či Louise Bourgeois, rozprávala vlastný príbeh prostredníctvom obrazov.

K výjavu Holofernovej vraždy sa navyše vracala opakovane. V dvoch verziách obrazu Judita so svojou slúžkou, ktoré je akýmsi voľným pokračovaním Zavraždenia Holoferna ukazuje, čo sa udialo po vražde. Na prvej verzii datovanej z roku 1613 - 1614 stoja obe ženy a obzerajú sa kamsi, kde začuli ruch. Judita má ako bojovník meč prehodený cez rameno, slúžka drží hlavu v košíku. Napriek tomu, že z neho presakuje krv, je spočiatku ľahké prehliadnuť ho. To, čo ženy zaujalo, je zjavne oveľa dôležitejšie.

Umelecká aj osobná sloboda

Vo Florencii sa obom manželom umelecky darilo, Artemisiu ako prvú ženu prijali do tamojšej Akadémie umení, nadviazala množstvo pracovných aj priateľských kontaktov medzi inými s Cristofanom Allorim, Galileom Galileim či dokonca s neoficiálnym vládcom mesta Cosimom Medicejským a získala aj veľkolepú objednávku na výzdobu stropu Michelangelovo múzea. Maľby takýchto rozmerov boli pritom tou najväčšou umeleckou výsadou.

Manželstvo s Pierantonim však nebolo šťastné. Z ich štyroch spoločných detí sa dospelosti dožila len najstaršia dcéra a Pierantonio utrácal viac, ako zarobil. Rodina sa tak dostávala do dlhov a Artemisia sa rozhodla manžela opustiť a žiť slobodne. Umelecky aj osobne.

Na istý čas sa vrátila do Ríma, kde sa jej narodila druhá, nemanželská dcéra. Potom jej cesta pokračovala cez Benátky do Neapola, kde sa natrvalo usadila a ako etablovaná maliarka získavala množstvo, tentokrát už lukratívnych, objednávok. Povesť tejto výnimočnej maliarky sa však dostala až do Anglicka, kde niekoľko rokov žila na dvore Kráľa Karola I. Artemisia zomrela v Neapole pravdepodobne počas morovej epidémie, ktorá sužovala mesto v rokoch 1653 -1656.

Dnes ju v mnohom považujeme za priekopníčku. Len málokedy sa v historickom patriarchálnom svete stretneme s príkladom ženy, ktorá nielen naplno rozvinie svoj talent, ale bojuje aj za svoju osobnú slobodu. Je paradoxné, že jej tvorba stála dlho na okraji záujmu.

Ten sa spustil až v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy Linda Nochlin publikovala štúdiu Why Have There Been No Great Women Artists?. Za originálom Artemisie Gentileschiovej navyše nemusíte cestovať ďaleko. Jej druhá verzia obrazu Zuzana a Starci sa nachádza v zbierke Moravskej galérie v Brne.

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Talent - vzdelanie - úspech
  3. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  4. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  5. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  7. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  8. Slovanet spustil LTE internet aj na juhu Tokaja
  9. Hľadá sa: Vzťah z rozumu. Darujte na Valentína predplatné SME.sk
  10. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME
  1. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  2. Uvažujete nad solárnymi kolektormi? Získajte príspevok až 1750 €
  3. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  4. Príbeh tradičného družstva - príbeh Antonína Kvapila
  5. V Botanickej záhrade SPU otvorili jedinečnú výstavu orchideí
  6. Noc architektúry 2018
  7. V súťaži Záhrada, Park a Detail roka uspeli absolventi SPU
  8. Mieru spracovania odpadu zvyšujú automatizované linky
  9. Talent - vzdelanie - úspech
  10. Príbeh tradičného družstva - príbeh Iva Hlisnikovského
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 27 788
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 19 812
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 12 799
  4. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 6 521
  5. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 6 395
  6. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 5 767
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 661
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 3 397
  9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 3 173
  10. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 3 101

Téma: Násilie na ženách


Článok je zaradený aj do ďalších tém Ženské osobnosti, Umenie

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Hovorili sme s Babindolčanmi: Bohatí susedia ich prekvapili

Ľuďom v Babindole sa nepáči, ak sa o nich hovorí ako o bohatej dedine. Zbohatlo podľa nich len pár jednotlivcov.

KOMENTÁRE

Snaha o minimalizáciu škody

Hlavní aktéri babindolskej kauzy nasadili špecialistov na krízovú komunikáciu.

ŠPORT

Za megapodvod minidištanc? Rusov možno na olympiáde omilostia

Rusi túžia kráčať pod svojou vlajkou.

Neprehliadnite tiež

STĹPČEK OSMELENÉ

Dnes sa pomodlím za Istanbulský dohovor

Zdá sa, že predchádzaniu násiliu na ženách pomôže len zázrak.

Štyri trendy pre štýlovú obývačku v roku 2018

Farby v obľúbenej miestnosti v domácnosti ovládnu variácie zemitých tónov.

Nepríjemný zápach z úst má rôzne príčiny, no dá sa vyriešiť

Halitóza je najčastejsie sprievodným znakom ochorení v ústnej dutine.

Po rokoch bolestí si nechala odstrániť maternicu. Nie je to riešenie pre každú ženu

Herečka Lena Dunhamová trpí nevyliečiteľnou chorobou, má len 31 rokov.

Ženy protestujú nahé, aby spoločnosť vypočula ich hlasy. Je to nutné?

Odporcovia argumentujú, či ženy nič lepšie ako svoje telá nemajú.