Babie leto na severnom Spiši: Päť zákutí Slovenska na predĺžený víkend

Prielom Dunajca

Tvorí hranicu medzi Slovenskom a Poľskom a turisti ho považujú za najatraktívnejšie miesto v regióne. Splaviť ho na pltiach je zážitok, ktorý k miestnemu prostrediu neodmysliteľne patrí.

Prináša neopakovateľné zážitky spojené s výkladom skúsených pltníkov o jednotlivých vrchoch a legendách s nimi spojených.

Splav je dlhý 8,5 km a trvá zhruba 1,5 hodiny. Ak chcete zapojiť aj svoje svaly, optimálnym riešením je zvoliť raft, kajak či kanoe.

A ak sa nechcete namočiť alebo sa bojíte dravého Dunajca, môžete si prielomom prejsť peši alebo na bicykloch po turisticko-cyklistickom náučnom chodníku.

Bicykel sa dá požičať napríklad v Lesnici, zabicyklujete si do pltnice v Majeroch, Spišskej Starej Vsi či Červenom Kláštore, bicykel tam odovzdáte a späť sa odveziete na plti. Výstupisko je v najstaršej pieninskej obci v Lesnici, neďaleko známej chaty Pieniny, na ktorú sa môžete nechať odviezť konským povozom.

Na chate pripravujú tradičné goralské špeciality, hudci hrajú chytľavú goralskú muziku a vás popri tom môžu pasovať za gorala v tradičnom akte.

Ak sa chcete dozvedieť viac o Pieninskom národnom parku, navštívte infocentrum s expozíciou pieninskej prírody v Spišskej Starej Vsi. K turisticky najobľúbenejším výstupom patrí zdolanie dominanty Pienin, skalnej veže Troch korún, komplexu vápencových skál Haligovské skaly či vrchu Sokolica, odkiaľ je úchvatný pohľad do okolia.

(zdroj: Pavol Urbánek)

Červený Kláštor

Byť v Pieninách a nenavštíviť Červený kláštor by bol priam hriech. Kláštor dostal pomenovanie podľa červenej strechy kláštornej budovy.

Vybudovali ho po roku 1320 kartuziáni, ktorí tu pôsobili do roku 1567. Na dve storočia sa potom kláštor dostal do svetských rúk.

Neskôr sem prišli rehoľníci z rádu kamaldulov, ktorí tu zostali až do rozpustenia rádu v roku 1782. K najznámejším mníchom, ktorí tu žili, patril lietajúci mních Cyprián. Bol zberateľom liečivých bylín, ktorých je v tomto kraji požehnane.

Zostavil herbár, kde opísal 283 rastlín z Pienin a založil kláštornú lekáreň. Dnes kláštor slúži ako múzeum. Obec Červený Kláštor sa chvíli aj najmladšími a najmodernejšími kúpeľmi na Slovensku.

Ich história siaha do prvej polovice 19. storočia, kedy tunajší mlynár začal ako prvý využívať liečivé účinky miestnej vody smerdžonky.

Vo svojej stodole pre záujemcov vybudoval teplé vaňové kúpele. Smerdžonka, bohatá na minerálne látky a sírovodík, je predurčená na liečbu kožných chorôb, ale aj chorôb pohybového aparátu, neurologických ochorení či ako pitný režim pri poruchách tráviaceho ústrojenstva.

Od roku 2014 majú štatút klimatických kúpeľov. V kúpeľnom parku narazíte na prírodnú Kneippovu terapiu s balančným chodníkom, ktorý uľaví boľavým chodidlám po túrach v Pieninách.

(zdroj: Pavol Urbánek)

Bohatstvo minerálnych prameňov

Bohaté zdroje liečivých minerálnych vôd využívajú pacienti aj v kúpeľoch Vyšné Ružbachy a Ľubovnianskych kúpeľoch. Vo Vyšných Ružbachoch má kúpeľná liečba vyše 400-ročnú tradíciu.

Liečia sa tu pohybové, srdcovo-cievne, metabolické, ženské, duševné, onkologické ochorenia, choroby obličiek, tráviaceho a močového traktu a choroby z povolania.

Najznámejšími liečivými prameňmi sú Prameň lásky a Prameň zabudnutia. V kúpeľnom areáli narazíte na unikátne travertínové jazierko Kráter a na množstvo sôch pochádzajúcich z najstaršieho sochárskeho sympózia na Slovensku.

Ľubovnianske kúpele vznikli v polovici 19. storočia pri štyroch minerálnych prameňoch, ktoré slúžia na liečbu zažívacích problémov.

Minerálne vody sa tu plnia do fliaš a predávajú sa pod názvom Ľubovnianka. Je to minerálna voda s najvyšším obsahom magnézia na Slovensku.

Druhou najznámejšou minerálkou z tohoto regiónu je Sulínka z obce Sulín, ktorá pomáha pri žalúdočných a črevných problémoch. Oblastná organizácia Severný Spiš – Pieniny sprístupnila v roku 2014 vyše stokilometrovú turistickú trasu po miestnych minerálnych prameňoch, ktorá vedie naprieč celým regiónom.

Náučný chodník s názvom Cesta minerálnych prameňov zahŕňa 12 prameňov v 11 obciach - Bajerovce, Červený Kláštor, Forbasy, Hniezdne, Hraničné, Lacková, Legnava, Litmanová, Nová Ľubovňa, Sulín a Vyšné Ružbachy.

(zdroj: Pavol Urbánek)

Tretí najnavštevovanejší slovenský hrad

Hrad Stará Ľubovňa patrí už od konca 13. storočia k dominantám tohto regiónu. Bol vybudovaný ako pohraničný hrad medzi uhorským a poľským kráľovstvom.

Slúžil na ochranu dôležitej obchodnej cesty a istý čas tu boli ukryté aj poľské korunovačné klenoty. Hrad mal aj slávneho väzňa, grófa Mórica Beňovského, ktorý sa neskôr stal kráľom Madagaskaru. V interiéroch hradu sú prezentované stále expozície z dejín hradu, expozícia remesiel a dobového bývania.

Jednou z hlavných atrakcií sú repliky poľských korunovačných klenotov. Osobné predmety španielskych princezien, ktoré na hrade žili, prezentujú v expozícii „Princezné de Bourbon“.

Nahliadnuť môžete aj do kazematov, mučiarne, studne, renesančného paláca, kde je expozícia hradného liehovaru a pivovaru či do barokovej kaplnky. Na nádvorí sa konajú vystúpenia historického šermu a sokoliarov.

V podhradí sa nachádza skanzen ľudovej architektúry a stredoveký vojenský tábor. Skanzen patrí k najmladším na Slovensku a v súčasnosti ho tvorí 25 objektov.

Najvýznamnejšou stavbou je drevený zrubový gréckokatolícky kostol z Matysovej. V objekte hájovne je sprístupnená tohtoročná výstava o najvýznamnejšom slovenskom architektovi pod názvom „Dušan Jurkovič, zrodenie básnika dreva“ .

Súčasťou areálu je aj gazdovský dvor, kde si deti môžu z blízka pozrieť domáce zvieratká.

(zdroj: OOCR Severný Spiš-Pieniny)

Slovenská whisky a čokoláda

Expozíciu tradičných ľudových remesiel a liehovarníctva na severnom Spiši, ktorá približuje celý rad pracovných činností spojených s pestovaním a zužitkovaním obilia na výrobu liehu, predstavuje Nestville Park v Hniezdnom.

V podhradí Staroľubovnianskeho hradu fungoval najstarší liehovar na Slovensku už od roku 1746. Miestna pálenka sa volala gorzalka. Na túto skoro 300-ročnú tradíciu úspešne nadviazali v kedysi najmenšom uhorskom kráľovskom meste v Hniezdnom, ktoré malo právo páliť lieh a variť pivo.

Dnes sa tu okrem iného vyrába aj prvá slovenská whisky, ktorú môžete ochutnať na záver exkurzie po liehovare v degustačnej miestnosti.

Jej súčasťou je aj najväčší vyrezávaný drevený obraz v Európe. Zobrazuje tradičný život obyvateľov tohto regiónu.

Pred rokom v areáli otvorili aj slovenskú čokoládovňu, kde môžete ochutnať produkty a zblízka sa pozrieť na ich výrobu. Dozviete sa o histórii tejto sladkej maškrty v šľachtických sídlach severného Spiša. Viac o regióne dozviete na www.visitspis.sk

Drevený vyrezávaný obraz (zdroj: Pavol Urbánek)