Každý Slovák vyprodukuje priemerne 330 kilogramov komunálneho odpadu za rok, pričom ani nie desať percent z neho sa využije na recykláciu. Mnohí sa pritom snažia odpad separovať a dbať na záťaž, ktorú znáša naše životné prostredie.
Po nedávno zverejnených informáciách o mikroplastoch v pitnej vode prišla na pretras aj otázka kozmetického priemyslu. Ak každodenne používame sprchové gély, peelingy, zubné pasty a ďalšie prípravky, prispievame tak neraz aj k znečisteniu vodných zdrojov.
Súčasťou kozmetiky sú však aj bežné produkty pre ženy ako make-up, rúž, maskara či iné pleťové prípravky ako telové mlieko či krémy.
Neraz sa stane, že na poličke v kúpeľni objavíme niektoré takéto produkty dávno po dátume spotreby a je teda potrebné sa ich zbaviť. Ako však s takýmto odpadom nakladať?
(zdroj: Pexels.com)Zodpovedné riešenie
Podľa Ľubomíra Tuchschera, výkonného riaditeľa Slovenského združenia pre značkové výrobky, spadajú tieto produkty do kategórie zmývateľnej kozmetiky.
„To znamená, že musia spĺňať všetky európske a národné normy z pohľadu používania konkrétnych látok. Tieto pravidlá sa neustále sprísňujú. To je aj dôvod často samoregulačných opatrení na zníženie rizík zvyškov kozmetiky z domácej spotreby v odpadovej vode alebo komunálnom odpade,“ približuje Tuchscher.
Keďže výrobcovia v ostatných rokoch postupne pristupujú k znižovaniu využívania mikročastíc v kozmetických výrobkoch, spotrebiteľ sa vraj nemusí obávať, ak zvyšky make-upu alebo šampónu skončia práve v komunálnom odpade.
Platí však, že plastové obaly a tuby treba separovať do na tento účel vyčlenených smetných nádob.
K zvyškom kozmetiky sa však dá pristupovať ešte zodpovednejšie.
„Človek ich môže odniesť na zberný dvor. Tu by sme však odporučili dodržať zásadu primeranosti – precestovať osobným autom cez mesto kvôli trom starým rúžom môže znamenať väčšie zaťaženie na životné prostredie, ako keby ich človek vyhodil do komunálneho odpadu,“ upozorňuje Ľubomír Tuchscher.
Kozmetickí výrobcovia robia zmeny
Klasické mikročastice, ktoré sa v kozmetickom priemysle používajú, sú lacno a jednoducho vyrobené z polyetylénu a polypropylénu a v životnom prostredí sa rozkladajú aj stovky rokov.
Ako vaša kozmetika ničí planétu a čo proti tomu môžete urobiť Čítajte Výrobcovia však začínajú k tejto problematike pristupovať zodpovednejšie. Ľubomír Tuchscher informuje, že z dôvodu rizika pre životné prostredie pripravilo najvýznamnejšie združenie kozmetických výrobcov v Európe, Cosmetics Europe, deklaráciu o úplnom zastavení mikročastíc do roku 2020. Udialo sa tak ešte koncom roka 2015.
Podobný zákaz a sprísnenie legislatívy už avizovali aj krajiny ako USA či Veľká Británia.
Tuchscher tvrdí, že situácia sa radikálne zlepšuje aj v Európe.
„Na konci roka 2016 urobilo Cosmetics Europe prieskum medzi svojimi členmi – 23 najvýznamnejšími svetovými výrobcami kozmetiky s podielom na európskom trhu kozmetických výrobkov do 80%, z ktorého vyplývalo, že v porovnaní so stavom v roku 2012 sa podarilo dosiahnuť zníženie využívania mikroplastov o 82%.“
Mikroplasty vo veľkej miere nahradili prírodnými alternatívami ako sú včelí vosk, vosk z ryžových otrúb, škrob z kukurice, tapioky alebo kanauby, morskými riasami, silicami a ďalšími ingredienciami, ktoré nezaťažujú životné prostredie.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
