Tunisko je krajina, ktorá ponúka turistom letoviská, pláže, typické mediny, hory bizarných tvarov, rozprávkové oázy, soľné jazerá, množstvo pamiatok, unikátnu architektúru. A nechýbajú ani gýčové atrakcie a more piesku.
Históriu Tuniska písali Feničania, Rimania, Vandali, Berberi, Turci, Arabi i Francúzi. Je jednou z najstarších krajín v Afrike. Podľa archeologických nálezov bola táto oblasť osídlená už pred približne 200-tisíc rokmi. Na svoje si tu prídu nielen milovníci histórie, ale aj plážového leňošenia, golfu či potápania. Nechýbajú ani typické turistické atrakcie, ako jazda na štvorkolkách či ťavách po púšti.
Tunisania sú prívetiví a priateľskí a okrem francúzštiny či arabčiny sa dohovoríte po anglicky, taliansky alebo aj po chorvátsky. A ak predavači suvenírov začujú češtinu alebo slovenčinu, pohotovo začnú pokrikovať: „dobrá cena, dobrá cena...“ Tunisko sa zapísalo aj do filmovej histórie, nakrúcala sa tu Angelika, Anglický pacient, Gladiátor či kultové Hviezdne vojny, ktorých ošarpané filmové kulisy stoja dodnes v púšti a sú obľúbenou turistickou atrakciou.
Kartágo, El Djem
Zvyšky starobylého Kartága sú dnes súčasťou hlavného mesta. Kartágo založili v r. 814 pred Kristom Feničania, v snahe vybudovať pozdĺž pobrežia obchodné stanice. K najvýznamnejším starovekým pamiatkam patrí aj Hadriánovo divadlo, kde sa dodnes hrajú divadelné predstavenia alebo majestátne ruiny Antóniových kúpeľov.
Zo severu sa nad nimi týči prezidentský palác, takže týmto smerom objektív fotoaparátu neobracajte. Amfiteáter v El Djem z 3. storočia nášho letopočtu je najzachovanejšou rímskou pamiatkou v Afrike a po rímskom Koloseu a amfiteátri vo Verone tretím najväčším rímskym amfiteátrom vôbec. V priemere má 427 metrov a zmestilo sa doň viac ako 30-tisíc divákov. V súčasnosti je dejiskom významného medzinárodného hudobného festivalu.
(zdroj: Fotolia.com)Matmata
V Tunisku možno obdivovať rozmanité architektonické štýly – starovekú rímsku či púnsku architektúru, typické islamské mešity a minarety. Koloniálna éra i moderná doba priniesli mnohé ďalšie štýly. Unikátom je stará berberská architektúra – obydlia troglodytov. Matmata, ktorá leží v nadmorskej výške 650 metrov, je najväčšou a najznámejšou z dedín troglodytov, s typickými obydliami v podobe veľkej jamy vyhĺbenej do skaly. V týchto príbytkoch sa po celý rok, a to aj v čase najväčších horúčav, udrží stabilná teplota okolo 17 °C.
Tamerza, Mides
Púštne horské oázy s palmovými hájmi očaria aj jazierkami a vodopádmi. Tunisko má aj veľa minerálnych prameňov, no ich terapeutické využitie či využitie v oblasti cestovného ruchu je zatiaľ málo rozvinuté. Severne od Tozeur s príznačným veľkým trhom s datľami, leží stará berberská dedinka Tamerza. Obyvatelia ju opustili po obrovskej ničivej povodni v roku 1969. Nová Tamerza je najväčšou tuniskou horskou oázou, chodí sem aj autobus.
Má nádhernú polohu, vypína sa nad roklinou s vyschnutým riečiskom. Z Tamerzy je nádherný výhľad na veľkolepú scenériu, ktorú preslávil film Anglický pacient. Tesne pri alžírskych hraniciach leží Midès – najmenšia horská oáza v tejto oblasti, ktorá z troch strán obkolesuje hlbokú roklinu. Pri prechádzke po jej dne na každom kroku zakopnete o pazúrik – štiepateľný kameň, z ktorého naši paleolitickí predkovia vyrábali rôzne nástroje. Typickými suvenírmi sú „púštne ruže“ najrozmanitejších tvarov i veľkostí a surové polodrahokamy, najmä ametysty.
(zdroj: Fotolia.com)Harrisa pre gurmánov
Tunisania sú hrdí aj na svoju harrisu – tradičnú pikantnú berberskú omáčku, ktorá sa pripravuje z paprík, cesnaku, olivového oleja a ďalších prísad. Asi 90 % produkcie paprík na harrisu pochádza z úrodnej južnej časti poloostrova Cap Bon. Papriky na výrobu harrisy sa sušia, dokonca aj údia. Harrisa sa síce vyrába aj priemyselne, ale najchutnejšia je originálna, tradične vyrobená.
Imed Attig – učiteľ histórie z dediny Maamoura, vyrába harrisu tradičným spôsobom. Chuť dvanástich druhov, ktoré ponúka, sa odvíja od prísad ako sú bylinky, koreniny či sušené slivky. Aby šíril slávu tuniskej národnej pochúťky, založil aj festival harrisy. Povedal si, že keď môže byť festival pomarančov, prečo by nemohol byť aj festival harrisy. Harrisa je v Tunisku pojem a Imed Attig by rád docielil, aby si získala meno aj v zahraničí – skrátka, aby si ľudia harrisu hneď spojili s Tuniskom.
(zdroj: Flickr.com)Festival Sahara v Douz
Tunisania sú mimoriadne hrdí na Medzinárodný festival Sahara, ktorého prvý ročník sa datuje do roku 1967. Nadviazal na Ťaví festival, ktorý sa prvý raz udial roku 1910, lenže len na národnej úrovni. Habib Bourguiba – prvý tuniský prezident, chcel založiť festival, ktorý by mal pre krajinu zásadný význam a tradíciu, a tak sa v roku 1967 začala písať história dnes jednej z najdôležitejších a najatraktívnejších udalostí v zemi. V 70. rokoch sa stal medzinárodným festivalom a okrem tuniských sa na ňom zúčastňujú ďalšie arabské a africké súbory.
Pôvodný koncoročný termín sa presunul na január, keď majú tuniské deti prázdniny, a tak festival, ktorého dejiskom je mesto Douz – označované ako brána púšte, môže navštíviť viac domácich aj s deťmi. Medzinárodný festival Sahara je ukážkou berberskej kultúry a tradícií, unikátnou prehliadkou zvykov, tradícií i typických odevov kočovných berberských a iných kmeňov žijúcich na púšti. Uvidíte cvičené poľovné chrty v akcii, prípravu svadobného obradu, preteky tiav, jazdecké umenie mužov i žien, ktorí sediac takmer nehybne v sedle cválajúceho koňa, predvádzajú brilantné strelecké umenie. Nechýbajú vystúpenia detí i sprievodný elektrizujúci prednes národnej poézie.
Súčasťou festivalu sú trhy s rozličnými výrobkami, od kozmetiky, cez potraviny, oblečenie a obuv, až po ručne tkané koberce. Pri návšteve tradičného berberského stanu zo zvieracích koží ochutnáte medovosladké datle, ťavie mlieko či placky pečené na otvorenom ohni. Tunisko patrí k významným producentom nielen olív, ale aj datlí, pestuje sa ich tu zhruba 200 druhov, v meste Douz je dokonca týmto sladkým plodom venované aj múzeum.
Autor: Miriam Bartošová
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
