Už o pár dní sa niektorým deťom významne zmení život. Nástup do školy a nové povinnosti niektoré zvládajú dobre, u ďalších detí však rodičia objavujú prvé problémy.
Komplikácie v schopnostiach učiť sa sú dnes bohužiaľ bežným javom. Podstata problému však býva často jednoduchá a riešiteľná.
„V poslednej dobe k nám chodí čím ďalej tým viac prváčikov. V minulosti sme dávali deťom viac času na to, aby sa zabehli. Lenže dnešný školský systém je dosť neúprosný, takže sa už stáva aj to, že prváci nestíhajú a musia sa s rodičmi po príchode domov učiť dlhé hodiny. Na samotnú diagnostiku je ešte priskoro. Od učiteľov však rodičia dostanú upozornenie, že dieťa v niečom zaostáva za ostatnými alebo mu ide niečo ťažšie. Najčastejšie sa ťažkosti týkajú čítania a písania alebo koncentrácie,“ delí sa o skúsenosti z praxe neurovývinová terapeutka Katarína Sipos z centra AVARE.
Ako rozpoznať problém?
Dyslexia
Môže sa objaviť, ak má dieťa oneskorený alebo narušený vývin reči. „Šanca sa zvyšuje aj v prípade, ak malo v ranom detstve opakované zápaly stredného uška,“ hovorí Katarína Sipos. Problém sa prejavuje ťažkosťami s čítaním. Dieťa si zamieňa písmená, má problém uchopiť slovo ako celok, číta pomalšie, domýšľa si časti slov, má oslabené porozumenie čítaného textu. Aj sprvu roztomilá neposednosť môže naznačiť, že v budúcnosti čosi nebude v poriadku.
Hyperaktivita
Niektoré deti, ktoré vo svojom motorickom vývine vynechali fázu štvornožkovania alebo začali samostatne chodiť veľmi skoro, pred 10. mesiacom života, sú vo vyššom veku neposedné, majú zníženú schopnosť koncentrácie, sú stále akoby v pohybe. Sú to deti, ktoré obvykle poznáme podľa reakcií rodiča: „Môžeš, prosím ťa, aspoň chvíľu pokojne sedieť?“ „Dieťa toho síce schopné je, ale iba na pár sekúnd. Jeho nervový systém jednoducho nie je dostatočne zrelý, aby to dokázal kontrolovať. Motorický vývin je veľmi veľkým ukazovateľom toho, čo sa bude zrejme v škole diať, keď si dieťa sadne za lavicu,“ vysvetľuje terapeutka. Niekedy je za tým nezrelosť nervového systému. Inokedy treba pracovať najskôr s rodičom, vysvetliť mu situáciu z pohľadu dieťaťa a pokúsiť sa dosiahnuť zmenu.
Jemná motorika pochádza z hrubej
Katarína Sipos sa vo svojej praxi niekedy stretáva s deťmi, ktoré v škole majú problémy, no ona ich učí hýbať sa. Mnohé vedia len sedieť a ležať.
„Mozog takého dieťaťa nebude pravdepodobne schopný fungovať dostatočne flexibilne a riešiť komplexné úlohy, pretože na to jednoducho nemá vytvorené podmienky. Nie je dostatočne okysličovaný, stagnuje, vytvára sa menšie množstvo synaptických spojení. Je to niečo také, akoby malo dieťa v hlave nástroj, ktorý absolútne nevyužíva a ten postupne hrdzavie. Často bývam v takýchto situáciách na deti aj rodičov veľmi prísna a nekompromisná. Ale viem, čo robím. Potom tie deti za mnou prídu a povedia mi „Katka, mne to už naozaj ide v škole lepšie, v diktáte som nemala ani jednu chybu!“ Stúpne im sebadôvera, lebo zažijú aj úspech a to ich motivuje ísť ďalej. Pohyb je pre mozog jednoducho potrava. Ide o základný atribút života. To, čo sa nehýbe, odumiera,“ vysvetľuje odborníčka.
Ak má dieťa slabú jemnú motoriku, nedrezírujte ho v písaní. Nemá to zmysel. Naučte ho poriadne bicyklovať, plávať, choďte s ním na trampolínu, šmykľavky, nakreslite si na chodníku abecedu na skákanie, hrajte sa, kto ďalej doskočí a robte si čiarky.
Posilnite hrubú motoriku a následne sa začnite pomaly, postupne viac venovať jemnej. Všetko v rámci hry, hlavne, nech je to zábava. Postavte ho na kolobežku, vytvorte prekážkovú dráhu, ktorú musí prekonávať.
Nechajte svoju fantáziu pracovať a realizujte sa. Dobrou pomôckou sú aj vhodné písacie potreby, ktoré dokáže dieťa pohodlne uchopiť a používať.
No, ak majú rodičia naozaj pocit, že má v škole problém, mali by sa radšej poradiť s odborníkom, ktorý posúdi, ako by sa dalo dieťaťu pomôcť.
Správna príprava do školy
Odborníčka odporúča vyhnúť sa všetkým vymoženostiam dnešnej doby. Pomôcky na chodenie, sedadlá, ležadlá, pavúky, to všetko má vraj stimulovať rozvoj chôdze dieťaťa, no skôr mu spomaľuje prirodzený vývoj.
„Príroda nám dala presný návod na to, ako sa vyvíjať, len my to z nejakého dôvodu chceme neustále bojkotovať. Dôsledkom toho je, že deti majú v dnešnej dobe enormné odchýlky v motorickom vývine. To sa následne, pochopiteľne, prejaví aj v škole a školských zručnostiach. Dnes bežne vidíte malé deti s mobilmi a tabletmi v ruke. Stále chceme od nich viac a vyvíjame na ne tlak,“ vysvetľuje Katarína Sipos.
Päť praktických tipov:
Dovoľte dieťaťu hýbať sa, byť aktívne
Ideálne je, ak ide o prirodzený pohyb ako beh, skákanie, šmýkanie, hojdanie, lozenie po stromoch, preliezačkách, hry v pieskovisku či v blate. „Mozog funguje ako úžasný nástroj. Čo ho nútime robiť, to sa naučí. Ak sa dieťa naučí byť motoricky menej aktívne, vytvorí sa v mozgu menej spojení, menej nervových dráh,“ objasňuje terapeutka.
Podporujte zdravý rečový vývin
Veľa si s deťmi čítajte, aspoň pol hodinu denne. Nie pasívne, ale aktívne s dieťaťom. Vťahujte ho do príbehu, tvorte si vlastné príbehy, navzájom sa dopĺňajte.
Nemiešajte jazyky
Ak žijete vo viacjazyčnom prostredí, hovorte na dieťa každý svojím materinským jazykom. Takto sa dobre naučí akékoľvek množstvo jazykov. V opačnom prípade sa upevnia nesprávne jazykové vzorce a dieťa bude mať chaos, rečový vývin sa oneskorí, aj keď to neplatí pre všetky deti.
Nechajte ho niekedy len tak -
Ak chcete, aby sa dieťa vedelo neskôr v škole sústrediť, nebuďte mu stále v pätách. „Nie je dobré, keď dieťa nemá ani chvíľu pre seba. Nevie spočinúť, koncentrovať sa na činnosť, ktorú robí, pretože mama mu do toho neustále interferuje „áno, to je žltá, výborne, túto kocku dáme sem, krásne si to urobil“. Keď dieťa chce interakciu, vypýta si ju, ak, samozrejme, hovoríme o zdravom dieťatku,“ hovorí Katarína Sipos. Zodpovednosť a hlavne sebadôveru treba budovať už v ranom veku. Dieťa sledujte, zamedzte možnosti, aby došlo k zraneniu, ale nechajte ho tak. Budete prekvapení, čo všetko dokáže zvládnuť.
Nechcite od dieťaťa kreslenie a maľovanie
„Sadnite si s ním na veľký papier, vezmite veľký štetec, prst, list zo stromu, niečo, čo dieťa zaujme, niečo, čo je iné a robte to s ním. Vezmite si kriedu a kreslite veľké čiary a kruhy na stenu domu alebo na chodník. Vykrajujte si s ním koláčiky v piesku, prelievajte vodu z pohára do užšieho pohára. Nájdite to, čo dieťa zaujme a robte to s ním. Spoločne,“ vymenúva odborníčka.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
