Niektoré z nich podstupujú chemoterapiu tajne a prechádzajú si ňou osamotené, iné radšej ani nenastúpia, aby pre vypadávajúce vlasy nikto nezistil, že majú rakovinu. V juhoázijských krajinách, ako je napríklad India, sa toto ochorenie považuje za stigmu a hovoriť o ňom je neslušné.
BBC informuje, že dokonca aj ženy, ktoré žijú vo Veľkej Británii a pochádzajú z týchto krajín, si takéto kultúrne zvyky ponechávajú. Mnohé z nich tak ani nevyhľadajú odbornú pomoc a zomierajú zbytočne.
Strach, stigma a vplyv starších
„Myslela som si, že keby ľudia zistili, že mám rakovinu, pomyslia si, že je to ortieľ smrti. Že som žila zlý život a Boh ma potrestal tým, že som ochorela,“ priznala Pravina Patel v programe BBC, ktorý vedie uznávaná Victoria Derbyshire.

Keď nastúpila na chemoterapiu, cítila sa osamelo, prechádzala istou formou depresie a dokonca sa počas ochorenia aj rozviedla s manželom.
U expertov prevláda názor, že takéto konanie je v juhoázijských komunitách bežné.
Pooja Saini, vedúca výskumu v národnom inštitúte CLAHRC, ktorá sa zaoberá nerovnosťami v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, hovorí, že ju tieto fakty prekvapili.
„Niektoré ženy sa báli, že to ovplyvní ich deti, pretože by si ich nikto nechcel vziať za muža či ženu,“ konštatuje. Na základe jej výskumu tiež predpokladá, že k problému prispieva aj významný vplyv mužov a starších členov rodiny.
„Ak si myslia, že by ženy nemali ísť na vyšetrenie, tak nepôjdu,“ hovorí Pooja Saini.
Zomierajú zbytočne
Odborníci tvrdia, že utrpenie týchto žien vôbec nie je nutné. Výskum z roku 2014 poukázal na to, že ženy s ázijskými koreňmi vo veku od 15 do 64 rokov majú výrazne zníženú mieru prežitia na rakovinu prsníka než ostatné ženy.
Predpokladá sa tiež, že majú vyššiu pravdepodobnosť pochádzať z chudobného prostredia a ich informovanosť o rakovine je nižšia.
Madhu Agarwal z centra na podporu ľudí s rakovinou, ktorá s pacientmi pracuje už vyše 30 rokov, hovorí:
„Keďže si nevyšetrujú prsia a pri problémoch sa u lekárov neukážu skôr, ochorenie sa stihne rozšíriť a keď už vyhľadajú odborníkov, je veľmi ťažké pomôcť im liečbou.“

Spomína si na prípad, keď pacientka prišla už v takom štádiu, že jej prsia zahnívali zaživa.
„Tak veľmi zapáchali, že ste pri nej nedokázali ani sedieť. Tá žena napokon zomrela, pretože sa rakovina rozšírila aj do iných častí tela,“ vysvetlila Agarwal.
V relácii Victoria Derbyshire odzneli aj ďalšie prípady v súvislosti so stigmou rakoviny. Pacientky priznali, že boli nútené nosiť na hlavách šatku alebo odmietli chemoterapiu, pretože rakovinu prijali ako boží trest.
Britskí odborníci sa teraz snažia získať ďalšie dáta o chorých z danej komunity, aby im dokázali v budúcnosti lepšie pomôcť a najmä aby viac dbali na preventívne opatrenia, ktoré ich pred zbytočným úmrtím môžu zachrániť.