Vždy bolo vašim snom cestovať?
Začalo to, keď som mala 15 a vo vlaku som stretla dievča, ktoré sa len tak vybralo z Prešova do Bratislavy. Zapáčilo sa mi to, no nikdy som nemala po boku niekoho, kto by skutočne chcel spoznávať nové miesta. Začala som cestovať sama. Hľadala som si rôzne zaujímavé aj nenápadné miesta na Slovensku a šla som. Vzdialenosť som postupne predlžovala. Potom som robila animátorku v Egypte a aj keď to bola veľmi náročná práca, bola to skvelá skúsenosť. Neskôr som sa presunula do Ameriky.
Zdržiavali ste sa najmä v San Diegu. Prečo?
Bola som tam trikrát. Dostala som sa tam prostredníctvom programu Work&Travel, ktorý umožňuje získať pracovné víza, pokiaľ ste ešte študentom vysokej školy. O programe som sa dozvedela pred pár rokmi od jednej cestovateľky, ktorá ma svojim dobrodružným duchom nadchla tak, že som to chcela skúsila tiež.
Ako vyzerali tieto americké letá?
Každý rok to bola iná skúsenosť. Prvý rok bolo veľmi ťažké nájsť si prácu, lebo som si vybrala program, počas ktorého som si musela nájsť prácu sama a na novom mieste, ktoré som nepoznala, to šlo naozaj ťažko. Druhé leto som si povedala, že chcem bývať zadarmo a na pláži, aj keď som nevedela, ako to urobím. Ubytovanie je tam veľmi drahé. Povedala som si, že chcem hlavne surfovať. Našla som hostel a dohodla si neplatenú prácu za možnosť bývania zadarmo. Poslala som im depozit 500 dolárov a týždeň predtým, ako som mala prísť, som zistila, že hostel neexistuje už asi rok alebo dva a peniaze som už v živote neuvidela. Ale potom sa mi podarilo nájsť si iný hostel na pláži, kde som mohla cez deň pracovať a večer surfovať. Tieto typy zariadení sú skvelé aj na spoznávanie ľudí, stretnete tam rôznych ľudí.
(zdroj: Alex Rymšinová)Nebáli ste sa, keď ste tam boli sama?
Ani nie. Aj keď som mala rôzne skúsenosti, vždy sa mi podarilo otočiť situáciu až tak, že sme sa spriatelili. V Mexiku nás chcel napadnúť jeden chlap na pláži, no bola som k nemu natoľko priateľská, že som ho odradila od zlých úmyslov a odišiel. Nemôžete sa báť, je to zbytočné. Ja verím, že veci dobre dopadnú a tak sa k tomu staviam.
Takže vy cestujete, aby ste spoznávali nové miesta a ľudí alebo je tam aj iná motivácia?
Študovala som cestovný ruch a chcem sa mu venovať v budúcnosti. Rada by som sa zamerala na oblasť cestovného ruchu prepojenú so surfovaním alebo snowboardovaním. Videla som, ako vznikajú surfové kempy a získala som množstvo inšpirácií a kontaktov. Práve preto chcem cestovať ešte viac a inšpirovať sa kultúrami, architektúrou, ľuďmi, miestami.
Je surfing niečo, čomu sa chcete venovať profesionálne alebo je to len hobby a sezónna práca?
Surfing ma baví. Baví ma natoľko, že by som si možno raz vyskúšala reprezentovanie Slovenska na slovensko-českých pretekoch vo Francúzsku. Je to netradičný šport. Chcela by som ísť na súťaž, ale to až keď sa dostanem minimálne na taký level, aký chcem. Bolo by super posunúť hranice surfingu v rámci reprezentácie Slovenska na týchto pretekoch. Prepojenie so surfovaním si viem predstaviť hlavne cez cestovný ruch.
Surfovanie ste učili v Kalifornii. Ako sa vlastne Slovenka dostane k niečomu takému?
Bolo to pri hľadaní práce v Kalifornii. Naučila som sa surfovať tri roky predtým v Portugalsku, ktoré som navštívila vďaka programu Erasmus. Mala som záujem o prácu v surfovom obchode, ktorého súčasťou bola aj surfová škola. Aj keď ide o Kaliforniu, paradoxne tu bolo málo žien, ktoré tento šport učili. Opýtali sa ma, či by som chcela učiť. V prvom momente som si nebola istá, či mám na to odvahu, napriek tomu som sa odhodlala a rozhodla sa prácu zobrať. Musela som si samozrejme urobiť aj certifikát. Šéf si potom moju prácu vychvaľoval, čo bola pre mňa obrovská satisfakcia.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
