Lásku k pôde a pestovaniu poľnohospodárskych plodín ste zdedili po svojich rodičoch, ktorí kedysi pestovali aj mak.
Za všetko, čo som sa od nich naučila, som im nesmierne vďačná. Moji rodičia pestovali mak v oblasti Cífera a Jarnej tradičným spôsobom s vysokým podielom ručnej práce. Keď prišlo v istom okamihu môjho života k rozhodovaniu o tom, kam ďalej, čomu sa venovať, povzbudzovali ma, aby som išla v ich šľapajach.
Urobila som tak a neľutujem. Od rodičov som odpozorovala nielen ako dopestovať kvalitný domáci mak, ale tiež ako ho predať. V tomto bola výborná moja mama, hoci mnohé veci robila skôr intuitívne. Musím tiež povedať, že obaja rodičia mi v mojich pestovateľských začiatkoch pomáhali, ako sa dalo.
Až tak, že vám mama kúpila traktor.
Áno, ale nebolo to hneď. Myslím si, že mi spočiatku príliš neverila. Predpokladala, že je to z mojej strany len akýsi rozmar a že po roku, dvoch ma pestovanie maku prejde. Ale keď videla moje nasadenie a, samozrejme, aj výsledky po niekoľkoročnej tvrdej robote na poli, naozaj mi kúpila traktor.
A využívali ste ho?
Samozrejme, a veľmi som sa mu potešila. Aj dnes mám vlastný traktor a využívam ho pri práci. Bez neho by som sa sotva zaobišla.
V dedinke Jarná pri Trnave ste mak najskôr začali pestovať v malom a postupne ste pridávali pestovateľskú plochu. Prečo?
Máte pravdu, začínala som opatrne a tak ako moji rodičia, pestovala som mak tradičným spôsobom, pričom takmer všetky práce od siatia, pletia, zberu a následného prania maku som v podstate robila ručne. Verte alebo nie, hoci som mala spočiatku mak zasiaty iba na neveľkej ploche, bolo to veľmi namáhavé.
Otec i mama ma od detstva učili, aby som všetko, čo robím, spravila dobre hneď na začiatku, pretože následná oprava stojí často zbytočne veľa námahy a energie a výsledok nemusí byť taký, ako by mal. Postupovala som teda systémom pomalých krokov. Vravela som si, radšej menej, ale poriadne. A toho sa držím dodnes.
Vizitka
Gabriela Čechovičová (61) je známa a úspešná pestovateľka tradičnej slovenskej plodiny - maku. Pôsobí v dedinke Jarná pri Trnave. Po skončení strednej školy pracovala najskôr ako administratívna pracovníčka. V roku 1991 sa rozhodla presedlať na pestovanie poľnohospodárskych plodín a osobitne maku, čomu je verná dodnes. Dynamická agromanažérka v minulosti aktívne športovala, hrala hádzanú, venovala sa behu a zúčastnila sa aj na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach.
Mak pestujete už vyše 25 rokov. Prišli niekedy chvíle, keď ste mali chuť skončiť s touto prácou?
Zažila som raz obdobie, keď mi všetko akosi prerastalo cez hlavu a vtedy mi mysľou preblesla myšlienka, či si nedám na nejaký čas pauzu. Ale zostalo len pri úvahe... Uvedomila som si, že prestávka by nemusela byť prínosom, skôr naopak. Rozbiehanie všetkého odznova by pravdepodobne bolo ešte zložitejšie.
Možno vás pre vašu húževnatosť a vytrvalosť miestni volajú kráľovná maku.
Oni vedia, čo všetko za tým je a ja si tento prívlastok veľmi vážim.
Pred tromi rokmi ste získali v ankete časopisu Agromagazín ocenenie Naj agromanažér roka. Čo to pre vás znamenalo?
Veľmi ma to prekvapilo aj dojalo. Vôbec som to nečakala. Jednak preto, že medzi nominovanými bolo desať veľkých poľnohospodárskych spoločností a medzi nimi ja, malá pestovateľka maku z Jarnej, a tiež preto, že som sa tam ocitla ako jediná žena.
Poviem vám, keď som počula pri vyhlasovaní výsledkov svoje meno, takmer som sa rozplakala. Na druhej strane to bolo pre mňa veľké zadosťučinenie a potvrdenie toho, že všetko vynaložené úsilie a námaha stáli za to a že idem správnym smerom.

Od detstva ste mali blízko k športu. Venovali ste sa hádzanej, neskôr pribudol beh. Prečo ste si vybrali práve tieto športy?
Hádzanú som milovala a hrala som vo viacerých družstvách najskôr na základnej a strednej škole, neskôr som hrala druhú ligu žien v Trnave. Šport, ale aj sama hádzaná mi dali veľmi veľa do života. Naučila som sa vytrvalosti, bojovnosti.
Naučila som sa, že sa netreba báť pádov a odrenín, ale že treba rýchlo vstať a hrať či ísť ďalej. Popri týchto a mnohých ďalších pozitívach som mala ako dlhoročná športovkyňa vynikajúcu fyzickú kondíciu, ktorá sa mi zišla, keď som začala s podnikaním v agrosektore. Nehovoriac o množstve krásnych priateľstiev z rôznych športových súťaží, ktoré pretrvávajú dodnes.
A čo beh?
V istom období som pôsobila v telovýchovnej jednote vysokej školy pri Katedre telesnej výchovy na Pedagogickej fakulte v Trnave, kde som sa podieľala aj na organizovaní bežeckých pretekov. A tak som sa dostala k behu. Veľmi sa mi to páčilo. Tak som začala behať aj ja.
Museli ste poriadne trénovať, keď ste to dotiahli až na Medzinárodný maratón mieru v Košiciach.
Som na to celkom pyšná. Zabehla som celú maratónsku trať, teda 42 195 metrov. Bola to pre mňa nová a zaujímavá skúsenosť.
Venujete sa športu aj v súčasnosti?
Priznávam, už málo. V rámci udržania kondície sa snažím dva či tri razy týždenne trochu behať. Rada si pozriem svetový tenis v televízii, pravda, ak nemám pracovné povinnosti. S veľkou radosťou som napríklad pozerala aj MS v hokeji, reprezentáciu hokejistov do 18 rokov, ktorým som veľmi držala palce.
Vráťme sa k maku. Ste známa tým, že túto plodinu od samého začiatku zbierate ručne. Prečo? Je predsa toľko mechanizmov, ktoré by vám mohli uľahčiť prácu.
Jeden jediný raz som na zber maku vyskúšala kombajn a povedala som si nikdy viac. Pri zbere kombajnom sa bežne stáva, že sa semiačka porušia, podrvia. Ako je známe, mak je olejnatá plodina.
Vytečený olej z porušených makových zrniečok obalí aj ďalšie neporušené zrniečka a mak má potom väčšiu tendenciu kaziť sa, oxidovať a horknúť. Preto radšej zbieram mak dlhšie a pomalšie, ale ručne. Výsledok je evidentne lepší, mám to odskúšané. Pri ručnom zbere má mak vysokú kvalitu, chuť a dlho vydrží.
Na pestovanie maku sa údajne vzťahujú prísne pravidlá. Je to pravda?
Je. Každý, kto chce pestovať mak, musí požiadať o povolenie a licenciu ministerstvo zdravotníctva a absolvovať školenie o omamných a psychotropných látkach, aby vedel, ako sa má s makom a makovou slamou nakladať. Pestovateľ musí tiež dbať o ochranu svojich polí s makom. Cudzí ľudia na makovom poli nemajú čo hľadať.
Prečo?
Predovšetkým preto, aby nedochádzalo k ničeniu, poškodzovaniu a zneužívaniu porastu. Je fakt, že potravinárske maky, ktoré pestujem aj ja, sú nízkomorfínové alebo takmer nemorfínové, no i tak sa nájdu ľudia, ktorí chcú otestovať obsah psychotropných látok v makovičke, čo my pestovatelia nesmieme dovoliť. Makové semienko neobsahuje morfín, iba stopové množstvo, ktoré sa nalepí na jeho povrch tým, že sa pohybuje v makovičke. Praním maku sa ho snažíme úplne odstrániť.
Ako sa perie mak?
Mak sa dá do veľkej nádoby, napustí sa naň voda, premieša sa, nečistoty sa vyplavia a opatrne sa zlejú. Tento proces sa zopakuje asi sedemkrát, kým mak nezostane čistý. Potom sa nechá odtiecť zvyšná voda a mak sa vysype na bielu plachtu na slnko, kde sa musí usušiť. Touto tradičnou technológiou dosiahneme najlepšiu kvalitu maku.
Existuje množstvo odrôd maku. Vy pestujete štyri. Aké?
Pestujem asi najznámejší modrý mak, ale aj biely, sivý a hnedý. Sú to veľmi kvalitné, vyšľachtené maky, ktoré majú bohaté a všestranné využitie v kuchyni.
V čom sa okrem farby odlišujú?
Chuťou. Napríklad biely má lahodnú orieškovú chuť, hnedý chuťou pripomína slnečnicové jadierka, sivý má výraznú makovú chuť tradičného modrého maku, no je lahodnejší a sladší.

Popri pestovaní maku sa venujete aj jeho lisovaniu za studena a vyrábate tiež makovú múku.
Makové zrniečko je malinký, drobučký plod, ale dá sa z neho zužitkovať v podstate všetko. Okrem zrniečok, ktoré sa celé alebo pomleté používajú v kuchyni pri príprave jedál a múčnikov, sa lisovaním pripravuje makový olej. Taký robím aj ja. To, čo zostane po vylisovaní zrniečok za studena, teda výlisky, sa ďalším zomletím spracuje na makovú múku, ktorá neobsahuje lepok.
Pre toho, kto nechce alebo nemôže konzumovať klasickú obilnú múku, je výbornou alternatívou práve maková múka, ktorá je použiteľná na mnoho spôsobov. Využiť sa dá aj maková slama. Po zbere úrody ju pestovateľ odovzdá spracovateľskej organizácii alebo ju zapracuje do pôdy, takže slúži ako kompost.
Vy sama z maku pečiete rôzne dobroty, osobitne ťahanú štrúdľu, o ktorú je veľký záujem, vyšívate plátenné vrecúška s krásnymi motívmi. Ako a kedy to všetko stíhate?
Ani neviem. Som naučená robiť veľa a napríklad vyšívanie je moje hobby. Večer, keď všetko stíchne, zastaví sa, ja vyšívam a pritom oddychujem.
Máte rada mak? Zvyknete jedlá s makom aj jedávať?
Od detstva milujem mak a rada nielen pripravujem, ale aj jem rôzne makové jedlá, sladké i slané. Každý deň si doprajem aj vlastnoručne urobené makové mlieko. Mak konzumujem nielen preto, že mi chutí, ale aj preto, že je zdravý.
Obsahuje veľa vápnika, takže sa odporúča ako prevencia proti osteoporóze, ale v makových zrnkách je zastúpený aj sodík, draslík, zinok, železo a iné dôležité látky, ktoré potrebuje naše telo. Nuž a mak má aj upokojujúce účinky a priaznivý vplyv na vlasy, nechty a zuby.
V miestnych novinách napísali, že ste najpopulárnejšia Gocnoganka. Čo to znamená? Je to vaša prezývka?
Obec Jarná, v ktorej žijem, sa voľakedy volala Gocnog a všetko, čo s týmto pôvodným názvom súvisí, je dodnes u nás a v okolí gocnoganské a my ženy sme Gocnoganky.