Vzťahová poradňa: Trávim čas radšej so psami ako s ľuďmi, je to zlé?

Text pôvodne vyšiel v denníku Express, ktorý patrí pod The Washington Post.

Andrea Bonior opäť odpovedá na dve otázky, s ktoré ľudia často trápia, no boja sa opýtať.

Jedna z čitateliek sa jej pýta na svoj samotársky život, ktorý radšej trávi so svojimi tromi psami ako s ľuďmi.

Ďalšia mladá žena rieši problém vo vzťahu s partnerom, ktorý nemá pochopenie pre jej psychické problémy. Čo odborníčka odporúča?

Otázka: Mám troch psov a často preferujem ich spoločnosť pred spoločnosťou ľudí. Som päťdesiatnička a som spokojná, nemám veľa priateľov a jediný živý člen mojej rodiny býva na druhej strane krajiny a vychováva deti, s ktorými nemám žiadny vzťah. Myslím si, že ľudia ma vidia ako samotárku, moji kolegovia ma tak vidia určite. Je nás takých veľa? Nedokážem si predstaviť, že by to bolo niečo také výnimočné, no predsa sa občas sama seba pýtam, či by som nemala robiť veci inak.

Odpoveď: Ak spochybňujete svoj spôsob života kvôli tomu, ako pôsobí navonok, tak sa netrápte a pustite takéto myšlienky z hlavy. Ak o sebe pochybujete kvôli pocitu, že chcete od života viac, začnite skúmať. Hovoríte, že ste spokojná, čo naznačuje, že je vlastne všetko v poriadku. Alebo chcete niečo zmeniť? Myslíte si, že príde čas, keď budete potrebovať podporu od iného človeka? Príde čas, keď si budete priať mať viac priateľov? Môžete sabotovať svoj život nečinnosťou? Nezáleží na tom, ako vás označujú vaši kolegovi alebo či takýto životný štýl bežný. Záleží len na tom, či dostávate od života to, čo chcete, a na to môžete nájsť odpoveď len vy.

-------

Otázka: Bojujem s úzkosťou a obsedantnými, vtieravými myšlienkami a môj priateľ so mnou už stráca trpezlivosť. Bojím sa špiny, kedysi to toleroval. V súčasnosti sa ku mne správa ako k čudákovi a provokuje ma. Počula som, ako svojmu známemu hovorí, že mám „nejakú vec proti baktériám“. Vie, že mám nábeh na obsedantno-kompulzívnu poruchu a v minulosti som kvôli tomu užívala lieky. Vytvára to medzi nami priepasť a mňa to rozčuľuje. Aj on má nepríjemné vlastnosti. Ja ich však akceptujem a nikdy by som si nedovolila ho pre ne zosmiešňovať.

Odpoveď: Chápem, že je to veľmi citlivá téma a postoj vášho partnera je pre vás nepríjemný. Preto je potrebné vzájomne komunikovať a posunúť sa o krok vpred. Možno si váš priateľ neuvedomuje, akým spôsobom prekračuje hranice a možno si dokonca myslí, že vás podporuje tým, že z vašej diagnózy robí len nejakú zvláštnosť. Pomôže vám len otvorená komunikácia, v ktorej sa jeden druhému zveríte, poviete čo cítite, a pri ktorej budete počúvať jeden druhého bez zbytočného obviňovania.