Pruská kráľovná Luisa: Napoleon ju najprv ohováral, potom obdivoval

Pre svoj ľud bola kráľovnou sŕdc, pre nepriateľov žena, ktorá štvala ľudí do vojny.

No ona sa chcela držať od politiky čo najďalej. Priala si byť len ženou kráľa svojej zeme a dobrou matkou svojich detí. Tých mala až desať.

No potom prišla vojna a zničila všetky jej sny. Nečakala, že sa raz stretne s vtedajším najmocnejším mužom sveta.

So sestrou Frederikou boli dve meklenburské princezné. Luisa Augusta von Mecklenburg-Strelitz sa narodila 10. marca 1776 v Hannoveri ako šieste dieťa meklenburského vojvodu Karla II. a jeho prvej manželky Frederiky Karoliny Luisy Hesensko-Darmstadtskej.

Okrem toho bola staršou sestrou hannoverskej kráľovnej Frederiky Meklenbursko-Strelickej a neterou kráľovnej Šarloty, manželky britského kráľa Juraja III.

Keď jej matka umrela, žili dievčatá u svojej babičky Marie Luisy Albertiny v Darmstadte.

Pravidlá etikety, ktoré šľachta v tej dobe musela dodržiavať, boli v rodine ich babky uvoľnenejšie. Dievčatá sa radšej jašili ako sa učili.

Pruská kráľovná Luisa (zdroj: Wikimedia Commons)

Stretnutie s budúcim kráľom

Keď boli staršie, otec ich uviedol do lepšej spoločnosti. Boli pravidelnými hosťami plesov v ríšskom meste, Frankfurte.

Pre mladé dievčatá to bolo vzrušujúce obdobie. Krásne šľachtičné boli obklopené mladými mužmi, ktorí sa radi chvastali svojimi viac či menej hrdinskými kúskami a sledovali krásne ženy vo svojom okolí.

Šľachtici ju však v tej dobe nezaujímali, Luisa rada tancovala a nechala sa vyzvŕtať tanečníkmi.

Aj keď jej rodina nebola bohatá, Luisin otec mal množstvo dobrých kontaktov. Zoznámil ju aj jej sestru s pruskými princmi, Ludwigom a jeho starším bratom, korunným princom Fridrichom Wilhelmom.

Mala 17 rokov a Fridrich Wilhelm 22. On bol plachý, tichý a tancoval trochu nemotorne. Ale Luisa cítila, že keď už niečo povedal, myslel to úprimne.

Po čase ju požiadal o ruku, jeho brat Ludwig sa zas oženil s Luisinou sestrou Frederikou. Dvojitá svadba sa konala v Berlíne.

Na Vianoce 1793 si Luisa vzala princa Fridricha Wilhelma. Boli to týždne plné opojenia, dvojica sa zúčastňovala jedného bálu za druhým a všade sa stretávala s obdivom.

Socha Luisi a jej sestry Frederiky. Fridrich Wilhelm však nepovolil jej vystavenie, pretože je príliš "odvážna" (zdroj: Wikimedia Commons)

Netaktná kráľovná

Luisa mala byť príkladom vzorného správania, občas sa však podľa dvorných dám a niektorých predstaviteľov šľachty dopúšťala priestupkov.

Pri tanci, napríklad, z nedbalosti odhalila členky, čo pobúrilo matku jej manžela. Svojmu manželovi už počas svadobnej noci ponúkla tykanie a on súhlasil, aj keď sa svojej manželke otváral len pomaly.

Obľubovala módu v „gréckom“ štýle, teda ľahké, mierne presvitajúce materiály a šaty s veľkými výstrihmi. Na etiketu si nepotrpela. Obľubovala kontakt s ľuďmi, bola otvorená.

Ľud ju mal rád, no v priestoroch paláca sa cítila osamelá. Netrpezlivo čakala na ďalší bál, oslavu alebo inú udalosť, v ktorej sa dostane do spoločnosti.

Chcela žiť a byť šťastná so svojim mužom, ktorého milovala.

Pruská kráľovná Luisa s manželom Fridrichom Wilhelmom a prvými piatimi deťmi (zdroj: Wikimedia Commons)

Ohrozenie menom Napoleon

Kráľovský pár trávil leto väčšinou na zámku neďaleko Berlína, kde bolo všetko iné. Žiadna etiketa, politika či povinnosti.

Aj samotný kráľ sa tu správal inak a oddane sa staral o svoje deti. Po desiatich rokoch mali spolu troch chlapcov a dve dievčatá.

Spoločne však mali až desať detí. Život na zámku bol idylický, no obdobie plné radosti mal vystriedať strach a vojna.

Napoleon plánoval ovládnuť celú Európu, Prusko chcelo ostať neutrálne, no aj tam sa našli jeho sympatizanti. Pruský kráľ túžil po mieri pre svoju krajinu, no to bolo ťažké, keď si Napoleon bral, čo chcel.

Aj Prusko sa snažil pretiahnuť na svoju stranu. Prusko potrebovalo spojenca. A tu nastal moment, keď sa krásna kráľovná Luisa začala iniciovať v politike.

Ako spojenca navrhla ruského cára Alexandra Pavloviča Romanova. Ten mal na Luisu slabosť.

Pruská kráľovná Luisa s manželom a ruským cárom Alexandrom (zdroj: Wikimedia Commons)

Kým sa ruský cár a pruský kráľ stihli dohodnúť, Napoleon porazil ruského cára a rímskonemeckého cisára v bitke pri Slavkove.

Bola to veľká porážka. Fridrich Wilhelm bol nútený dohodnúť sa s Napoleonom, Luisa však trvala na tom, aby sa Napoleonovi postavil a tak zvolal vojsko.

Do svojho regimentu bola kráľovná priam zamilovaná a kráčala s ním na bojisko. Netušila, v akom je nebezpečenstve.

Pruskú armádu v roku 1806 Napoleon rozdrvil. Kráľ po bitke zmizol a Luisu s deťmi odviezli do bezpečia. Z Berlína utiekla práve včas.

Ohováranie a klamstvá

Napoleon obsadil Berlín a vychutnával si víťazstvo v bývalom kráľovskom sídle. Chcel, aby Prusko zaplatilo za to, že proti nemu viedlo vojnu.

Opovrhoval kráľovnou, považoval ju za osobu, ktorá poštvala Prusko a kráľa do vojny. Šíril o nej klamstvá, obviňoval ju zo všetkého nešťastia, ktoré musel pruský ľud znášať.

Tvrdil tiež, že v osobných veciach kráľovnej našiel vládne dokumenty a že kráľovná mala vzťah s ruským cárom Alexandrom.

Ublížil jej cti a ona chcela utiecť čo najďalej. Ušla do Memelu, najsevernejšieho cípu Pruska, kde sa znova stretla so svojim manželom.

Napoleon ponúkol Rusom a Prusku prímerie, aj keď podmienky boli nesplniteľné. Obe krajiny však držali spolu, aby sa Napoleonovi postavili.

V ďalších bitkách však utrpeli opäť veľké straty na životoch vojakov a Napoleon si pripísal ďalšie víťazstvo.

Pruský kráľ s manželkou sa len prizerali, ako sa vyvíja ich osud a osud krajiny, zatiaľ čo cár Alexander vyjednával s Napoleonom.

Pruský kráľovský manželský pár, Luisa a Fridrich Wilhelm III. (zdroj: Wikimedia Commons)

Osudové stretnutie

Luisa neskôr dostala správu, ktorú vôbec nečakala. Napoleon si ju zavolal na osobné stretnutie a ona nevedela, či prosiť o milosť alebo sa mu postaviť.

Bola odkázaná sama na seba. Obklopovali ju muži, ktorí jej dávali dobre mienené rady, no zároveň čakali, že privolá prevrat. V lete 1807 cestovala za Napoleonom.

Vtedy bolo v stávke všetko. Česť Pruska, samotné kráľovstvo a jeho budúcnosť. Vláda ju poslala za mužom, ktorým opovrhovala zo všetkých najviac.

Pre Luisu to bola cesta do pekla. Aj keď mal Napoleon pre krásne ženy slabosť, bol proti tomu, aby sa plietli do politiky a považoval pruskú kráľovnú len za hlúpu manželku.

Prosila ho, aby nebral jej deťom budúcnosť, prihovárala sa mu ako matka a manželka. Takmer ho obmäkčila, keď však do miestnosti vtrhol pruský kráľ a ich rozhovor prerušil.

Nedovolila manželovi vzdať sa

Mierové podmienky Napoleona boli horšie ako očakávali. Rozdelil Prusko na polovicu a žiadal vojnové náhrady, ktoré kráľovstvo zruinovali. Vrátili sa opäť do exilu, do mesta Memel.

Reformátori sa usilovali o nový začiatok Pruska, roľníci žili slobodnejšie, deti chodili do školy, remeselníci mali uvoľnenejšie podmienky na prácu a mohli byť samostatnejší, z poddaných sa mali stať občania, ktorí dôverujú svojej zemi.

Mestá sa mali spravovať sami. Napoleon nakoniec dovolil Luise a Fridrichovi vrátiť sa späť do Berlína.

Luisa opäť cítila nádej. Vtedy mala 34 rokov a uvedomila si, že smútok nepomáha a ten, kto sa ním nechá uniesť, privolá zánik.

Bola veľkou podporou svojho manžela v čase, keď Prusko takmer zmizlo z mapy. Aj Napoleon o nej neskôr povedal, že mala krásne oči, bola múdra a opantala aj jeho srdce.