Písal sa rok 1960 a v tých časoch boli ženy vo výkonných technických profesiách prinajmenšom ojedinelý úkaz. Nezvyčajné bolo aj to, ak niektorá zo žien pracovala počas materskej. A absolútne prevratné a radikálne, ak táto matka bola programátorka vesmírnych lodí. Margaret Hamiltonová do všetkých týchto činností zapadala.
Vďačiť za to môže viacerým okolnostiam, no v prvom rade vesmírnemu programu Apollo, ktorého počiatky siahajú do začiatku šesťdesiatych rokov. Hamiltonová bola jeho súčasťou a dopomohla aj so svojím tímom k tomu, aby prví ľudia úspešne pristáli na mesiaci.
Softvérové inžinierstvo? Na smiech
Dnes 80-ročná vedkyňa toho stihla počas svojho života dosť. Je počítačovou expertkou, softvérovou inžinierkou a aj podnikateľkou. Všetko sa to začalo štúdiom matematiky a filozofie, ktorými sa okľukou dostala k programovaniu. Chvíľu učila na strednej škole, kým si jej manžel dokončoval vysokú školu a onedlho na to sa páru koncom 50. rokov narodila dcéra Lauren.
To však Margaret nezabránilo, aby v roku 1960 prijala pozíciu v prestížnom MIT - Massachusetts Institute of Technology ako programátorka. Pracovala na vývoji softvéru, ktorý mal na počítačoch predpovedať počasie. Hamiltonová však priznala, že na softvérové inžinierstvo sa vtedy nahliadalo skôr ako na umenie a mágiu, než na skutočnú vednú disciplínu a na smiech bol vlastne aj samotný termín, s ktorým prišla ona.
„Bojovala som, aby začali chápať softvér ako legitímnu vec a vyjadrili mu, rovnako ako nám programátorom, dostatočný rešpekt. Preto som začala používať termín softvérové inžinierstvo, aby som ho odlíšila od hardvéru a iných druhov inžinierstva. Dlho tento názov považovali za vtip,“ povedala Hamiltonová.
Okoliu však dokázala, že sa nebojí výziev a radikálneho prístupu k práci, napríklad počas projektu SAGE, v rámci ktorého programovala softvér na vyhľadávanie nepriateľských lietadiel. Väčšinu toho, čo vedela, sa naučila buď svojpomocne, alebo vďaka profesorovi Edwardovi N. Lorenzovi. A práve pri SAGE sa začala zaujímať o problematiku spoľahlivosti softvérov a toho, čo sa môže stať, ak zlyhajú pre ľudskú chybu.
Svoj záujem pretavila do výslednej formy v programe Apollo, ktorý prišiel ako na zavolanie.
Margaret Hamiltonová (zdroj: Wikimedia Commons)Ľudia robia chyby
Program Apollo spustila americká NASA v roku 1961 a jeho hlavným cieľom bolo pristátie ľudskej posádky na Mesiaci a jej úspešný návrat späť na Zem. NASA zároveň uzavrela zmluvu s MIT na vytvorenie špeciálneho letového softvéru, ktorý mal dohliadať na poplachový systém v krízových situáciách.
Zjednodušene povedané – išlo o naprogramovanie prvého prenosného počítača a jeho softvér mal varovať astronautov, ak by došlo k preťaženiu systému, ktorý sa mal začať sústreďovať na kritické úlohy a ignorovať tie vedľajšie. Zároveň mal rátať s nečakanými udalosťami a nezmyselnými situáciami, ktoré mohli súvisieť s tým, že doň niekto vložil nesprávne údaje. Cieľom bolo vedieť fungovať aj ďalej, ak by sa čosi také stalo. Ľudia totiž robia chyby.
Hamiltonová bola vedúcou skupiny, ktorá mala toto všetko na starosti. V prvom rade však musela zmeniť spôsob, akým programátori premýšľali. Pri programovaní chcela použiť kód, ktorý by bol prevenciou havárie za týchto „chybných“ okolností, NASA však nesúhlasila. „Veľakrát nám povedali, že astronauti nerobia žiadne chyby. Boli trénovaní k dokonalosti,“ povedala Hamiltonová.
Už pri prvom lete okolo Mesiaca, ktorý uskutočnila posádka Apolla 8 v roku 1968, sa však ukázalo, že to tak nie je. Astronaut Jim Lovell nechcene spustil program P01, pri ktorom spadol celý systém a vymazali sa všetky navigačné dáta. Bez nich by sa astronauti nedokázali dostať späť na Zem, čo bol problém. Hamiltonová so svojím tímom museli prísť s riešením a celých deväť hodín krvopotne vypracovávali plán, aby Houston poslal Apollu 8 nové navigačné dáta. To sa napokon aj podarilo.
Apollo 11 mohlo skončiť inak
Po incidentne s Apollom 8 sa Hamiltonová sústreďovala na možné nepredvídateľné chyby a ich riešenie. Urobila dobre, pretože krízová situácia nastala aj počas historicky významnej misie Apolla 11, ktorej astronauti Neil Armstrong, Michael Collins a Edwin Aldrin pristáli na Mesiaci.
V jednom z najkritickejších momentov, asi tri minúty predtým, ako sa mesačný modul dotkol povrchu, sa spustilo niekoľko počítačových alarmov. Systém bol totiž preťažený, keďže počítač dostal chybnú inštrukciu a snažil sa vykonať aj nadbytočné úlohy.
V tomto prípade tak technika nedokázala len tak jednoducho „multitaskovať“, teda robiť viac vecí naraz. Počítač teda astronautov upozornil, že niektoré menej dôležité úkony nevykoná a najprv urobil prioritné úlohy – teda pristátie, k čomu posádke dopomohli aj podporní inžinieri zo Zeme. Keby však softvér nerozpoznal problém a neurčil si prioritu pristátia, mohol celý historický okamih vyzerať úplne inak.
Medaila slobody
Margaret Hamiltonová prispela svojou prácou nielen k uskutočneniu jednej z najdôležitejších vesmírnych misií, ale aj k tomu, že sa softvérové inžinierstvo rozšírilo od vesmírnych programov do ďalších ľudských profesií a činností.
V sedemdesiatych rokoch sa ako expertka začala sústreďovať na vlastný biznis. Založila niekoľko softvérových spoločností vrátane Hamilton Technologies, ktorú riadi dodnes.
Na konte má viaceré ocenenia za svoje pracovné zásluhy, jedno z najvýznamnejších však dostala v novembri 2016. Americký prezident Barack Obama jej za celoživotnú prácu udelil prezidentskú Medailu slobody. Ide o najvyššie americké civilné ocenenie.
Aká je Hamiltonovej rada pre ženy, ktoré by sa chceli venovať programovaniu? V júli 2019 na túto otázku odpovedala pre britský Guardian jednoznačne:
"Nenechajte, aby sa vám strach dostal do cesty a nebojte sa povedať, že niečo neviete alebo niečomu nerozumiete. Žiadna otázka nie je hlúpa. A nepočúvajte vždy takzvaných odborníkov!" vyhlásila.
Barack Obama odovzdáva Margaret Hamiltonovej prezidentskú medailu slobody (zdroj: SITA)
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
