Lina Mayer: Známou sa dnes dokážete stať pomerne rýchlo

Televízna šou Tvoja tvár znie povedome sa pred pár týždňami skončila. Znamená to, že po veľkom pracovnom nápore sa trochu upokojil váš pracovný kolotoč?

Práve naopak, účinkovanie v tejto šou mi trochu spomalilo moje ďalšie pracovné aktivity, takže teraz mám čo doháňať a naplno sa idem do nich pustiť. Môj nový singel je už hotový, takže som si mohla dopriať aspoň pár dní voľna, no hneď potom sme sa pustili do nakrúcania videoklipu. Takže pracovný kolotoč pokračuje. Okrem toho onedlho nahrávam ďalšie piesne. Pracovné tempo mi neprekáža, práve naopak. Som rada, keď sa niečo deje a keďže ma moja práca baví, nemám veľkú potrebu oddychovať. Jedine v lete by som rada zakotvila aspoň na pár dní pri mori. Milujem kombináciu slnka a vody, pretože ma to nabíja energiou.

Vraj ste trochu váhali, či sa zúčastniť na tejto televíznej šou. Prečo?

Je to tak, to nepopieram. Najprv som zvažovala, či je táto cesta pre mňa správna. Chcem sa v prvom rade prezentovať svojou tvorbou. Mala som v hlave plány, ktoré by sa logicky museli posunúť a počkať. Navyše, nie som žiadna herečka a táto šou si vyžadovala občas aj tento druh talentu. Nakoniec som sa však rozhodla vyskúšať to, veď koľkokrát v živote máte šancu zažiť, aké je byť v koži hudobnej ikony?

Máte pocit, že práve tento televízny projekt vás vystrelil do pozície, keď sa stávate známejšou?

Moje single rotovali v rádiách už pred touto šou, ale je fakt, že je iné byť v televízii a iné v rádiu, kde nie je možnosť vidieť tvár interpreta. Navyše k songom som nepodnikla žiadne špeciálne promo v spojitosti s mojou osobou, pretože som chcela, aby v prvom rade zaujala moja hudba, a tak sa často stávalo, že si ma ľudia automaticky priradili k zahraničným interpretom. Vďaka tejto šou si mohli priradiť k hlasu aj tvár a tiež mi vďaka tomu pribudlo aj veľa nových priaznivcov, čo si veľmi vážim.

Povedzte mi, je možné uživiť sa na Slovensku ako speváčka?

Ak chcete robiť to, čo vás baví, no zároveň očakávate, že vás to aj uživí, väčšinou to býva náročné, zvlášť na našom malom Slovensku. Tu spevák obehne pár miest a hneď má po turné. Mimochodom, moje turné ma ešte len čaká. Podľa mňa v tom zohráva rolu viacero faktorov, okrem talentu určite aj odhodlanosť, vytrvalosť pracovať na sebe a tiež spätná väzba od fanúšikov, ktorí interpreta podržia. Musí medzi nimi fungovať spätná väzba, pretože inak by to nefungovalo.

Lina Mayer (zdroj: Jana Liška)

Pred rokmi ste sa zúčastnili speváckej súťaže Superstar. Ako na toto obdobie spomínate?

Pre mňa to bola zaujímavá skúsenosť. Superstar má však s povolaním speváčky málo spoločné. Hodili nás do vôd šoubiznisu a bolo už len na nás, kto sa tam naučí plávať a kto upadne do zabudnutia. Ktosi mi vtedy povedal, že je to ako vlna. Ak na ňu nenaskočíš, už nikdy na ňu nedosiahneš. Dnes si myslím, že ten človek nemal pravdu, respektíve, ak aj mal, tak som skôr výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo a ktorá neverí na skratky v živote.

Skončili ste vtedy tesne pred bránami do finále. Nebolo vám to ľúto?

Vtedy trochu aj áno, ale prijala som to, ako to bolo. Napokon, veď aj to bol pomerne slušný výsledok. Finálových kôl som sa nakoniec zúčastnila, aj keď z trochu inej pozície. Ako vokalistka, čo bola ďalšia skúsenosť, na základe ktorej ma neskôr oslovili spievať v šou Let´s dance. Odtiaľ som dostala pozvanie rovno na konkurz do českej verzie tohto programu Stardance, kde som mohla ukázať svoje tanečné a choreografické schopnosti.

Lina Mayer (zdroj: Jana Liška)

Je cesta za kariérou známej a uznávanej speváčky jednoduchá či tŕnistá?

Známou sa v dnešnej dobe aj vďaka internetu dokážete stať pomerne rýchlo, ale uznanie, tak to si treba zaslúžiť. Keby to bolo jednoduché, spievalo by nás tu veľa. Stojí to veľa odhodlania, pevnej vôle a tvrdej práce na sebe. Nehovoriac o zázemí, ktoré si treba vytvoriť, lebo bez muzikantov a samotnej produkcie sa dá len ťažko zaobísť. A potom sú tu tí najpodstatnejší, ktorých vaša tvorba musí osloviť a to sú poslucháči a fanúšikovia. Podľa mňa žiadna cesta nie je úplne hladká, všade natrafíte na zákruty, slepé uličky či rovno kamene pod nohami. Ale to všetko sú cenné skúsenosti, ktorými si musíte prejsť. Na svojej ceste som stretla rôznych ľudí a každý ma niečo naučil. Aj to dobré, aj zlé. Postupne som si aj vďaka nim uvedomila, kto som, aká chcem byť a naopak, aká nie som a nechcem byť.

Prečo ste si zvolili umelecké meno Lina Mayer?

Jednak som chcela oddeliť súkromie od profesie a ďalšia vec, moje meno je príliš dlhé. Nepopieram, chcelo to aj trochu kreativity, veď hudba je tiež kreatívna sféra. A tak som si jedného dňa napísala svoje meno na papier a zrazu som to tam uvidela – Lina Mayer. Je to vlastne stred môjho mena a zároveň to perfektne odzrkadľuje moju filozofiu robiť veci zvnútra, od srdca a tak, ako ich cítim.

Teraz prejdime ku Karolíne Majerníkovej. Aká vlastne v skutočnosti je?

Taká istá ako Lina Mayer, len možno o čosi nesmelšia a uzavretejšia. Je to zvláštne, ale keď stojím na pódiu a spievam, mám pocit akéhosi bezpečia, ako keby to bol môj vlastný priestor, ktorý si vytváram.

Lina Mayer (zdroj: Jana Liška)

Čo je pre vás v živote najdôležitejšie?

Pocit vnútornej vyrovnanosti, láska a rodina, pretože nič nie je viac. Samozrejme, nad tým všetkým je základ tohto všetkého a tým je zdravie.

Akými zásadami sa riadite a zisťujete, že sa oplatili?

Nikdy nerobím iným to, čo by sa mne nepáčilo, ak by mi to robili druhí. Som veľký idealista a predstavujem si, aké by bolo krásne, ak by sme všetci boli k sebe úprimní a láskaví. Nepríjemnosti patria k životu, to je jasné, ale netreba ich zbytočne vyhľadávať. V poslednom čase zisťujem, že čoraz častejšie počúvam svoj vnútorný hlas a mám pocit, že sa mi to vypláca. Rozumové analýzy dokážu človeka poriadne zmiasť, rovnako ako dobre mienené rady okolia. V skutočnosti však my najlepšie vieme, ako sa cítime a čo máme robiť. Problém je len v tom, že občas sa bojíme priznať si to a počúvať svoj vnútorný hlas.

Považujete sa za karieristku?

Tak to ani náhodou, za svojimi cieľmi idem pekne poctivo a pomaličky, krok za krokom. Niekedy možno až príliš pomaly, ale veci sa vždy dajú urobiť lepšie aj horšie. Dôležité však je, že aspoň sa viem na seba v pohode pozrieť do zrkadla.

Lina Mayer (zdroj: Jana Liška)

Aké sú vaše základné rituály na krásu, šťastie a dobrý pocit zo seba samej?

Základom je nájsť si čas pre seba, nielen pre svoje telo, ale aj pre dušu. Obklopiť sa ľuďmi, ktorých máme radi, s ktorými sa cítime príjemne. Ak je človek spokojný vo svojom vnútri, prejaví sa to aj na vonkajšej kráse.

Ste ako žena márnotratná?

Ako kedy, ale toto v sebe rieši možno veľa žien. Je pravdou, že kedysi som veľa nakupovala utrácala za oblečenie. Rovnako milujem knihy a tiež boli časy, keď som na nich nešetrila. Až neskôr som zistila, že skrine sú preplnené oblečením. A knihy? Tých som mala naraz rozčítaných aj päť či šesť. A tak som sa stopla a povedala som si, že je na čase trochu zvoľniť tempo v nákupoch. Kým nedočítam tieto knihy, dovtedy nové nebudem nakupovať. Rovnako som to urobila aj v rámci oblečenia. Pretriedila som šatník a zistila som, že fakt nemám dôvod stále nakupovať nové a nové veci. Samozrejme, z času na čas príde chvíľa, keď si poviem – treba si urobiť radosť niečím pekným.

Ste mladá atraktívna žena. Často sa vám stáva, že vás muži pozývajú na rande?

V poslednom čase som dostala zopár pozvaní, to je fakt. Len doteraz neviem, ktorá z tých premien v šou Tvoja tvár znie povedome ich tak oslovila.

Akí muži vám imponujú?

Inteligentní, slušní a džentlmeni. Znie to ako v starých filmoch, kde platilo, že muž bol ozajstným mužom a žena ozajstnou ženou. Občas sa zdá, akoby sa to vytrácalo.

Stále žijete v Košiciach. Teraz, keď sa vám otvorili nové pracovné príležitosti, neuvažujete presťahovať sa do hlavného mesta?

Moje pracovné aktivity mám nastavené tak, že sa týkajú viac menej celého Slovenska, takže beztak s hudobníkmi stále cestujeme po celej krajine. A je jedno, odkiaľ vyrážate. Ako sa hovorí – nikdy nehovor nikdy a nevylučujem možnosť, že by som sa časom presťahovala do Bratislavy. Okrem toho, ja som tu už kedysi na polovicu bývala, keď som sa venovala muzikálom, takže nešla by som do neznámeho.

Lina Mayer (zdroj: Jana Liška)

Autor: Ľudmila Lenárová