SME
reklama

Majsterka v thaiboxe Lucia Szabová: Aj ženy chcú ukázať, že majú na to byť v ringu

Má len 19, nedávno zmaturovala a v thajskom boxe už má na konte viaceré úspechy.

Lucia SzabováLucia Szabová (Zdroj: Alexandra Rymšinová)

Predstavovali ste si už v detstve, že sa raz budete aktívne venovať športu alebo ste mali pre seba vysnívané iné profesie?

Keď som bola úplne malá, tak som chcela byť právnička alebo lekárka, ale to som ešte nevedela, čo to všetko obnáša. Športu sa však venujem už odmalička, od škôlky a viedol ma k tomu hlavne otec. Keď som vedela, že v tom môžem byť dobrá, tak som sa tomu začala venovať naplno.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo všetko ste robili?

Začala som tenisom, ktorý ma veľmi bavil, ale bolo to finančne náročné, tak som s ním skončila asi v piatom ročníku na základnej. Potom som vstúpila do basketbalového tímu, lebo som sa chcela ďalej hýbať a robiť nejaký šport.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Otec následne začal robiť judo, bol trénerom, takže som sa pridala aj tam. Asi päť rokov som robila obidva športy, ale už som to postupne prestala stíhať, začalo toho byť aj so školou veľa. Tak som si povedala, že budem robiť iba basketbal, najmä kvôli kamarátom, čo bola možno aj škoda, lebo v jude som mala väčšie úspechy. A keď prišla puberta, chcela som zmenu. Cítila som, že v basketbale stagnujem.

A potom prišiel osudový plagát, ktorý lákal na nábor na thajský box.

Ukázal mi ho ocino a chvíľu som váhala, či to pôjdem alebo nepôjdem vyskúšať. Hovorila som si, že sa tam bijú baby a nevedela som, či na to mám. Mala som voči tomu veľký rešpekt, lebo je to iné ako v jude, v ktorom nie je až taký kontakt na hlavu, na brucho alebo že priamo dostávate údery. Hovorila som si, že ma dokopú, ale už po prvom tréningu som bola absolútne nadšená.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Potrebovali ste si vybiť energiu?

Jasné. Keď som prišla z basketbalového tréningu, tak som bola úplne demotivovaná a nedostala som zo seba vôbec to, čo som chcela. Ale pri thajskom boxe sa človek neuveriteľne odreaguje a nemá pri ňom šancu rozmýšľať nad niečím iným.

Je to kontaktný bojový šport, no čo je jeho podstatou?

Pôvod má v Thajsku a hovorí sa mu aj bojový šport ôsmich končatín. Používajú sa päste, teda boxuje sa, ďalej lakte, dovolené sú aj kolená a tiež sa používajú kopy po celom tele okrem rozkroku. Špecifický je takzvaný „klinč“, čo je boj zblízka. Celé je to hlavne o technike a používajú sa pri ňom najmä kolená a lakte.

Športovec teda rozdáva aj dostáva údery. Vaše počiatočné obavy zo zranení sa teda postupne vytratili?

Na tréningoch nás naučili, ako sa voči úderom brániť a človek si na ne postupne aj zvykne. Nedávno sme mali nábor a keď ľudia vojdú a dostanú úder, tak sú z toho celkom hotoví, ale človek si na to naozaj zvykne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samozrejme, dá sa pri tom celom aj seriózne zraniť, hlavne ak človek zápasí, tak môže utŕžiť. Napríklad mu protivník lakťom rozsekne obočie. Ale pri klasickom tréningu, ak je vedený správne, by nemalo dôjsť k žiadnemu zraneniu. Tréningy dokonca ani nemusia byť vedené kontaktne, záleží na tom, ako chce človek trénovať.

Ktoré boli vaše najhoršie zranenia?

Nemala som nič vážne, len občas nakopnutý prst, modrinka sem, monokel tam. Pri basketbale a jude som mala horšie zranenia. Dvakrát zlomená kľúčna kosť, asi osemkrát vyvrtnuté členky a podobne. Pri thajskom boxe človek údery očakáva, vie sa im naučiť vyhýbať a zároveň otužuje telo, ktoré je potom menej náchylné na zranenia.

Je thajský box podľa vás menej nebezpečný ako klasický box?

Neviem, či sa to dá takto porovnávať, lebo v každom športe je nejaké riziko. Niekto môže považovať thajský box za menej nebezpečný, pretože údery sú rozložené po celom tele, ale pri boxe smeruje väčšina úderov na hlavu a silné otrasy jej určite neprospievajú. No ktorý šport je bezpečný? Každý šport na špičkovej úrovni prináša zranenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Thajskému boxu sa venujete tretí rok, za ten čas ste si odniesli už aj titul majsterky Slovenska a ďalšie úspechy.

Na Slovensku som začala zápasiť amatérsku ligu a postupne som sa prepracovala do finále, kde som bojovala o titul, ktorý som aj získala. Medzitým sa konal aj európsky pohár v K1 v Prahe, kde sa mi podarilo získať tretie miesto, z čoho som sa veľmi tešila, lebo to bol môj šiesty zápas v živote a bola som ešte úplná začiatočníčka. A teraz ma čaká profesionálny zápas o titul majsterky Slovenska, na ktorý sa pripravujem.

S akými súperkami zvyknete zápasiť? Máte 19 rokov a zrejme sú v ženskej kategórii aj staršie od vás.

Stretla som sa aj s tridsať alebo tridsaťpäťročnými, teda išlo o „vyzápasené“ a skúsené ženy. Ale aj s mladými, ako som ja. V zápase, ktorý ma čaká teraz, budem mať dvadsaťročnú súperku, takže to bude vyrovnané. V marci som však napríklad zápasila s profesionálnou zápasníčkou z Česka, ktorá mala vyše tridsať rokov a vyhrala som. Bola naozaj skúsená, takže som sa z víťazstva veľmi tešila.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Máte pocit, že ste prirodzený talent alebo je to výlučne odtrénované a „odmakané“?

Sama neviem. V ringu sa skrátka cítim doma. Niekto sa bojí a má stres, no ja sa strašne teším, som rada, že už sú všetky prípravy za mnou, že mám za sebou váženie a konečne môžem ukázať to, čo je vo mne.

Akými vnútornými pravidlami sa v ringu riadite?

Ešte pred zápasom si asi desaťkrát poviem, že na to mám, že vyhrám a že do toho dám všetko.

Čo vás vždy pred zápasom účinne povzbudí?

Vždy, keď idem do ringu, tréner ma vždy iba objíme a povie mi, že si zápas mám hlavne užiť. To je pre mňa povzbudenie, lebo mi nepovie, že musím vyhrať a ukázať jej to tam, ale že si to mám užiť, keď som si to odmakala. A to je super.

Viete si predstaviť, že by vám vaše športové zručnosti pomohli napríklad pri konflikte alebo napadnutí? Dalo by sa to použiť aj ako spôsob sebaobrany, prípadne obrany niekoho iného?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja sa snažím konfliktom vyhýbať, bola by som nerada keby som musela niečo z toho použiť aj na ulici. Ako spôsob sebaobrany by som thajský box určite využila, najmä kolená sú veľmi účinné. Z juda by som asi tiež vedela použiť niekoľko techník, ale keby sa ma snažil niekto napadnúť, prípadne by ich bolo viac, tak by som sa tomu asi snažila nejakým spôsobom vyhnúť. Mne stačí, keď sa pobijem na tréningu alebo v ringu, nepotrebujem sa mlátiť ešte aj na ulici. (smiech)

Spomínali ste, že máte v pláne prejsť z amatérskej do profesionálnej súťaže. Aký je vlastne medzi nimi rozdiel?

Hlavný rozdiel je v tom, že sa nebojuje v chráničoch, lebo v amatérskych zápasoch máme na nohách pančušky a tiež máme nasadené lakťovky a helmu na hlave. Keď to mám porovnať, tak profi zápas je lepší, lebo chrániče sú pre mňa obmedzujúce. Lepšie sa mi hýbe, keď ich nemám a aj helma zhoršuje periférne videnie a človek nemusí zbadať, odkiaľ prichádza úder.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je to zároveň aj atraktívnejšie pre divákov. Ďalší rozdiel je ten, že v profi zápasoch sú určite väčšie odmeny. Čo sa týka sponzoringu, ten závisí od šikovnosti jedinca, či si vie sponzorov zohnať. A na profesionálne zápasy chodí aj viac ľudí, organizuje sa to vo väčšom, majú väčšiu reklamu. Na amatérske ligy chodí väčšinou len blízka rodina, tréneri a ľudia z klubu, nie široká verejnosť.

Vieme konkretizovať, o aké odmeny pri profi zápasoch ide?

Závisí to od kategórie. Za zápas v kategórii C, čo je 3 krát 2 minúty, je odmena 100 eur. V B kategórii (3 krát 3 minúty) je to 300 eur a v najvyššej A kategórii (5 krát 3 minúty) je odmena 500 eur. No samozrejme ak má zápasník dobré meno môže si vypýtať viac, povedzme okolo 1000 až 2000 eur.

Thajský box na Slovensku nezastrašuje žiaden zväz alebo organizácia. Je to problém?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Áno. Nemáme vytvorenú žiadnu asociáciu a hlavný problém je aj ten, že nemáme žiadne dotácie od štátu a ani reprezentačný tím, ktorý by mohol Slovensko v tomto športe reprezentovať. Teraz sa thajský box stal aj olympijským športom, takže keď bude najbližšia olympiáda v Tokiu v roku 2020, neviem, či bude mať niekto od nás šancu sa kvalifikovať.

Nemá nás kto zastupovať. Okrem toho sa organizujú napríklad aj amatérske majstrovstvá sveta v thajskom boxe, ktoré sú desaťdňovým turnajom. Jeden deň stojí sto eur a kto má na Slovensku peniaze na to, aby si zaplatil desaťdňový turnaj za tisíc eur? To musí byť človek naozaj veľmi dobrý a byť si istý, že chce vyhrať alebo mať sponzorov.

Asi to teda nie je šport, ktorým sa dá ľahko uživiť.

Dá sa to, keď má človek sponzorov alebo robí reklamu nejakej značke. Ale aj tak má väčšina zápasníkov ešte klasickú prácu, lebo im to nestačí na bežný život a platenie účtov. Väčšinou robia súkromných trénerov a odovzdávajú svoje skúsenosti svojim zverencom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď viete, že je to takto, aké máte s thajským boxom ďalšie plány?

Určite by som bola rada, keby sa vytvorila spomínaná organizácia a mohli by sme čo najviac chodiť na turnaje a thajský box zviditeľniť. A tiež by som sa raz chcela dostať aj na olympiádu.

Chystáte sa študovať aj na vysokej škole. Riešite teda aj zadné vrátka?

Určite by som sa aj v budúcnosti rada venovala športu, či už ako profesionálna športovkyňa alebo trénerka. Ale najprv by som chcela vyštudovať a až potom prípadne odovzdávať skúsenosti. Nechcem to robiť len tak, viem, že veľa ľudí, ktorí trénujú, už sami robia trénerov.

Niekedy mi to príde tak, že ani nevedia, aké cviky ľuďom dávajú robiť, nemajú metodiku. A keď už by som to robila ako moje povolanie, tak by som sa tomu chcela venovať na sto percent a s odborným vzdelaním.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A určite aj s vlastnými praktickými skúsenosťami. Aký máte okrem školy najbližší súťažný cieľ?

Momentálne je najbližší cieľ výhra profesionálneho titulu. Byť najlepšou na Slovensku by bol veľký úspech. Ďalej chcem vyhrávať všetky zápasy, ktoré prídu a vytvoriť si meno. Dúfam, že prídu aj väčšie príležitosti ako zápasy o majsterku Európy a sveta. Ale ešte mám pred sebou dlhú cestu.

Máte vzory, ktoré vás motivujú?

Mám ich viac. Jedným z nich je môj otec, ktorý ma k športu priviedol a ešte stále vo svojom veku 45 rokov aktívne športuje. Obdivujem to na ňom, lebo stále zápasí v jude a tiež by som sa tomu chcela venovať čo najdlhšie. Ďalším mojím vzorom, respektíve motivátorom je Emil Zátopek. Páči sa mi na ňom jeho nezlomná vôľa.

To, čo dosiahol, je neuveriteľné. A často teraz trénujem aj s niekoľkonásobnou majsterkou sveta Luciou Krajčovič. Ona je tiež taký môj vzor, lebo toho veľa dosiahla a mám sa od nej čo učiť. Keď som začala chodiť na tréningy a prvýkrát som ju stretla, išla som hneď za ňou, či sa môžeme odfotiť. A teraz spolu trénujeme, chváli ma a teší sa zo mňa. Za tie dva roky sa vie človek vypracovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môže to ísť všetkým tak rýchlo, ako vám?

Myslím, že máme veľa šikovných ľudí, ktorí trénujú tak krátko. Je to aj tým, že máme dobrého trénera a tréningy sú o tom, že človek často prekonáva sám seba.

Akú dlhú kariéru zvyknú mať thajskí boxeri?

Závisí to určite aj od zranení, lebo vážne zranenia človeka odradia, ale ak má správnu regeneráciu, teda že maká a má aj oddych, určite sa dá zápasiť aj po tridsiatke. Je takých veľa.

Ako často trénujete?

Každý deň. Mávam napríklad aj ranné tréningy, zhruba hodinku, kde trénujem techniku a poobede sú klubové tréningy, ktoré trvajú hodinu a pol. Cez víkend si idem iba zabehať, takže taký aktívny oddych.

Musíte si niečo aj odriekať? Je niečo, na čo si musíte dávať pozor?

Na stravu, musím obmedzovať sladkosti. Ide hlavne o to, že keď sa pred zápasom vážim, je to pre mňa dosť obmedzujúce, lebo si naozaj musím dávať pozor na to, čo jem. Nejem žiadne múčne výrobky, žiadne sladkosti a posledný týždeň pred zápasom je už len taký, že som na zelenine, mäse a vajíčkach. Nič navyše.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nedávno ste zmaturovali na gymnáziu. Ako ste to všetko stíhali so školou?

Snažila som sa do školy chodiť, hoci niekedy sa mi naozaj nechcelo. Ale učila som sa aj z hodiny na hodinu, aby som toho nemala naraz veľa. Hlavne som si vybrala také predmety, ktoré ma zaujímajú, aby to nebolo násilné, že sa musím učiť niečo, čo ma nebaví, ale aby to bolo aj tak, že som si o tom rada prečítala. Za tie štyri roky nám učitelia niečo do hlavy natĺkli, takže sa to dalo.

Ako v škole reagovali na vaše úspechy?

Spolužiakom som o tom ani veľmi nehovorila, lebo sa nerada chválim. Ale vždy keď som prišla po zápase, pýtali sa, ako to dopadlo, pogratulovali mi a myslím, že voči mne mali trošku aj rešpekt. Občas ma tiež podpichovali, že ich zbijem a podobne, ale boli zlatí a tešili sa so mnou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Máte momentálne aj nejaký vzťah? Ak áno, ako vníma váš partner, že ovládate bojový šport?

S mojím priateľom Tomášom sme sa spoznali na thajskom boxe a sranda je, že on si ma všimol hneď na začiatku, ako som začala trénovať, ale ja som ho vtedy ešte vôbec neregistrovala. Po asi roku a pol trénovania v Hanumane sme sa spoznali bližšie, zavolal ma na rande, úplne ma očaril a odvtedy sme spolu.

V tomto športe je mojou veľkou oporou, pomáha mi pripravovať sa na zápasy, odovzdáva mi svoje skúsenosti z ringu, povzbudzuje ma, keď to potrebujem, ale pri tréningu je na mňa prísny a tvrdý a úplne chápe ako sa cítim pred zápasom, kedže on sám ešte nedávno zápasil ako profík. Momentálne vedie tréningy thajského boxu a tiež trénuje súkromne svojich zverencov. On mi dal to, čo mi chýbalo a za to som mu veľmi vďačná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Máte pocit, že na Slovensku je žena a thajský box ešte stále netradičné spojenie?

Nemyslím si to, lebo v dnešnej dobe sa už veľa žien venuje bojovým športom. Je to dosť populárne. My máme tiež ženskú skupinu, kam ich chodí veľa. Aj ženy chcú ukázať, že majú na to byť v ringu, že sú silné a sebavedomé a nie je to šport len pre mužov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

reklama

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 099
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 10 411
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 602
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 777
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 721
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 078
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Unicef Slovensko: Inšpirujúce ženy a ich úloha pri formovaní lepšieho sveta
  2. Mária Melková: U ocka upratovať nemusím! Čo s rozdielnymi pravidlami v dvoch domovoch po rozvode.
  3. Mária Melková: Moje dieťa ku mne po rozvode odmieta chodiť. Čo mám robiť?
  4. Věra Tepličková: Krehké deti alebo Keď blogerka vybočí zo zaužívaných koľají
  5. Lucia Nicholsonová: Načo sa zahadzovať s deťmi? Obzvlášť s tými chudobnými?
  6. Věra Tepličková: Život s introvertným dieťaťom, manželom alebo rodičom
  7. Martin Pollák: Generácia Alfa
  8. Mária Melková: Moje deti, Tvoje deti, naše deti - mýty o živote v zošívaných rodinách
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 158
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 455
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 681
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 634
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 758
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 123
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 10 805
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 7 818
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu