To, s čím si každý z nás spája šťastný život, sa od človeka k človeku líši, vo všeobecnosti však výskumy nebudú ďaleko od pravdy, ak hľadajú súvis so zdravím, úspechom, bohatstvom, bohatým sociálnym životom a vzťahmi s inými ľuďmi.
Aj vedci z University College v Londýne ich považujú za ingrediencie šťastného života a vo výskume, ktorý trval od roku 2002 a skúmal vyše 8-tisíc dobrovoľníkov, sa snažili odhaliť päť vlastností, ktoré človek pre takýto šťastný život potrebuje.
Prišli na to, že ideálnym kokteilom šťastia sú:
- emocionálna stabilita
- zanietenie
- kontrola
- optimizmus
- svedomitosť.
Päťdesiatnici a šesťdesiatnici, ktorí oplývali aspoň štyrmi z týchto vlastností, z výskumu vyšli ako tí bohatší, menej depresívni, zdravší a ich spoločenský život bol spojený s väčším okruhom ľudí. Mali taktiež nižšie hodnoty cholesterolu a menšie riziko srdcových ochorení a cukrovky druhého typu.
Tí, ktorí mali iba dve alebo menej zo spomenutých piatich vlastností, boli často osamelí, depresívni a častejšie trpeli chronickými ochoreniami. Až 36,7 percenta z nich označilo svoj zdravotný stav za priemerný alebo slabý.
Na ich rozvíjanie nikdy nie je neskoro
Podľa vedcov nebola ani jedna z vlastností dôležitejšia než ostatné.
„Výsledný efekt závisel od nahromadených životných skúseností. Boli sme prekvapení širokou škálou všetkých procesov – ekonomických, sociálnych, psychologických, biologických a tých spojených so zdravým a postihnutím – ktoré s týmito životnými vlastnosťami a schopnosťami súviseli,“ povedal Andrew Steptoe, spoluautor štúdie.
Hoci na základe pozorovania nemožno tvrdiť, že ide v tomto prípade o kauzalitu, teda priamy dopad vlastností na výsledné šťastie, odborníci pozorne dbali na to, aby zohľadnili aj kognitívne funkcie človeka, vzdelanie a rodinné zázemie.
„Vlastnosti ako vytrvalosť, svedomitosť a kontrola sú dôležité už v detstve a mladosti,“ povedala spoluautorka štúdie Jane Wardleová. Zdôraznila tiež, že šťastie na základe určitých charakteristických čŕt sa dá dosiahnuť aj v neskoršom veku.
„Z našich výsledkov vyplýva, že rozvíjanie týchto vlastností v dospelom veku môže byť dôležité pre zdravotný stav a duševnú pohodu v starobe,“ vyhlásila.
Vďaka dlhoročnej štúdii sa tak vedcom otvorili nové možnosti. Pomocou nich môžu ďalej skúmať, čo sa stane, ak sa človek rozhodne na sebe zapracovať aj vo vyššom veku a získa nové vlastnosti, ktoré mu dopomôžu k spokojnejšiemu životu.