Kroj ako umenie: V súčasnosti je predaj krojov výnosným obchodom

Kompletné kroje dnes stoja stovky eur, v zahraničí viac.

Obyvatelia Heľpy(Zdroj: Ján Krošľák)

Cena starého ľudového odevu je čoraz vyššia, a to nie len kvôli jeho historickej hodnote. Zvyšuje ju aj skutočnosť, že takýto odev sa už dnes vyrobiť nedá.

„Aj keby sme dodržali všetky postupy pri jeho tvorbe, aj keby sme sa dali na pestovanie ľanu, jeho spracovanie, spriadanie, tkanie, aj tak si dovolím tvrdiť, že by sme nedosiahli ten výsledok ako naši predkovia pred sto rokmi. Máme odlišné klimatické podmienky, inú bonitu pôdy, a teda aj vlastnosti rastlín budú odlišné ako pred sto rokmi,“ tvrdí etnologička Jana Mládek Rajniaková.

Ak dnes hovoríme o trende "handmade", v minulosti to platilo niekoľkonásobne. Čo ste si na seba obliekli, to ste si museli aj vyrobiť.

O to cennejšie boli ľudové odevy pre jeho majiteľa aj neskôr pre jeho dedičov.

Ľudia na vidieku si museli kroj dokonca aj dopestovať a následne zhotoviť tak, aby vydržalo roky a mohlo sa dediť. Domácu výrobu krojov pochoval vznik JRD.

Vyšívanie ako súčasť učebných osnov

Odevy sa učili vyrábať už päťročné dievčatá. Museli sa pri tom riadiť súdnymi príkazmi šľachty.

Ručne šité odevy boli kvalitnejšie, trvácnejšie a stávali sa predmetom dedenia. Pre jednotlivé lokality platili isté kvantitatívne normy.

Mladá nevesta mala presne stanovený počet čepcov, sukní, alebo ušitých košieľ pre svojho budúceho manžela, nariadený bol aj počet obliečok na periny, uterákov, ktoré si musela zabezpečiť ešte pred vydajom.

Ženy boli preto k šitiu odevov vedené od malička, ihlu v ruke sa učili držať už 5 – 6-ročné dievčatá, vyšívanie bolo súčasťou učebných osnov v ľudových školách.

Každá dedina mala svoj vlastný odev, ktorý zreteľne rozprával odkiaľ človek pochádza, či ide o vydatú ženu alebo vdovu.

Jeho jedinečnosť a schopnosť jasne dešifrovať pôvod určovala aj farebnosť výšivky.

Šľachta verzus poddaní

Vznik ľudového odevu sa viaže k 16. – 17. storočiu, keď pod vplyvom uvoľnenia spoločenských podmienok, zrušenia nevoľníctva Jozefom II., po založení továrne na tkanie plátna v oblasti západného Slovenska, nachádzajú odborníci prvé známky výzdoby na dovtedy jednoduchom oblečení vidieckeho obyvateľstva.

Vyššie vrstvy však bojovali proti tomu, aby sa vzhľad šľachty a poddaných akýmkoľvek spôsobom k sebe približoval.

„Máme dôkazy v podobe súdne vydaných príkazov a zákazov, kde sa vyslovene uvádza napríklad to, že podaní musia na svoje odevy použiť doma tkané plátno, nesmú siahnuť po materiáloch, ktoré v tom čase používali mešťania, nesmú do svojich odevov pridávať farby a podobne“, dodáva etnologička Jana Mládek Rajniaková.

Loading

...

Poľnohospodárske družstvá ako koniec tradície

Od začiatku 20. storočia pozorujeme odchod tradičného odevu. Medzi prvé lokality, v ktorých sa kroje odložili do truhlíc patril Turiec, kde väčšinu obyvateľstva vidieka tvorili zemania, ktorí sa obliekali do „panských“ šiat a ich presun k módnemu odievaniu bol veľmi nenásilný a plynulý.

Radikálnu zmenu v obliekaní sledujeme po 2. svetovej vojne. Prezliekanie sa do konfekčných odevov ovplyvnilo hlavne presúvanie sa obyvateľstva za prácou do miest.

„Zaujímavé údaje sa mi ukázali počas môjho výskumu v hornom Liptove, kde sa ako hlavná príčina preoblečenia ľudí ukázalo založenie JRD. Keďže tradičný odev bol vystavaný z materiálov, ktoré si každý dorobil doma sám, musíme konštatovať, že družstvo odňatím veľkej časti pôdy a počtu zvierat túto domácu samovýrobu doslova zabilo. Ľudia už nemali na čom pestovať ľan, nechovali ovce a nemali prístup k vlne, respektíve, nie k takému množstvu, ktoré potrebovali na vyrobenie plátna a súkna a teda prestali si šiť odevy doma“, dodáva etnologička.

V 50. rokoch 20. storočia sa materiály začínajú kupovať. Dovtedy boli základom odevnej tvorby na vidieku doma dopestované, dochované a zhotovené textílie.

Najčastejšie ľanové a konopné plátno, vlna a koža. Nite, ktorými ľudia odev vyšívali, si sami farbili.

Do modra indigom, žlté a oranžové nite farbili šafranom, zelené brezovou kôrou, hnedé a čierne dubovou.

Loading

...

Slovenský kroj dnes

Ľudové odevy sa dnes nosia menej, ale v mnohých slovenských dedinách je možné ich nájsť. Oblieka si ich hlavne staršia generácia žien.

Kroje na Slovensku šijú súkromné dielne, ktoré ich zhotovujú aj pre folklórne súbory.

Pri ich kúpe treba rátať s cenou s minimálne dvomi nulami. Pôvodné kroje sa predávajú od 500 eur, za hranicami krajiny sa ceny našich tradičných odevov pohybujú okolo 1 000 eur.

Na známom aukčnom serveri nájdete ponuku tradičného ženského svadobného čepca za 300 dolárov, Čičmiansky kroj sa ponúka od 850 dolárov, z okolia Piešťan za 700 dolárov.

„Čepiec z Východnej som pred rokmi kúpila za 20 eur, čepiec zo susednej obce Cajkov, by mi pani ušila za 200 – 300 eur. Čím je odev náročnejší na výrobu, tým je drahší“, upresňuje cenovú politiku predajcov krojov Jana Rajniaková.

Loading

...

Najdrahší kroj, ktorý nedávno videla, bol vydražený za vyše 500 eur. Bol to komplet ženský odev z Horného Tisovníka, z dediny, ktorá dnes už neexistuje na mape.

Cennými časťami bývajú odevy z modrotlače, ktorá v 50. rokoch zmizla z dielní, výroba modrotlače takmer zanikala.

„Za cenné by som považovala aj tie časti odevu, ktoré boli vyšívané striebornými a zlatými niťami z okolia Piešťan. Veľmi vzácnymi kúskami textílií, pri ktorých sa mne osobne točí zem pod nohami, sú tzv. kútne plachty alebo odedze, čiže ľanové vyšívané alebo tkané plátna, ktoré sprevádzali ženu jej životom - mala ich prehodené cez plecia a ruky, keď šla k oltáru, vešali sa do kútov a oddeľovali tak priestor pre ženu, keď porodila a dávali sa ženám aj do truhly, keď zomreli. Preto ich je na Slovensku veľmi málo a sú naozaj cenným kúskom, nielen z hľadiska malého počtu, ale aj preto, že v sebe nesú množstvo magických prvkov určených na ochranu nositeľky“, zdôrazňuje etnologička.

Kroj ako investícia

Tradičný odev má aj inú, ako len trhovú hodnotu. Skrýva sa v jeho jedinečnosti, neopakovateľnosti, adresnosti a informatívnosti.

A ak sa na svetlo sveta dostanú odevy z dedín, ktoré dnes už neexistujú, etnológovia doslova lapajú po dychu.

„A či sa oplatí investovať do kroja? Jednoznačne áno! Tá investícia nikdy nevyjde na zmar. Cena starých tradičných odevov je v mojich očiach nevyčísliteľná. Sama tieto odevy zbieram a nie preto, aby som vedome kumulovala kapitál, ktorý raz zdedia moje deti, ale aby som tieto odevy zachránila.“

Ľudia si tradície, ktorých súčasťou je aj slovenský ľudový odev, začínajú viac všímať a snažia sa ich podporiť. Do rôznych aktivít sa zapájajú aj súkromné firmy.

Jedným z podporovateľov folklóru sa tento rok stala ja Poštová banka, ktorá v rámci nadácie vytvorila grant Nápad pre folklór.

"Poštová banka by rada finančne ocenila tie najlepšie nápady, ktoré sa zaoberajú kultúrnym dedičstvom, jeho výskumom, zachovávaním, propagáciou a prezentáciou v tradičnej alebo modernej forme. Z grantu rozdáme 40 000 eur, jeden nápad má šancu získať až 3 000 eur,“ upresňuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

O grant žiadali obce, základné školy, folklórne a spevácke súbory, ako aj jednotlivci a skupiny. Práve teraz sa rozhoduje o tom, kto peniaze získa a na internete bude môcť zahlasovať aj verejnosť.

Loading

...

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  4. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  5. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  6. Splnený sen
  7. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  8. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  9. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  10. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman
  1. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  2. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  3. Vysoká hra o súdne trovy
  4. Pozvánka na verejnú diskusiu o obnove Pisztoryho paláca
  5. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  6. Návšteva zo Southwestern University of Finance and Economics
  7. Medzinárodná letná škola EDGE 2017
  8. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  9. Ako na refinancovanie hypotéky
  10. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  1. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 12 352
  2. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 12 232
  3. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 4 141
  4. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 3 911
  5. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 2 944
  6. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 502
  7. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 1 852
  8. Splnený sen 1 814
  9. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 1 578
  10. Koniec štátnym príspevkom pre mladých 1 309

Téma: Slovensko


Článok je zaradený aj do ďalších tém Folklór

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

O župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.

Neprehliadnite tiež

Michael Fassbender a Alicia Vikander sa zosobášili

Známy herecký pár si povedal svoje áno po troch rokoch vzťahu.

Kým ženy nenosili ani spodnú bielizeň, muži si na pančuchách zakladali

Než sa z pančúch stal symbol ženskosti, nosili ich muži.

Speváčka Pink otvorene o svojom vzťahu: Na monogamii treba neustále pracovať

V partnerstve podľa nej nastanú chvíle, kedy sa pár vyhýba intímnostiam aj celý rok.

V dennom televíznom vysielaní Briti prvýkrát ukázali ženskú bradavku

V boji proti rakovine prsníka sa organizácii CoppaFeel! podarilo získať právo odvysielať svoju reklamu s nahým prsníkom.