Kroj ako umenie: V súčasnosti je predaj krojov výnosným obchodom

Kompletné kroje dnes stoja stovky eur, v zahraničí viac.

Obyvatelia Heľpy(Zdroj: Ján Krošľák)

Cena starého ľudového odevu je čoraz vyššia, a to nie len kvôli jeho historickej hodnote. Zvyšuje ju aj skutočnosť, že takýto odev sa už dnes vyrobiť nedá.

„Aj keby sme dodržali všetky postupy pri jeho tvorbe, aj keby sme sa dali na pestovanie ľanu, jeho spracovanie, spriadanie, tkanie, aj tak si dovolím tvrdiť, že by sme nedosiahli ten výsledok ako naši predkovia pred sto rokmi. Máme odlišné klimatické podmienky, inú bonitu pôdy, a teda aj vlastnosti rastlín budú odlišné ako pred sto rokmi,“ tvrdí etnologička Jana Mládek Rajniaková.

Ak dnes hovoríme o trende "handmade", v minulosti to platilo niekoľkonásobne. Čo ste si na seba obliekli, to ste si museli aj vyrobiť.

O to cennejšie boli ľudové odevy pre jeho majiteľa aj neskôr pre jeho dedičov.

Ľudia na vidieku si museli kroj dokonca aj dopestovať a následne zhotoviť tak, aby vydržalo roky a mohlo sa dediť. Domácu výrobu krojov pochoval vznik JRD.

Vyšívanie ako súčasť učebných osnov

Odevy sa učili vyrábať už päťročné dievčatá. Museli sa pri tom riadiť súdnymi príkazmi šľachty.

Ručne šité odevy boli kvalitnejšie, trvácnejšie a stávali sa predmetom dedenia. Pre jednotlivé lokality platili isté kvantitatívne normy.

Mladá nevesta mala presne stanovený počet čepcov, sukní, alebo ušitých košieľ pre svojho budúceho manžela, nariadený bol aj počet obliečok na periny, uterákov, ktoré si musela zabezpečiť ešte pred vydajom.

Ženy boli preto k šitiu odevov vedené od malička, ihlu v ruke sa učili držať už 5 – 6-ročné dievčatá, vyšívanie bolo súčasťou učebných osnov v ľudových školách.

Každá dedina mala svoj vlastný odev, ktorý zreteľne rozprával odkiaľ človek pochádza, či ide o vydatú ženu alebo vdovu.

Jeho jedinečnosť a schopnosť jasne dešifrovať pôvod určovala aj farebnosť výšivky.

Šľachta verzus poddaní

Vznik ľudového odevu sa viaže k 16. – 17. storočiu, keď pod vplyvom uvoľnenia spoločenských podmienok, zrušenia nevoľníctva Jozefom II., po založení továrne na tkanie plátna v oblasti západného Slovenska, nachádzajú odborníci prvé známky výzdoby na dovtedy jednoduchom oblečení vidieckeho obyvateľstva.

Vyššie vrstvy však bojovali proti tomu, aby sa vzhľad šľachty a poddaných akýmkoľvek spôsobom k sebe približoval.

„Máme dôkazy v podobe súdne vydaných príkazov a zákazov, kde sa vyslovene uvádza napríklad to, že podaní musia na svoje odevy použiť doma tkané plátno, nesmú siahnuť po materiáloch, ktoré v tom čase používali mešťania, nesmú do svojich odevov pridávať farby a podobne“, dodáva etnologička Jana Mládek Rajniaková.

Loading

...

Poľnohospodárske družstvá ako koniec tradície

Od začiatku 20. storočia pozorujeme odchod tradičného odevu. Medzi prvé lokality, v ktorých sa kroje odložili do truhlíc patril Turiec, kde väčšinu obyvateľstva vidieka tvorili zemania, ktorí sa obliekali do „panských“ šiat a ich presun k módnemu odievaniu bol veľmi nenásilný a plynulý.

Radikálnu zmenu v obliekaní sledujeme po 2. svetovej vojne. Prezliekanie sa do konfekčných odevov ovplyvnilo hlavne presúvanie sa obyvateľstva za prácou do miest.

„Zaujímavé údaje sa mi ukázali počas môjho výskumu v hornom Liptove, kde sa ako hlavná príčina preoblečenia ľudí ukázalo založenie JRD. Keďže tradičný odev bol vystavaný z materiálov, ktoré si každý dorobil doma sám, musíme konštatovať, že družstvo odňatím veľkej časti pôdy a počtu zvierat túto domácu samovýrobu doslova zabilo. Ľudia už nemali na čom pestovať ľan, nechovali ovce a nemali prístup k vlne, respektíve, nie k takému množstvu, ktoré potrebovali na vyrobenie plátna a súkna a teda prestali si šiť odevy doma“, dodáva etnologička.

V 50. rokoch 20. storočia sa materiály začínajú kupovať. Dovtedy boli základom odevnej tvorby na vidieku doma dopestované, dochované a zhotovené textílie.

Najčastejšie ľanové a konopné plátno, vlna a koža. Nite, ktorými ľudia odev vyšívali, si sami farbili.

Do modra indigom, žlté a oranžové nite farbili šafranom, zelené brezovou kôrou, hnedé a čierne dubovou.

Loading

...

Slovenský kroj dnes

Ľudové odevy sa dnes nosia menej, ale v mnohých slovenských dedinách je možné ich nájsť. Oblieka si ich hlavne staršia generácia žien.

Kroje na Slovensku šijú súkromné dielne, ktoré ich zhotovujú aj pre folklórne súbory.

Pri ich kúpe treba rátať s cenou s minimálne dvomi nulami. Pôvodné kroje sa predávajú od 500 eur, za hranicami krajiny sa ceny našich tradičných odevov pohybujú okolo 1 000 eur.

Na známom aukčnom serveri nájdete ponuku tradičného ženského svadobného čepca za 300 dolárov, Čičmiansky kroj sa ponúka od 850 dolárov, z okolia Piešťan za 700 dolárov.

„Čepiec z Východnej som pred rokmi kúpila za 20 eur, čepiec zo susednej obce Cajkov, by mi pani ušila za 200 – 300 eur. Čím je odev náročnejší na výrobu, tým je drahší“, upresňuje cenovú politiku predajcov krojov Jana Rajniaková.

Loading

...

Najdrahší kroj, ktorý nedávno videla, bol vydražený za vyše 500 eur. Bol to komplet ženský odev z Horného Tisovníka, z dediny, ktorá dnes už neexistuje na mape.

Cennými časťami bývajú odevy z modrotlače, ktorá v 50. rokoch zmizla z dielní, výroba modrotlače takmer zanikala.

„Za cenné by som považovala aj tie časti odevu, ktoré boli vyšívané striebornými a zlatými niťami z okolia Piešťan. Veľmi vzácnymi kúskami textílií, pri ktorých sa mne osobne točí zem pod nohami, sú tzv. kútne plachty alebo odedze, čiže ľanové vyšívané alebo tkané plátna, ktoré sprevádzali ženu jej životom - mala ich prehodené cez plecia a ruky, keď šla k oltáru, vešali sa do kútov a oddeľovali tak priestor pre ženu, keď porodila a dávali sa ženám aj do truhly, keď zomreli. Preto ich je na Slovensku veľmi málo a sú naozaj cenným kúskom, nielen z hľadiska malého počtu, ale aj preto, že v sebe nesú množstvo magických prvkov určených na ochranu nositeľky“, zdôrazňuje etnologička.

Kroj ako investícia

Tradičný odev má aj inú, ako len trhovú hodnotu. Skrýva sa v jeho jedinečnosti, neopakovateľnosti, adresnosti a informatívnosti.

A ak sa na svetlo sveta dostanú odevy z dedín, ktoré dnes už neexistujú, etnológovia doslova lapajú po dychu.

„A či sa oplatí investovať do kroja? Jednoznačne áno! Tá investícia nikdy nevyjde na zmar. Cena starých tradičných odevov je v mojich očiach nevyčísliteľná. Sama tieto odevy zbieram a nie preto, aby som vedome kumulovala kapitál, ktorý raz zdedia moje deti, ale aby som tieto odevy zachránila.“

Ľudia si tradície, ktorých súčasťou je aj slovenský ľudový odev, začínajú viac všímať a snažia sa ich podporiť. Do rôznych aktivít sa zapájajú aj súkromné firmy.

Jedným z podporovateľov folklóru sa tento rok stala ja Poštová banka, ktorá v rámci nadácie vytvorila grant Nápad pre folklór.

"Poštová banka by rada finančne ocenila tie najlepšie nápady, ktoré sa zaoberajú kultúrnym dedičstvom, jeho výskumom, zachovávaním, propagáciou a prezentáciou v tradičnej alebo modernej forme. Z grantu rozdáme 40 000 eur, jeden nápad má šancu získať až 3 000 eur,“ upresňuje hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

O grant žiadali obce, základné školy, folklórne a spevácke súbory, ako aj jednotlivci a skupiny. Práve teraz sa rozhoduje o tom, kto peniaze získa a na internete bude môcť zahlasovať aj verejnosť.

Loading

...

Najčítanejšie na SME Žena


Inzercia - Tlačové správy


  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  3. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  4. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  6. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Top First moment dovolenky na leto 2018
  9. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  10. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  1. Legendárna Transsibírska magistrála
  2. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  3. Vianočný bázar chalaňov
  4. Vianočné mecheche 2017
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  6. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  7. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  8. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  9. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  10. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  1. Legendárna Transsibírska magistrála 19 204
  2. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 8 214
  3. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 4 407
  4. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 4 111
  5. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov 2 171
  6. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 1 863
  7. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 1 566
  8. Top First moment dovolenky na leto 2018 1 493
  9. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 425
  10. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať 1 027

Téma: Slovensko


Článok je zaradený aj do ďalších tém Folklór

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Róbert Bezák: Študoval som, aby som bol kňazom. Potom sa to zosypalo

Špeciálne vydanie podcastu Dobré ráno.

TECH

Vidíte na obrázku cikcakovité čiary? Môžete zažiť slepotu

Zakrivená slepota nie je diagnóza, spôsobuje ju evolúcia.

KOMENTÁRE

Fico je oportunista, pochváľme ho

Premiér so sankciami proti Rusku nesúhlasí, ale aj tak ich vždy podporí.

PLUS

Z macesu sa nechudne. Na Slovensku sa vyrába viac než sto rokov

Chrumkavé plátky kupujú hlavne ľudia s problémami s trávením.

Neprehliadnite tiež

Mariana Kováčová: Najťažšie pre dieťa je, keď sa násilia na ňom dopúšťajú rodičia

Zakladateľka Centra Slniečko nám porozprávala o najakútnejších problémoch detského sveta.

Tri lyžiarske rakúske destinácie: Tu zažijete viac ako lyžovačku

V rakúskych lyžiarskych strediskách na vás okrem skvelých zjazdoviek čaká aj viacero noviniek.

Mariah Carey: Prečo je speváčka považovaná za kráľovnú Vianoc?

Jej žezlo nikto nedokáže prevziať, hoci mnohí by chceli.

Čo vás čaká v novom čísle magazínu smeŽeny

Prečítajte si rozhovor s Marianou Kováčovou, ktorá sa venuje problematike týrania detí.

Biblia módy oslavuje výročie. Časopis Vogue má 125 rokov

V decembri 1892 vyšlo prvé číslo magazínu, ktorý je vo svete módy ikonou.