Pracovali ste dlhšie obdobie v oblasti školstva, na čas ste okúsili aj politickú kariéru. Kedy ste v sebe naplno objavili vzťah k bylinkám?
Bolo to v čase, keď som chodievala so svojím otcom na ryby. Bola som v tom čase malým dieťaťom vo veku päť či šesť rokov. Kým otec chytal ryby, ukázal mi, ktoré byliny mám zbierať a niečo mi o nich povedal. Tak som odmalička v prírode zbierala rastliny a začala som sa o nich učiť z rôznych kníh.
Pokračovalo to aj na strednej a vysokej škole. Zbierala som každú knihu, ktorá vyšla o liečivých bylinách, tak sa mojimi učiteľmi stali páni ako Jozef Zentrich a Jiří Janča. Táto oblasť ma fascinovala, hoci sa nedala študovať na vysokej škole. Dodnes sa vzdelávam, zbieram informácie, čítam veľa literatúry a neprestáva ma to baviť.
Už roky sa v spoločnosti hovorí o blahodarnom vplyve prírody na ľudské zdravie. Ako na vás osobne pôsobí pobyt v lese a zbieranie zdravých byliniek?
Je to pre mňa liečebný proces. Vnímam, ako sa nabíjam energiou, ako odchádza stres, vracia sa mi radosť do života a mám pocit, akoby som sa v prírode napila čistej vody. Je to pre mňa určitá forma meditácie s otvorenými očami.
Poznať rastliny a liečivé bylinky si vyžaduje neustále štúdium a vzdelávanie. Sú ľudia, ktorí majú k bylinkám bližšie a ide im to ľahšie, alebo môže byť v tejto oblasti dobrý naozaj každý?
Myslím si, že v tomto smere môže byť každý z nás výborný. Ide len o nadšenie, chuť a vôľu sa tomuto odboru venovať. Je pritom potrebná podobná trpezlivosť, ako ju poznajú vášniví záhradkári. Oni si musia na plody svojej práce trpezlivo počkať a rešpektovať prírodné cykly. Aj liečivé rastliny vyžadujú veľa trpezlivosti. Treba vedieť, kedy ktoré z nich môžeme zbierať. Sú obdobia, keď niektoré rastlinky nie sú vhodné na zber. Musíme rešpektovať postupy spracovania týchto rastlín, ak chceme dosiahnuť výsledný liečebný efekt.
Čoraz viac ľudí si však pestuje aj vlastné bylinky či koreniny, ktoré využívajú v kuchyni. Ktoré z nich máte vo zvyku používať pri varení?
Najradšej pri varení používam šalviu, tymián, pamajorán, koriander, bobkový list, škoricu a ešte badián.
Bylinkové čaje si vyrábate sama. Ktoré bylinky na čaje sú vaše obľúbené a ako prebieha ich spracovanie?
Mojimi najobľúbenejšími bylinkami je materina dúška, šalvia, lipa, púpava a kostihoj. Najčastešie spracovanie bylín je sušenie. Robíme si z nich bylinkové čaje. My bylinkári však využívame oveľa viac liečivých bylinkových foriem: bylinkovú masť, tinktúru, balzam, prášok, náplasť, sirup alebo bylinkové víno.
Pod bylinkovým čajom si predstavujeme výluh zo sušených či z čerstvých bylín. Existuje však aj studený macerát. Spôsob prípravy volíme podľa toho, o aký problém ide, čo chceme dosiahnuť. Podľa toho volíme aj použité rastliny. Nie každá rastlina je vhodná na bylinkový nálev. Ak by sme ju preliali vriacou vodou, stratila by veľa zo svojej účinnosti. Iné rastliny zasa neuvoľnia účinné látky inak ako v horúcej vode alebo v alkohole.
Iveta Henzélyová (zdroj: Alex Rymšinová)Kedy je ideálne obdobie na zber byliniek? Ktorým bylinám sa darí na Slovensku najlepšie darí?
Bylinková sezóna začína hneď po ústupe mrazov, už vo februári a v marci, keď stromy a kry začínajú pomaly tvoriť púčiky. Takzvaná gemmoterapia, pričom gemmon znamená púčik, je vynikajúca metóda fytoterapie. Využíva najväčšiu silu rastliny, ktorá je práve na jar v zárodočných tkanivách a púčikoch. Gemmoterapeutická tinktúra je často silnejšia ako syntetické antibiotiká. Zaznamenali sme veľké úspechy pri liečbe boreliózy práve s kúrami z púčikov rastlín.
Bylinková sezóna sa končí s nástupom zimy. Neskorá jeseň je obdobie, keď vykopávame korene bylín, ako sú napríklad kostihoj, čierna ríbezľa a echinacea. Korene sa zbierajú aj skoro na jar. Vtedy majú odlišné zloženie účinných látok. Koreň púpavy zbieraný skoro na jar podporuje pečeň a žlčník, jesenné zbery slúžia na podporu pankreasu, sleziny a žalúdka. V rastlinách vznikajú odlišné substancie aj podľa toho, na akom podloží rastú, aké je tam klimatické podnebie, v aký čas v priebehu dňa boli zbierané a dokonca aj to, akým spôsobom boli zbierané.
Je známe, že ručný zber divo rastúcich bylín zaručuje oveľa väčšiu účinnosť preparátov ako mechanický zber. Slovensko je plné liečivých bylín. Miznú však lúky posiate kvetmi, niektoré rastliny sa stiahli zo svojich bežných stanovíšť a niektoré vidieť tam, kde nikdy predtým nerástli. Je to prirodzený vývoj. Príroda si reguluje svoje procesy s neuveriteľnou múdrosťou. Dokáže vytvoriť harmonické prostredie, dokonalý súlad všetkého živého, ak jej to človek dovolí.
Ako prebieha spracovanie bylín v praxi? Je takýto postup náročný?
Nie, nie je to zložité. Stačí to raz skúsiť, vidieť, ohmatať si to. Ženy sú zvlášť šikovné, okamžite chápu princípy spracovania rastlín. Nepotrebujeme na to zvláštne miestnosti alebo pomôcky. Na domáce spracovanie stačí to, čo máme v kuchyni. Nerezový hrniec, sklenená nádoba, vareška, plátno, prútený košík.
Rastliny zbierame do vzdušných košíkov alebo plátenných tašiek, nikdy nepoužívame plastové tašky. Byliny nezbierame po daždi, alebo keď je ešte na poraste rosa. Nespracovávame rastliny, ktoré nepoznáme, alebo rastliny jedovaté, či chránené. Treba si zadovážiť dobrú bylinkársku literatúru, herbáre a stále sa učiť.
Majú podľa vás Slovenky blízko k bylinkám a k prírode?
Áno, Slovenky sú otvorené bylinnej liečbe, učia sa znovu rozumieť liečivým rastlinám. Sú veľmi trpezlivé a nadšene sa vydávajú na dobrodružné cesty do ríše rastlín. Navštevujú ma s rôznymi problémami, od kozmetických nedokonalostí až po neplodnosť. Podporné bylinné prostriedky užívajú oveľa disciplinovanejšie a trpezlivejšie než muži. Mám radosť z mladej generácie žien. Sú oveľa slobodnejšie než sme boli my v ich veku. Nedajú sa zastaviť. Kašlú na autority, hľadajú skutočné poznanie a pravdu. Budúcnosť patrí im.
Veľa žien v súčasnosti nakupuje skôr prírodnú kozmetiku a bráni sa tej, ktorá je testovaná na zvieratách. Sama zvyčajne namiešavate krémy podľa potreby. Ktoré bylinky majú podľa vás pozitívny vplyv na vzhľad a krásu ženy?
Univerzálnymi bylinkami, ktoré môžu nášmu vzhľadu pomôcť, sú harmanček, nechtík lekársky, slez, kostihoj. Bylinky, ktoré nájdeme v prírode, môžu mať na náš vzhľad pozitívny vplyv. Na to, aby sme boli krásne, potrebujeme užívať bylinky zvonka aj zvnútra. Na vonkajšie ošetrenie pleti sú vhodné pleťové vody, toniká, masky, zábaly z levandule, harmančeka, slezu a nechtíka.
Vlasom pomôžu žihľava, dubová kôra, koreň lopúcha, púčiky z lipy, divozel. Pijeme čaje na očistu tela a úpravu metabolizmu z repíka, vresu, pamajoránu, nátržníka husieho. Vynikajúce sú bylinkové kúpele z prasličky, bazy, materinej dúšky, brezy, rebríčka.
Kult mladosti a krásy zrejme nikdy nebol silnejší ako dnes. V poslednom čase sa veľmi hovorí o dôležitosti zdravého životného štýlu, pohybu a o zdravom stravovaní. Ako to vnímate vy z pozície ženy, ktorá ma ku prírode blízko?
Vnímam to ako ďalší extrém, pretože výrobky bio, eko a rôzne byliny, na ktoré sa spoliehame, nemôžu nahradiť či kompenzovať náš nezdravý životný štýl. Máme nesprávne životné návyky a chybné vzorce správania. Najjednoduchším príkladom je pre mňa manažér, ktorý je podľa mňa v permanentnom strese a začne používať bylinný výťažok na upokojenie, veľmi rýchlo stratí dôveru v liečivé rastliny, keď vidí, že mu to vôbec nepomáha. Pretože nič zo svojho životného štýlu a pracovného nasadenia nezmenil a bylina nemôže urobiť zázrak.
Iveta Henzélyová (zdroj: Alex Rymšinová)Zdravý životný štýl, ale aj dobrá psychická kondícia majú vplyv na naše zdravie. Ktoré hodnoty sú podľa vás v živote podstatné?
Vernosť sebe samému, láskavý prístup k druhým, brať veci s humorom a nadhľadom a schopnosť nebrať sa tak vážne. Láska k pravde a sloboda vo všetkom. Odvaha meniť veci a životná aktivita.
Tým, čo nešportujú, sa odporúčajú prechádzky v prírode a minimálne pobyt na čerstvom vzduchu. Čo robí vo vašom voľnom čase radosť vám?
Zásadne sa nenudím. Pri svojom rušnom živote sa snažím využiť každý okamih naplno. Vážim si každý deň a všetko, čo ku mne prichádza ma napĺňa a posúva dopredu. Som stále ponorená v knihách, behávam po lúke, túlam sa po lese alebo rada spievam.
Bylinkárstvo je pre vás profesiou a zároveň koníčkom. Čo vás však fascinuje práve na živote?
Neustále ma prekvapuje. Teším sa na nové výzvy. Mám rada zmenu a pohyb. Život je ako prúd rieky. Snažím sa mu načúvať a plávať, ako najlepšie viem.
Vizitka
Iveta Henzélyová (54) vyštudovala pedagogickú fakultu so zameraním na slovenský jazyk a literatúru a občiansku náuku. Pracovala ako riaditeľka Školy úžitkového výtvarníctva v Košiciach. Bylinkám sa intenzívne venuje posledných dvadsaťpäť rokov. Založila Bylinkovú školu Matky Zeme. Vedie semináre na spoznávanie a spracovanie liečivých rastlín. Odkrýva mnohé zabudnuté postupy prírodnej liečby.
Autor: Jana Müllerová
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
