Na deti pôsobí mnoho nepriaznivých vplyvov z vonka, pred ktorými sa ich rodičia snažia chrániť. Niekedy však zabúdajú na to, že aj ich každodenné vzorce správania majú na ďalší vývoj dieťaťa obrovský dopad. Občas pritom ide len o maličkosti - stačí zle zvolená veta, nevhodný komentár či humor v nesprávnom čase.
Ustrážiť si každé slovo je ťažké, no každý z nás si určite spomenie na niečo, čo počul v detstve od svojich rodičov a dodnes sa pri tej myšlienke zháči. Či už to bol otec, ktorý v zápale hnevu skritizoval celé ženské pokolenie alebo mama, ktorá hoc i s vtipom okomentovala výzor svojho dieťaťa.
Myslieť si, že takéto momenty nás nijakým spôsobom neovplyvňujú, je podceňovanie vlastnej pamäte. Do dospelosti si potom nesieme rôzne podvedomé vzorce a traumy, ktoré obmedzujú naše zdravé sebavedomie a sebaistotu. Spisovateľka a publicistika Peggy O’Mara raz povedala, že „spôsob, akým sa rozprávame so svojimi deťmi, sa stáva ich vnútorným hlasom.“ Čo teda svojim potomkom, v tomto prípade dcéram, radšej nikdy nehovorte?
1. Nehovorte jej, že je génius
Samozrejme, neznamená to neoceniť jej schopnosti, práve naopak. Ak však svojej dcére dáte najavo, že jej inteligencia je vrodená a pre ňu prirodzená, pri prvej príležitosti, kedy sa jej nebude dariť, o sebe môže začať pochybovať.
Skúste tak radšej namiesto frázy "si génius" vyskúšať vetu: "Zvládla si to, vedela som, že to dokážeš," prípadne "Si taká usilovná!" Apelujte na jej vytrvalosť, snahu a zanietenie, aby pochopila, že nie každá zdolaná prekážka je zadarmo a nestačí mať iba inteligenciu na to, aby bola úspešná.
Na výchovu detí má vplyv aj vek matky. Aký je ideálny? Čítajte 2. Nehovorte pred ňou o sebe nenávistné a odsudzujúce komentáre
Nejde len o to, čo hovoríte svojej dcére o nej. Podstatný význam má aj to, čo jej hovoríte o svojej vlastnej osobe, pretože komplexy zo seba samej môžu zasiahnuť aj ju. Ak pred ňou neustále dávate najavo nespokojnosť napríklad so svojím výzorom, neučíte ju, čo je to sebaláska, ale rozvíjate jej vnútorný kritický hlas. Vaše dieťa si vás prestane idealizovať a následne toto sebaposudzovanie začne zrkadliť. Aby mohla mať rada samu seba, musí najprv vidieť, ako sa to robí.
3. Nehovorte jej, že dievčatá dokážu všetko
V snahe povzbudiť vlastné deti a odmietnuť rodové stereotypy zvykneme hovoriť, že „dievčatá vládnu svetu a dokážu všetko, čo chcú.“ V niektorých prípadoch však takéto slová môžu vytvoriť problém. Nie je totiž riešením, ak sa budeme tváriť, že diskriminácia na základe pohlavia neexistuje.
Dievčatá sa následne môžu cítiť horšie, ak svoj vytýčený cieľ nedosiahnu, lebo verili myšlienke, že dokážu všetko, no nastavenie spoločnosti im to neumožnilo a budú sa preto obviňovať. Mali by pochopiť, že chyba nestojí na nich ako na jednotlivcoch a stále tiež platí, že tou správnou cestou im treba vysvetliť, že neexistuje výlučne „chlapčenská“ alebo „dievčenská“ práca, šport či akákoľvek iná aktivita.
4. Nehovorte jej, že tučná a mala by začať cvičiť
Odsudzovanie nadváhy používame ako motiváciu pre deti, aby sa začali hýbať. Deti by však šport nemali vidieť iba ako spôsob udržania si štíhlej línie, ku ktorému nás núti vymyslený ideál krásy. Treba im ukázať, že šport je aj zábava a spôsob ako byť zdravý a silný, nielen štíhly a atraktívny.
Ukázať im to môžeme napríklad tým, že sa budeme hýbať s nimi a do programu zaradíme spoločné športové aktivity ako celá rodina. Rozprávajte sa o cvičení a športe v intenciách toho, ako sa pri ňom cítite a nie toho, ako vďaka nemu vyzeráte.
Ak si myslíte, že je vaše dieťa tučné, pravdepodobne sa ním stane Čítajte 5. Nehovorte jej, že chlapci sú skrátka takí
Žiaden kolektív, do ktorého vaše dieťa vstúpi, nebude ideálny. Keď sa stretne s hrubým správaním zo strany iných detí, predovšetkým chlapcov, nebagatelizujme šikanu či násilie naznačovaním, že takéto správanie k chlapcom patrí. Žiadne dieťa nie je prirodzene hrubé a násilné a už vôbec by sme nemali uznávať názor, že sa tak deje na základe pohlavia.
Každý, čo i len malý incident tak môže viesť k tomu, že dievčatá sa naučia akceptovať toto „typické“ mužské správanie a nepostavia sa voči nemu. Preto je potrebné vyhnúť sa frázam ako „to sú skrátka chlapci, oni sú takí“ a pomôcť dievčaťu pochopiť, že násilie nikdy nie je v poriadku.
6. Nehovorte jej komplimenty, ktoré súvisia len s výzorom
Klásť príliš veľký dôraz iba na výzor môže dospieť k tomu, že vaše dieťa si osvojí myšlienku, že jeho dôležitosť je spájaná predovšetkým s krásou a že na výzore primárne záleží. Skúste namiesto toho zdôrazniť, že hodnotné sú jej rozhodnutia a komplimenty spájajte aj s inými úspechmi, než je iba výzor – napríklad výsledky v škole, športové úspechy, prípadne oceňte jej vlastnosti, v ktorých vyniká.
7. Nehovorte jej, že je zakázané sa dotýkať vlastných intímnych partií
Nenechajte svoje dieťa, aby sa hanbilo za svoje telo. To platí už od útleho detstva, kedy začnú deti objavovať rôzne časti svojho tela vrátane tých intímnych. Namiesto vety – „Nedotýkaj sa tam!“ skúste radšej povedať, prečo je to v danej chvíli nevhodné.
Obyčajným zákazom dieťaťu dáte najavo, že tieto partie tela sú niečo, za čo sa má hanbiť alebo cítiť zle. V takomto duchu k nim potom môže pristupovať aj neskôr, čo môže mať vplyv na vnímanie vlastnej sexuality.
8. Nehovorte jej, že nejaká aktivita nie je pre dievčatá
Ak vaša dcéra miluje futbal, basketbal alebo iný šport, ktorý spoločnosť prisudzuje najmä chlapcom, nesnažte sa jej nahovoriť, že takáto aktivita nie je pre dievčatá a venujú sa jej len chlapci. Najväčšou bariérou, ktorú jej môžete v živote vytvoriť na ceste k profesionálnemu aj psychickému vývoju, je viera, že niektoré činnosti môžu vykonávať iba muži a niektoré iba ženy.
Ukážte jej, že žijeme vo svete, kde sa môže rozhodnúť pre čokoľvek bez ohľadu na pohlavie, rasu, národnosť. Znamená to tiež ukázať jej, že aj doma sa môže venovať akejkoľvek činnosti, preto ju naučte ju o oboch svetoch aj tom mužskom, aj tom ženskom.
Bozkávať deti na ústa alebo nie? David Beckham v tom má jasno Čítajte
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
