V posledných rokoch sa objavujete v jednom veľkom filmovom projekte za druhým. Len tento rok mali premiéru zatiaľ tri snímky, v ktorých hráte. Ste typ človeka, ktorý je rád v jednom kole?
Sú to také obdobia. Väčšinou je to u mňa tak, že niekedy neviem, kam skôr skočiť a niekedy, veľmi ľudovo povedané, nemám do čoho pichnúť. Samozrejme, že si vyberám čo sa týka scenárov, ale keď sa mi zapáči, tak idem do toho.
Jar ste mali v tomto smere bohatú.
Tak nejako sa to zišlo. Mala som dve divadelné premiéry, obidve v Čechách, a to konkrétne operu Krakatit v réžii Alice Nellis, kde hrám matku Karla Čapka. Alice Nellis napísala prológ, ktorý sa hrá pred začiatkom opery. Po tejto premiére som odletela do New Yorku prezentovať film Baba z ľadu, kde som pobudla len krátko, pretože ma zase čakala premiéra v Brne – komédia Manželstvo v kocke od autora a režiséra Luboša Baláka.
Všetko dopadlo dobre, takže jar bola veľmi bohatá aj na zážitky, aj na množstvo práce a cestovania. Teraz je to trošku voľnejšie, hoci stále hrám v rámci môjho domovského divadla Astorka a tiež v predstavení Herečky v Gunagu, s ktorým chodíme aj na zájazdy a šírime kultúru po Slovensku.
Takže vlastne ste potvrdili moju prvú otázku.
Ale potom zase príde obdobie sucha a predtým ešte obdobie divadelných prázdnin. Na prázdniny sa teším, už ich potrebujem ako soľ. Ale aby som celkom nevyšla z cviku, zahrám si niekoľko repríz Manželstva v kocke aj v lete, dokonca pod holým nebom, to bude zážitok. O svojich divadelných príležitostiach v budúcej sezóne iba niečo tuším, ale mali by byť zaujímavé.
No a čo sa týka filmu, nejaké ponuky sú, ale vyberiem si len tú najzaujímavejšiu. Musí to byť predovšetkým dobrý scenár, čo ma presvedčí. A samozrejme aj osobnosť režiséra. Vyberať si z viacerých ponúk jednu a nerobiť za každú cenu všetko ma naučil otec. Sústredil sa iba na prácu v divadle alebo vo filme. Nerozmieňal sa na drobné. Myslím si, že nemusím byť všade.
Naposledy ste stvárnili hlavnú úlohu vo filme Baba z ľadu. Čo vás zaujalo na príbehu vdovy Hany, ktorá obráti svoj život naruby novonadobudnutou láskou k otužovaniu?
Veľmi sa mi páčil scenár a to bola už niekoľká verzia. Tá postava je ťažká, stále som rozmýšľala, ako ju uchopiť, veď predsa nebudem hrať samu seba, Hana nie je ja a ja nie som Hana, nie som ani týraná manželom a deťmi. Spočiatku bola v prvých verziách scenára veľmi pasívna. Zo začiatku filmu aj taká je, ale potom sa postupne oslobodzuje a uvedomuje si svoju situáciu.
Najvýraznejší z mojich pocitov, keď som tú postavu mala prijať, bol veľký pocit zodpovednosti. Síce som pohrala vo filmoch už aj veľké postavy, ale to už bolo dávno a v mojej ére filmovania v Čechách išlo o prvú hlavnú postavu. Dokonca s režisérom, ktorého prácu si vážim a súčasne je to môj kamarát. Tak som sa bála, aby sa nebál on a som veľmi šťastná, že to diváci prijali a aj on je spokojný.
Ťažké na tej postave bolo predstaviť si tú situáciu. Samozrejme, inšpirovala som sa príbehmi žien, ktorých žije v našich zemepisných šírkach veľa. Zvlášť moja generácia, to sú obetavé matky, manželky, ktoré majú dominantných až tyranských manželov, a tak aj tie ženy sú samozrejme submisívne. No môj prípad to našťastie nie je.
Máte pochopenie pre takéto ženy, súcitíte s nimi?
Samozrejme, ale teším sa, ak tento film prispeje k tomu, že si mnohé uvedomia, že sa to dá aj ináč. Že hoci taká žena už je za zenitom mladosti, tak má právo na vlastný život. Myslím, že záver filmu by mal pôsobiť veľmi oslobodzujúco.
Zaujímavé však je aj to, že rozohrať romantický príbeh okolo staršieho páru sa tak často v našich končinách nevidí, nehovoriac o erotických scénach. Urobil podľa vás režisér Bohdan Sláma odvážny krok?
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
