Martina Hankerová: Naštartovala svoj sladký biznis, vyrába najkrajšie cupcaky

Cukrárka Martina Hankerová má len 29 rokov, no už stihla vyštudovať masmédiá, pracovať po boku právnikov a najnovšie aj založiť si vlastnú malú výrobu koláčov.

Vyzerá ako finalistka súťaže krásy, je nesmierne talentovaná a pracovitá a cupcaky z jej rúk vyzerajú ako malé umelecké dielo.

Na jej blogu nájdete fotky tých najkrajších koláčikov a tort posiatych kvetmi, ovocím i keksíkmi, na ktoré sa vám začnú okamžite zbiehať slinky.

Ako ste sa dostali k pečeniu?

Pečenie bolo mojou záľubou, keď mama doma piekla, väčšinou som jej pomáhala. Páčilo sa mi, že keď veci pospájam, vznikne z toho nejaká masa, potom to môžeme dozdobiť a upraviť. Ale vždy to bola len záľuba, nikdy som si nemyslela, že sa tým raz budem živiť. Piekla som skôr pre rodinu a okolie - v nedeľu niekoho potešiť a pripraviť niečo dobré. Najprv som ani nevedela, že existujú nejaké cupcaky, vždy som pracovala iba s klasickými štandardnými koláčmi. Potom som sa k nim nejako dopátrala.

Takže ste neštudovali za cukrárku a nemali ste ani žiadny profesionálny background z gastronómie?

Nie. Päť rokov som pracovala v advokátskej kancelárii, najprv na recepcii, potom som robila na marketingovom oddelení a nakoniec som bola aj office manažérkou, kde som pracovala s niekoľkými kolegami. Bola to veľmi všestranná práca, mala som stále na starosti aj marketing, pomaly sa zo mňa stával aj malý „IT-čkar“, HR, administratívu. Jedného dňa som si však povedala „Už dosť“, stačilo, a zo dňa na deň som dala výpoveď. Zvyčajne som taký človek, ktorý presne vie, za čím v živote ide, takže moje okolie vôbec nechápalo, čo to robím. Tak som odložila svoje biznis oblečenie, ležala som doma v posteli ešte o 8-9 ráno, vlasy v cope, každá ponožka iná, tepláky a zistila som, že asi je niekde problém. Tak som začala hľadať na internete. Veľmi sa mi páčili ruže, ktoré boli dekorované do krabičiek ako kytice. Začala som hľadať spôsoby, ako upiecť niečo podobné, no nechcela som to robiť z fondánu. Chcela som, aby to bolo krémové a chutné. Tak som objavila receptúru, ktorá dobre chutí, ľuďom sa páči a začala som zdobiť cupcaky do tvaru ruží. Spočiatku to bolo len pre rodinu, okolie, až sa to začalo rozširovať a teraz pečiem takmer každý deň.

(zdroj: OC Central)

Čo ste teda študovali predtým, ako ste začali pracovať v advokátskej kancelárii?

Masmediálnu komunikáciu v Trnave. Chcela som vždy robiť marketing vo firmách, budovať ich značku, ale tak som nejako zistila, že to asi budem robiť pre seba. Najradšej zo všetkého mám však asi kontakt s ľuďmi. Možno to je sebecké, ale tí ľudia vedia darovať toľko energie, vedia vás tak potešiť. Ja sa neskutočne teším, že keď niečo spravím, viem, že poteším iných, a tak si vlastne robíme radosť všetci navzájom.

Aký je prvý koláč, ktorý si pamätáte z detstva?

Kysnutý koláč, klasický, na ktorom boli slivky alebo nejaké čučoriedky. Tento mi u mamy vždy najviac chutil, mal úžasne chrumkavé okraje.

Vo vašich najznámejších koláčikoch teda nenájdeme žiadne ružičky z fondánu ani nič umelé?

Je to čistý krém. Je tam iba trošku cukru, aby to nebolo veľmi presladené. Snažím sa, aby to bolo aj osviežujúce, takže tam často pridám ovocie, alebo keď na ne pridám keksíky, deti sa tešia, že im niečo chrumká pod zubami. Cupcaky plním lesným ovocím, aby boli ľahšie a sviežejšie. Nie sú to teda také tradičné presladené koláčiky. Stačí vám aj jeden a budete sýty.

Ako dlho pečiete a blogujete o cupcakoch a tortách?

Asi 3/4 roka. Je to úplne nové. Moja obľuba ale enormne narástla, naozaj ma to napĺňa a nesmierne baví. Dokážem vstať k pečeniu aj o štvrtej ráno a vidím v tom zmysel.

Ako teda teraz vyzerá váš klasický pracovný týždeň?

Štvrtok až nedeľa sú väčšinou pre mňa najrušnejšie, keď pečiem a zdobím od skorého rána, niekedy od 6:00 do šiestej-siedmej večer. Mávam tam veľa objednávok a ja všetko robím rada čerstvé, takže to zdobím v ten deň, ako to odovzdávam. Pondelok-utorok sú väčšinou pokojnejšie, to je taký môj „víkend“, ale aj počas nich zväčša riešim, čo by som nové vyrobila alebo idem nakupovať potraviny.

Kvetinové koláče od blogerky Cupcake Roses (7 fotografií)

Dokážete sa teda k pečeniu prinútiť aj skoro ráno? Netrávite v kuchyni celú noc?

Ja si rada privstanem. Ja som ten ranný typ. Bola som zvyknutá, že vždy o 6 ráno idem do fitness centra, tak som to teraz vymenila za pečenie. Keď mám voľno, tiež idem do fitka, zabehať si alebo na bicykel. Ešte som dokonca zistila, že počas toho, ako sa mi pečie korpus, čo trvá asi 3/4 hodiny až hodinu môžem niečo stihnúť. Mám takú podložku, na ktorej si doma zacvičím.

Takže aj keby ste ochutnávali každý koláč, všetko to hneď spálite?

Áno, ja to asi hneď vybehám. Mňa veľmi baví šport. Vždy som si myslela, že sa budem orientovať skôr týmto smerom, že budem trénovať ľudí, ale v tomto som sa našla. Ktovie, možno to raz spojím: cupcake + permanentka.

Na Medzinárodný deň detí budete tento rok ozdobovať svoje cupcaky aj s najmenšími cukrármi v jednom z bratislavských obchodných centier. Máte skúsenosti s pečením s deťmi?

Moja sestra má dve deti, takže mám doma každodenný tréning. Keď mám nejaký voľný čas, snažím sa ho tráviť s nimi, takže som už trochu naučená, čo deti ako vnímajú, čo sa im páči. Keď som robila moje prvé cupcaky, plnila som ich ganache krémom z horkej čokolády, dala som jeden ochutnať tej staršej neterke. Vždy jej všetky chutili, no tento bol taký horkastejší, a tak mi hneď povedala: „Maťa, toto nie je dobré, také mi už nenos.“ Mám pri sebe teda dvoch malých kritikov, ktorí mi hneď povedia, čo im chutí a čo nie. Akcia bude prebiehať v OC Central a prichystaná som. Mám predstavu, čo bude deťom najviac chutiť.

Aké cupcaky máte teda pre deti pripravené?

Mám prichystané klasické maslové cesto, budeme používať biely krém z mascarpone, masla a cukru a cupcaky budeme ozdobovať ovocím. Majú tam teda aj krém, aj ovocie, prípadne sa môžeme pohrať s rôznymi posypmi.

Okrem samotných cupcakov vyrábate aj nádherné torty, ktoré naozaj vyzerajú ako živé kytice ruží či tulipánov. Prezraďte nám, ako sa z obyčajnej torty stane niečo takéto.

Vzniká to tak, že upečiem klasické piškótové cesto, ktoré sa naplní krémom, ovocím, potom dám okolo trubičky a veľa ovocia. To je schované vo vnútri v prútenom košíku. Tie mi vyrába jedna šikovná pani z Nitry, všetky košíky sú ručne robené. Snažím sa podporujiť aj iných ľudí, ktorí sa niečomu venujú. Keď sa celá torta zje, obal z nej sa nemusí vyhodiť a môže sa používať ďalej ako dekoračný predmet. Torta sa z košíka vyberá pomocou mašličiek, ktoré vkladám dovnútra. Ľudia mi veľakrát píšu, koľko zábavy mali s tortou, pokiaľ ju vytiahli. Na vrch ukladám cupcaky, ktoré sú napichnuté na špajdliach. Voľné priestory vypĺňam malými živými kvietkami, takže celá torta potom vyzerá ako živá.