Mala ešte len 31 rokov, keď sa stala fotografickým pojmom. Ôsmeho decembra 1980, iba pár hodín pred tragickým incidentom, totiž odfotila ikonickú snímku Johna Lennona a Yoko Ono, na ktorej nahý spevák objíma svoju partnerku.
Od tých čias pred jej objektívom stáli stovky známych osobností a ona sa vypracovala na jednu z najúspešnejších amerických fotografiek. Keď sa povie meno Annie Leibovitz, všetky fotografické objekty jednoducho vedia, že výsledok bude stáť za to.
Všestranná Annie rozbieha Rolling Stone
Anna-Lou Leibovitz sa narodila 2. októbra 1949 v americkom Connecticute ako tretie zo šiestich detí. Jej mama bola učiteľka moderného tanca, otec plukovník amerického letectva. Práve pre otcovu profesiu sa rodina často sťahovala podľa toho, kam ho zaviedli povinnosti. Malá Annie sa tak ocitla napríklad na Filipínach počas vojny vo Vietname, kde urobila svoje prvé fotografie.
Na strednej škole sa začala zaujímať o rôzne druhy umenia, čo ju najprv viedlo k skladaniu hudby. Na Inštitúte umenia v San Franciscu neskôr začala študovať maľbu a postupne sa čoraz viac ponárala aj do fotenia. Navštevovala kurzy, workshopy a hľadala svoju vlastnú cestu, aby sa dokonale vycibrila.
Prvú veľkú príležitosť predviesť svoje schopnosti dostala v roku 1970 v magazíne Rolling Stone. Hoci v sedemdesiatych rokoch práve jej odvážne a intímne portréty definovali obľúbený časopis, začiatky neboli jednoduché.
„Keď som začala robiť fotenia pre titulné strany Rolling Stone, hneď sme si dohadovali dátum fotenia namiesto toho, aby sme sa s tými ľuďmi najprv len tak stretli. Nebola som dobrý líder a keď sa ma potom pri fotení pýtali – tak čo by sme teraz mali urobiť? Odvetila som – neviem, sadni si napríklad tamto? Musela som skrátka nejako začať,“ zaspomínala si.
Búrlivé roky s ikonickým titulkami
Spočiatku neskúsená fotografka sa neskôr vyprofilovala na umelkyňu s vlastným rukopisom, ktorej na stole pristávali tie najlukratívnejšie ponuky. Už v prvej polovici 70. rokov viackrát fotila legendárnu skupinu Rolling Stones a neskôr zvečnila aj celé jedno turné, na ktorom rockerov sprevádzala (a čo to aj od nich pochytila, vrátane záľuby v drogách). Jej obľúbenou fotografiou je tá, ako spevák Mick Jagger stojí vo výťahu v bielom župane.
Pravda je taká, že množstvo jej ikonických záberov sa zrodilo práve vo chvíli, keď sa jej fotografické objekty nachádzali vo zvláštnych pózach či situáciách. Niektoré boli zhodou náhod, do iných naopak zasiahla ona a dokázala presvedčiť aj tie najslávnejšie mená k tomu, aby sa nechali zvečniť v netypických pózach.
Počas éry časopisu Rolling Stone fotila predovšetkým hudobné hviezdy na jeho titulné strany, stala sa však zároveň prvou ženou, ktorá odfotografovala speváčku Joan Armatrading na obal albumu a k jej pamätným záberom patria aj fotky z posledného dňa úradovania prezidenta Richarda Nixona.
Zrejme najviac však v spomínanom období jej umeleckého života zarezonovali posledné fotografie Johna Lennona.
„Poslali ma, aby som na titulku nafotila iba jeho bez Yoko, keďže v tom čase ňou k nej ľudia ešte stále cítili odpor. Ale John povedal, že ju chce mať na titulke spolu s ním. Ich vzťah som vraj zachytila úplne presne a musela som mu sľúbiť, že sa tam tá fotografia objaví,“ priblížila Annie Leibovitz. Iba päť hodín po tom speváka zastrelili.
(zdroj: SITA)Keď Annie našla svoj rukopis
Osemdesiate roky sa pre fotografku niesli v znamení zmien. Odišla z Rolling Stone a začala fotiť pre vtedy ešte neznámy magazín Vanity Fair. Od hudobných hviezd sa tak dostala k širšiemu diapazónu umelcov, medzi ktorými boli politici, spisovatelia, herci či typickí lámači ženských sŕdc.
Postupne vyvinula svoj typický rukopis, farebnosť fotografií a prekvapujúce, originálne stvárnenie.
Do dnešného dňa medzi jej najikonickejšie zábery patria aj tie najkontroverznejšie. Spomeňme napríklad nahú a tehotnú herečku Demi Moore, Whoopi Goldberg ponorenú v smiešnej póze vo vani plnej mlieka, nahého Sylvestera Stalloneho pózujúceho ako socha či prvú fotografiu Caitlyn Jenner, na ktorej je zvečnená po premene z muža na ženu.
Koncom osemdesiatych rokov tiež Annie Leibovitz spoznala svoju budúcu partnerku, spisovateľku Susan Sontag. Ich vzťah bol osobný aj pracovný, obe ženy dokázali prepojiť svoje umenie a spolu strávili 15 rokov až do Susaninej smrti v roku 2004. Spoločne sa im tiež podarilo vydať knihu fotografií a básní s názvom Women, pričom v tomto projekte Annie pokračuje dodnes vo forme medzinárodných výstav fotografií.
Žiadne celebrity
Hoci jej portfólio je plné umelcov a hviezd, nemá rada, keď ju ľudia volajú fotografkou celebrít. „Slovo celebrita nemôžem vystáť, je také drzé. Pracujem pre magazíny Vogue a Vanity Fair, ktoré píšu o mnohých celebritách, ale ja fotím ľudí zo všetkých životných oblastí. A fotím ich preto, lebo ma zaujíma, čo robia, nie to, kým sú,“ vyhlásila Annie.
A jej zoznam je skutočne dlhý, hoci technicky vzaté sa označeniu fotografka celebrít nemôže tak celkom vyhnúť. V súvislosti so známymi menami je iba málo ľudí stojacich za objektívom, ktorí by rozdúchavali toľké vášne ako ona svojimi fotkami.
V roku 2006 sa napríklad na titulke Vanity Fair objavila fotografia s oblečeným Tomom Fordom a nahými herečkami Keirou Knightley a Scarlett Johansson, čo vzbudilo kontroverziu v súvislosti s postavením žien.
O dva roky neskôr odfotila Annie iba 15-ročnú Miley Cyrus obnaženú a zabalenú len v plachte, čo zase prinieslo kritické ohlasy a autorka aj speváčka sa verejne ospravedlnili. A do tretice? Portréty kráľovnej Alžbety, ktoré síce dopadli skvele, ale dokument BBC pohoršil divákov, keďže scény boli omylom zostrihané nevhodným spôsobom a Annie Leibovitz ukazovali v zlom svetle ako tú, ktorá chce kráľovnej rozkazovať.
Spojila komerciu s umením
Dnes šesťdesiatsedemročná oceňovaná fotografka má za sebou úspešnú kariéru, ktorá však ešte ani zďaleka nekončí. Patrí medzi tých umelcov, pre ktorých je prvoradý kvalitný výsledok a obetujú jednej fotografii všetko.
Hoci sa Annie Leibovitz stala symbolom spájania komerčnej sféry s tou umeleckou, v ktorej sa jej fotografie vynímajú v lesklých magazínoch, v galériách aj knihách, ešte stále hľadá nové formy vyjadrenia a prekračuje svoje vlastné hranice. Žije v New Yorku so svojimi tromi deťmi a jej fotografie zatiaľ obiehajú svet prostredníctvom výstav.
“Povedať, či je znakom dobrého portrétu to, či zachytíte len váš objekt alebo aj jeho dušu, je ťažké. Nemyslím si, že je to vždy možné. Viete si predstaviť, že by sa vám podarilo zachytiť dušu každý deň?” filozofuje rešpektovaná fotografka. Jej sa to, našťastie, už neraz podarilo.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
