Viete, čo je to kokosová a broskyňová kultúra? Nie, nejde o súvis s umením, hudbou či filmami, ale o jeden zo spôsobov, akým sa rozlišujú typické črty určitých kultúr a spoločností. Na jej podstate tak stoja možné nedorozumenia v komunikácii, ktoré môžu narúšať bežný aj pracovný život.
Svoje o tom vie aj Eva Gáboríková, ktorá je medzikultúrnou koučkou. „Na Slovensku je to ojedinelá profesia. Som človek, ktorý pomáha, keď sa stretnú ľudia z rôznych kultúr a pomáham obom stranám ako mediátor pochopiť, ako vnímať a nastaviť vzájomnú komunikáciu a zvládnuť rozdiely tak, aby spolu efektívne fungovali,“ približuje.
Príkladom je práve kokosová a broskyňová kultúra. Slováci sú jasnými príslušníkmi tej prvej, keďže dostať sa pod ich škrupinu chvíľu trvá.
„Keď niekoho stretneme, tak ho najprv trochu pozorujeme, nie sme hneď usmievaví a nepúšťame sa do konverzácií. Ale keď sa s tým človekom bližšie zoznámime, pochopíme jeho zámery a presvedčíme sa o jeho priateľskom správaní, dostane sa postupne do nášho jadra,“ vysvetľuje koučka.
Naopak je to v broskyňovej kultúre, ktorá je typická napríklad pre Američanov.
„Na začiatku sú podľa nás veľmi prívetiví, pohovoria si aj s ľuďmi, ktorých nepoznajú, ale potom je tam kôstka a do súkromného života vás až tak rýchlo nepustia,“ hovorí Eva Gáboríková, ktorá sa s týmito problémami stretáva často. Radí napríklad zahraničným manažérom prichádzajúcim na Slovensko riadiť medzinárodné pobočky, ale napríklad aj veľvyslancom a ich manželkám s deťmi.
Eva Gáboríková (zdroj: archív Evy Gáboríkovej)Aj za konflikty môže iná kultúra
„Každý z nás má vo vnútri nejaký kultúrny softvér a to majú aj oni. Keď prídu na Slovensko, prinášajú svoj štýl riadenia a života, ktorý je veľmi ovplyvnený kultúrou, v ktorej vyrastali,“ hovorí Eva Gáboríková o manažéroch prichádzajúcich na Slovensko.
„Keď riešia problémy s našimi ľuďmi, niektoré veci navrhujú svojím štýlom a Slováci to chápu po svojom, svojím kultúrnym softvérom. Čiže zrazu medzi ľuďmi nastávajú konflikty a nevedia, prečo vznikli. Myslia si, že je to osobná vec, ale pritom je to kultúrna záležitosť,“ objasňuje koučka. Nejde však len o ľudí zo zahraničia, problémy v komunikácii môžu nastať aj na strane Slovákov.
Tí si podľa Evy Gáboríkovej často neuvedomujú, že obchodovanie nie je len o tom, že majú skvelý produkt, ale druhá strana im musí aj veriť a vedieť, že sa na nich môže spoľahnúť dlhodobo. V takom prípade prichádza ona, aby ich pomohla porozumieť tomu, ako to funguje v tej či onej kultúre.
Najčastejšie sa venuje práve slovenským reáliám, dostala sa však do kontaktu aj s ďalšími klientmi z Európy, Ázie a Ameriky.
„Všetky kultúry sveta sú výskumom spracované do kategorizácie. Laik si najčastejšie vyhľadá prvú pomoc na internete vo forme čo robiť a čo nerobiť, ale to sú stereotypy, ktoré boli niekde pozbierané.“ Jej tréning preto stojí na poskytnutí informácií zo skutočnej praxe. Keď nejde o slovenskú kultúru, informácie konzultuje s kolegami odborníkmi z daných krajín.
'Good morning, Mary' ako problém
O medzikultúrny tréning majú často záujem aj manželky vysokopostavených manažérov či veľvyslancov. Pre ich bežný život je to nevyhnutné. „Tiež sú vystavení slovenskej kultúre, ale trochu inej, než je biznis kultúra. Musia tu zabezpečiť fungovanie rodiny, susedské vzťahy a aj vlastnú prácu,“ hovorí koučka a spomína prípad klientky z USA.
„Išla do banky, sadla si k okienku a podľa svojich kultúrnych pravidiel zdvorilosti milo oslovila pracovníčku krstným menom – Good morning, Mary. U nich je bežné, že keď máte visačku s menom, tak aj v oficiálnom kontakte sa oslovíte tým krstným. Lenže pani v okienku zostala prekvapená, že ju tak niekto v profesionálnom živote oslovil,“ rozpráva príhodu Gáboríková.
Jej klientka si samozrejme uvedomila problém, lenže vzhľadom na svoj americký kultúrny softvér nechápala, v čom spočíval. Aj takéto problémy rieši tréning, ktorý je buď intenzívny jeden alebo dvojdňový, prípadne vo forme pravidelných stretnutí každý týždeň.
„Tak máte možnosť hovoriť so svojím koučom o tom, aké kultúrne rozdiely a prekvapenia život prináša a riešite situácie, ktoré sa počas týždňa vyskytli. Kouč je tam na to, aby pomohol klientovi pochopiť, prečo sa niečo také stalo.“
Slováci úsmevmi šetria
Podľa Evy Gáboríkovej expati, ako sa ľuďom zo zahraničia hovorí, najčastejšie zápasia s prvým kontaktom či už v obchode alebo so susedmi, keďže práve tam sú vystavení prvým odlišnostiam po príchode.
„Napríklad v americkej kultúre je základné pravidlo, že keď vás stretnú, usmejú sa. To je niečo, čo znamená, že sú k Vám priateľskí. No a my Slováci sa až tak veľa neusmievame a oni opäť rozmýšľajú, či náhodou neurobili niečo nesprávne,“ hovorí Eva Gáboríková. Takéto situácie nepochopenia však nastávajú na obidvoch stranách.
„Príkladom je pozdrav 'How are you? ', na ktorý v angličtine odpoviete veľmi krátko, prípadne niekedy ani ľudia nečakajú na odpoveď a idú ďalej. Ale z nášho pohľadu máme tendenciu vždy odpovedať čosi viac a sme prekvapení, keď človek ani nečaká, aby sme mu niečo povedali. A týmito situáciami vzniká bariéra. Američanovi by ani nenapadlo, že má čakať na našu dlhšiu odpoveď, lebo doma pozdrav prebieha takto bežne,“ konštatuje koučka.
Eva Gáboríková (zdroj: archív Evy Gáboríkovej)Ojedinelá profesia
Zatiaľ čo v rámci našej krajiny je medzikultúrny koučing niečo výnimočné, v zahraničí je podľa Evy Gáboríkovej už bežná vec, že sa už študenti na vysokých školách a samozrejme manažéri medzinárodných spoločností stretávajú s medzikultúrnou komunikáciou.
Ona sama najprv vyštudovala pedagogiku na Slovensku, podľa vlastných slov však vždy hľadala prepojenie na praktický život. Neskôr študovala v Rakúsku medzikultúrne kompetencie a v USA medzikultúrnu komunikáciu.
"Už popri štúdiu na vysokej škole, kde som si robila PhD, som pripravovala workshopy a tréningy ušité na mieru firmám. Práve tu som sa dostávala do kontaktu s multikulturalitou, ktorá sa stala súčasťou nášho súkromného a pracovného života po vstupe Slovenska do Európskej únie,“ rozpráva o svojich začiatkoch.
Dnes sa v rámci svojej profesie stretáva s rôznymi kultúrami a to znamená neustále sa učiť niečo nové a venovať pozornosť aj tomu, čo by si inak nevšimla.
"Moja práca ma obohacuje o nové poznatky, skúsenosti a predovšetkým o množstvo nových priateľov, s ktorými je môj život pestrejším o mnohé úsmevné príhody. Na druhej strane si viac a viac uvedomujem osobitosti slovenskej kultúry a hodnoty, na ktoré môžeme byť všetci hrdí," uzatvára Eva Gáboríková.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
