Bola žena a navyše s nevhodným pôvodom a vekom. Napriek tomu sa pustila do boja proti namysleným generálom, osobnostiam cirkvi a Angličanom a stáli za ňou tisícky mužov.
Počula, ako ju francúzsky ľud volá a prosí o pomoc. Jej príbeh pôsobí ako vymyslený, napriek tomu je pravdivý.
Keby nebolo vojny, možno by sa Jana vydala, stala sa matkou a sledovala ako jej deti rastú. Osud jej však pripravil iný údel.

Ako mladé dievča poznala len svoju dedinu v Lotrínsku, Domrémy. Jej otec tu bol starostom, staral sa o rodinu, ale aj o celú dedinu.
V tej dobe prebiehala vojna už takmer sto rokov a Francúzku vládol Karol VI., nemravný, slabý kráľ, ktorý vyciciaval svoj ľud vysokými daňami.
Malá Jana však už ako nevinné dievča cítila, že nie je taká ako ostatné. Chodievala sama do lesa, do kaplnky a ako vravia legendy, svätí jej naslúchali, rozhovory s nimi boli pre mladú Janu útechou a cítila sa s nimi bezpečne.
Robila si stále, čo chce, aj keď rodičia od nej očakávali, aby si našla časom manžela a pomáhala okolo domu. Otec pre jej správanie nemal toľké pochopenie, matka ju však chránila.
Rozprávala jej často o svätej Markéte, ktorá si ostrihala vlasy, obliekla mužské šaty a žila v kláštore ako mních. Markéta sa prezliekla za muža, aby sa pred ostatnými mužmi uchránila, ostala navždy pannou a patrila len Bohu.
Tento príbeh ju nenechal spávať, cítila s ňou prepojenie a často sa jej v kaplnke zverovala so svojimi trápeniami a žiadala ju o radu. Legenda vraví, že svätí sa jej prihovárali tiež.

Francúzsko nemalo nikoho, kto by ho pred Angličanmi chránil a postaral sa o nich. Karol VI. sa skrýval a odmietal bojovať. Často sa u Jany, jej štyroch súrodencov a rodičov zastavovali pútnici, ktorí museli opustiť svoje domovy.
Anglické vojská Francúzov vyháňali vypaľovaním dedín a obsadzovaním území a miest, aj zabíjaním. Jana videla a cítila, čo sa okolo deje.
Cítila hnev a zároveň bezmocnosť. Hnevalo ju, že všetci stále len rozprávajú a nekonajú. Niečo jej napovedalo, aby zašla za korunným princom Karolom VII., šla bojovať a oslobodila mesto Orléans. Nikomu nič nepovedala, jednoducho od rodiny utiekla.

Čakanie na povolenie bojovať
Ľudia vedeli o proroctve, ktoré hovorilo, že z lesa raz vyjde panna, ktorá oslobodí Francúzsko. Odvážne predstúpila pred vojakov a vyhlasovala, že k nej prehovoril Boh a povolal ju do boja.
Niektorých presvedčila, iní o nej pochybovali. Pod dohľadom francúzskeho veliteľa Roberta de Baudricourta sa učila bojovať s mečom a začala nosiť mužské šaty.