Henrietta Lacks mala nesmrteľné bunky, nevedomky prispela k revolúcii v medicíne

V HBO o nej nedávno nakrútili film, v ktorom si zahrala aj známa Oprah Winfrey.

Henrietta Lacks(Zdroj: SITA)

Kto bola Henrietta Lacksová a prečo znamenala tak veľa pre moderné lekárstvo? Do roku 2010, kedy o nej autorka Rebecca Skloot napísala knihu, o nej tušili prevažne len biológovia a lekári, no dnes ju svet považuje za nesmrteľnú a to nielen v metaforickom zmysle.

Príbeh chudobnej černošky, ktorá sa narodila v roku 1920 na tabakovej farme v americkej Virginii, je impozantný nielen tým, že nechcene prispela k revolúcii v medicíne, ale najmä tým, že o tom sama nevedela a aj jej deti a rodina sa túto informáciu dozvedeli až dlhé roky po jej smrti.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nesmrteľná rakovina, nesmrteľná Henrietta

V roku 1951 prišla 31-ročná Henrietta do baltimorskej nemocnice na segregované oddelenie, ktoré slúžilo černošským pacientom. Sťažovala sa na bolesti v podbrušku a lekári našli ich jasný pôvod - agresívna forma rakoviny krčka maternice.

Ochorenie sa rozšírilo v podobe metastáz do celého tela a Henrietta po niekoľkých mesiacoch rakovine podľahla. To by nebolo nič nezvyčajné, týmto typom rakoviny v tom čase trpelo a aj naň zomrelo množstvo žien. Tým, ktorým ju diagnostikovali, tiež lekári niekedy odoberali vzorky na výskum. Jeden z najväčších expertov v tejto oblasti, doktor Richard Wesley TeLinde, dúfal, že sa mu podarí vypestovať vzorky zo zdravých aj napadnutých buniek, aby sa výskum rakoviny posunul vpred.

A to isté sa týkalo aj Henrietty Lacks. George Gey z Laboratória tkanivových kultúr Univerzity Johna Hopkinska v Baltimore s Henriettinými odobratými bunkami pracoval a podarilo sa mu to, o čo sa iní lekári desiatky rokov pokúšali bez výsledku - udržať ľudské bunky v kultúrach nažive.

Tie Henriettine totiž reagovali inak. Boli omnoho agresívnejšie a rýchlejšie a Gey z nich vypestoval nesmrteľnú líniu, z ktorých každých dvadsaťštyri hodín vznikla nová generácia húževnato sa množiaca ďalej. Ani mimo ľudského tela sa delenie nikdy nezastavilo, a preto sú tieto bunky považované za prvé nesmrteľné.

Výsledkom neetickosti boli prelomové objavy

Kameňom úrazu však bolo to, že Henriette o odobratí buniek nikto nepovedal a stalo sa tak popri chirurgickom ošetrení bez jej súhlasu. Treba však poznamenať, že zákon ho v tom čase nevyžadoval.

Keďže lekári nechceli zverejniť celé meno darkyne, jej bunky neskôr v médiách nazývali skrátene ako HeLa bunky. Spočiatku novinári používali pseudonym Helen Lane a to, že išlo o černošku z chudobnej štvrte s piatimi deťmi, netušil nik.

Podľa autorky knihy Nesmrteľná Henrietta Lacks, by sa zmenilo mnoho, keby sa meno Henrietty dostalo na verejnosť skôr, najmä čo sa týka jej rodiny. „Zistili by, že jej bunky sú stále nažive, že jej ich vzali, predávali a používali sa vo vedeckom výskume bez jej alebo ich vedomia,“ povedala Rebecca Skloot.

Pravdou je, že pre vedecký výskum išlo o prelom. Výsledkom neetického správania lekárov v súvislosti s odobratím buniek totiž boli totiž mnohé objavy, napríklad vakcína proti detskej obrne, ku ktorej vyvinutiu prispeli práve Henriettine bunky.

Prispeli tiež k rozvoju virológie, testovali sa na nich účinky rôznych liekov, hormónov, vitamínov, ale aj baktérií spôsobujúcich závažné ochorenia. HeLa bunky tiež vedci nechali poslať do vesmíru, aby dokázali lepšie pochopiť vplyv nulovej gravitácie na ľudské bunky.

Pomáhali pri identifikovaní abnormalít v chromozómoch, vo výskume ľudského genómu, ale čo je najdôležitejšie, s ich pomocou vedci mohli študovať ľudský papilomavírus (HPV), ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice, tú, ktorá zabila aj Henriettu Lacks.

Dodnes ich možno nájsť v desiatkach laboratórií po celom svete.

Roky neviditeľnosti

O tom, že bunky Henrietty Lacks žijú ďalej a obchoduje sa s nimi pre účely výskumu, sa jej rodina dozvedela až po vyše dvoch dekádach. V sedemdesiatych rokoch vydal magazín Rolling Stone článok, v ktorom sa vyjadruje aj Henriettin manžel.

Potvrdil, že lekárom dal súhlas na jej pitvu, pretože chceli zistiť viac o tak rýchlo rastúcom nádore, aký jeho ženu napadol. O výsledkoch alebo o vzorkách buniek sa však od nich ani v ďalších rokoch nedozvedel.

Najstarší syn Lawrence sa ako správca matkinej pozostalosti dlhé roky snažil viesť právny súboj proti nemocnici Johna Hopkinsa a získať od nej kompenzáciu. Tá však tvrdí, že práva na HeLa bunky nevlastní a že z jej predaja neprofitovala.

Lacksovej deti sa neskôr angažovali aj pri príprave biografickej knihy o ich matke, aby svet konečne spoznal pravdu. Stalo sa tak v spomínanom roku 2010.

V apríli tohto roka zase uzrela svetlo sveta televízna dramatická snímka z dielne HBO, v ktorej si jednu z hlavných úloh zahrala aj známa moderátorka Oprah Winfrey. Stvárnila Henriettinu dcéru Deborah, ktorá spolupracuje so spisovateľkou Rebeccou Skloot, aby zdokumentovali život „matky modernej medicíny“.

Oprah Winfrey sa na filme podieľala aj ako výkonná producentka a jeho príbehom chcela pre americkú históriu zviditeľniť tak významnú osobu akou bola Henrietta Lacks.

„Žijem, aby som rozprávala príbehy, ktoré sa dotýkajú toho, čo to znamená byť čiernou ženou. Stále si myslím, že je zázrak, že sme sa dozvedeli, že to bola práve Afroameričanka, ktorá prispela do lekárskeho odboru a tento príbeh by sme nepoznali bez Rebeccy Skloot,“ poznamenala v rozhovore pre New York Times.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Žena

Inzercia - Tlačové správy

  1. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu?
  2. Rozprávkové tankovanie
  3. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  6. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  7. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  2. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  3. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  4. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  5. Rozprávkové tankovanie
  6. AAA Auto zorganizovalo autogramiádu
  7. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  8. Umenie investovať: Nemusíte byť znalec, aby ste zhodnotili krásu
  9. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Odborníčka na výživu: Večera maximálne 4 hodiny pred spánkom 21 070
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 914
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 420
  4. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 11 391
  5. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 296
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 551
  7. Vodič dostal jasný odkaz: Na cyklotrase sa neparkuje 6 913
  8. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 6 708
  9. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 900
  10. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 515

Téma: Bunky


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rakovina

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Privatbanka bola pre Kočnera kľúčová, bola pri Bonaparte aj pri Technopole

Obchodoval aj s ďalšími, od Tatra banky kúpil pohľadávky.

Podcast Dobré ráno

Dobré ráno: Kočnerova minulosť nenecháva veľa pochybností

Čo majú spoločné Kočnerove kauzy?

Komentár Zuzany Kepplovej

Bez základnej spravodlivosti politický život len predstierame

Zažívame nebezpečné časy, keď sa priam objedáme prísľubmi spravodlivosti.

Neprehliadnite tiež