Rodáčka z Považskej Bystrice Natália Pavlovičová bakalára z medzinárodných vzťahov a bezpečnostných a strategických štúdií vyštudovala na Masarykovej univerzite v Brne.
Teraz pokračuje v štúdiu medzinárodných vzťahov na Karlovej univerzite v Prahe. Je prváčkou na magisterskom stupni.
„Doterajšie štúdium v Brne mi rozšírilo rozhľad o súčasnom svete, prinútilo ma zamýšľať sa nad udalosťami, ktoré sa v ňom odohrávajú, a zamestnalo môj intelekt. V súčasnosti veľa ľudí nad vecami nepremýšľa a namiesto toho konajú pudovo, bez rozmyslenia,“ vysvetľuje Pavlovičová svoj záujem o tento odbor.
Slováci sa bifľujú, Angličania argumentujú
Okrem štúdia v Brne a Prahe strávila Natália Pavlovičová semester v anglickom meste Loughborough na tamojšej univerzite. Na svoj Erasmus si vybrala trinástu najlepšiu univerzitu v Spojenom kráľovstve. Študovala na nej medzinárodné vzťahy.
“Na Slovensku si študenti navzájom pomáhajú, a keď sa nepodarí skúška, idú kolektívne trúchliť na pivo. To sa v Anglicku veľmi nevidí.
„
Veľkú zmenu vo vzdelávacom systéme síce očakávala, no realita ju zaskočila. „Slovenskí a českí študenti študujú, aby „prešli“. Viac sa diktuje a menej diskutuje. Viac sa „bifľuje“ a menej uvažuje. Angličan síce nevie recitovať poučky z kníh tak dobre ako študent z Východu, ale dokáže o veciach premýšľať a hľadať pre svoje tvrdenia argumenty,“ poukazuje na rozdiely.
Na anglickom vzdelávaní tiež vyzdvihuje, že učiteľ je študentov priateľ. A motiváciou pre každého vysokoškoláka je jeho vlastná budúcnosť, a nie strach.
No nájde sa aj oblasť, kde to podľa Pavlovičovej lepšie funguje doma. Angličania sú vraj príliš zameraní na výsledky jednotlivcov, čo vedie študentov k neveľmi kolektívnemu správaniu.
„Na Slovensku si študenti navzájom pomáhajú, a keď sa nepodarí skúška, idú kolektívne trúchliť na pivo. To sa v Anglicku veľmi nevidí,“ dodáva s úsmevom.
Učila v Indonézii, cestovala po Amerike
Natália Pavlovičová hovorí po anglicky takmer tak dobre ako rodnou rečou.
Aj preto sa okamžite nadchla pre dvojmesačnú kultúrnu výmenu, ktorej cieľom bolo naučiť indonézske deti po anglicky. Spolu s ďalšími európskymi študentmi odcestovala vlani v lete do rozvojovej krajiny učiť, pretože tamojší učitelia nemajú dostatočnú kvalifikáciu.
„Neplatili nám nič, ale dali nám strechu nad hlavou a jedlo trikrát denne. Je to skôr o osobnej skúsenosti, než o zbohatnutí,“ rozpráva.
Šesť týždňov žila v konzervatívnej moslimskej komunite. Táto skúsenosť ju naučila, že stereotypy, ktoré aplikujeme na ľudí podľa toho, do akej kategórie spadajú – či sú bieli, čierni, hetero, alebo homo – sú bez skutočného opodstatnenia.
„Indonézania boli jedni z najvrúcnejších a najstarostlivejších ľudí, akých som kedy stretla. A to, že sa modlili päťkrát denne a ženy nosili hidžáb, na veci nič nemenilo,“ s nostalgiou spomína vysokoškoláčka.
Natália Pavlovičová sa nevzdeláva len na akademickej pôde. Zdrojom informácií je pre ňu svet tam vonku. Vo svojich dvadsiatich troch rokoch má precestované takmer všetky kontinenty okrem Afriky.
Minulý rok sa vydala na štvormesačnú sólo cestu do Južnej Ameriky, počas ktorej zažila aj krušné chvíle. V kolumbijskej Bogote ju napadli nožom a v Ekvádore ju zastihlo masívne zemetrasenie. So všetkým si musela poradiť sama, avšak ani raz si nepovedala, že balí kufre a letí domov.
Študentka priznáva, že cestovanie po svete nie je najlacnejší špás. Ak chce človek spoznať svet, musí mať nasporené peniaze. Zároveň upozorňuje, že ani ona nie je privilegované dieťa z bohatej rodiny a na cesty si musí našetriť. Najväčšiu zásluhu na schopnosti zarobiť si na vlastné cestovanie dáva svojmu minimalistickému životnému štýlu.
Jej plánom do budúcna je obcestovať zemeguľu.
Životné výzvy si nedáva ujsť
Čo sa týka práce, tak preferuje oblasť, v ktorej môže pomáhať ľuďom a meniť svet k lepšiemu. „Nezáleží mi veľmi na tom, aká práca to bude, ak dá mojej existencii zmysel,“ opisuje svoje budúce zamestnanie vysokoškoláčka Pavlovičová.
Už teraz popri štúdiu pracuje v Česku v neziskovej organizácii s názvom Človek v ohrození. Venuje sa latinskoamerickej sekcii, kde sa stará o podporu demokratických projektov na Kube.
Nedávno vysokoškoláčka získala pracovnú príležitosť v novom holandskom startupe, kde nezáväzne poslala svoj životopis.
„Chcú ma trénovať v oblasti predaja. Hoci mám politologické vzdelanie. Do technologického startupu zaoberajúceho sa optickými sieťami. Je to obrovský zvrat, ale zároveň príležitosť, ktorú si – ako tradične – rozhodne nechcem dať ujsť,“ smeje sa Pavlovičová na novej životnej výzve.
Článok bol uverejnený v prílohe denníka SME Práca a vzdelávanie dňa 28. marca 2017.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
