V rámci slovenského Googlu šéfujete projektu Digitálna garáž a donedávna aj programu Google Partners. Oba stoja na rozvíjaní zručností v online marketingu pre rôzne skupiny ľudí. Môžete ich stručne priblížiť?
Google Partners je globálny program pre agentúry v online marketingu. Poskytujeme im podporu, vzdelávanie a pripravujeme príležitosti na rozvoj biznisu. Každá agentúra, ktorá má záujem sa do programu zapojiť, musí splniť určité kvalitatívne kritériá potrebné na získanie odznaku a certifikácie. Na Slovensku je to zatiaľ najrelevantnejší znak toho, či má agentúra skúsenosti a poskytuje v rámci online marketingu kvalitné služby.
Digitálna garáž je súčasťou celoeurópskeho záväzku Googlu, v rámci ktorého plánuje vyškoliť v oblasti digitálnych zručností 2 milióny Európanov. Deväťdesiat percent pracovných pozícií bude v blízkej budúcnosti vyžadovať určitú úroveň týchto zručností. Podstatou je teda kázať ľuďom príležitosť, ktorú im internet poskytuje, a to nielen v rámci podnikania, ale aj zamestnania. Podnikať a založiť si napríklad kamenný obchod je oveľa finančne a časovo náročnejšie, ako začať čokoľvek robiť online.
Problémom je, že 25 percent mladých ľudí na Slovensku je nezamestnaných. Je tu obrovská medzera medzi zručnosťami, ktoré potrebujú zamestnávatelia a tými, ktorými disponujú uchádzači na trhu práce. Niežeby ľudia neboli šikovní, len mnohokrát vyštudujú určitý obor a následne, po ukončení štúdia, oň nemajú záujem či sa nevedia profesijne uplatniť. A práve online marketing je odvetvie, ktoré sa rýchlo vyvíja a ponúka množstvo príležitostí.
Ide podľa vás o potrebu budúcich generácií, ktoré sa bez týchto znalostí nezaobídu?
Určite. Robili sme prieskumy a sú aj prognózy Európskej komisie, podľa ktorých môže do roku 2020 chýbať na pracovnom trhu v krajinách EÚ až 900-tisíc pozícií pre nedostatočnú úroveň digitálnych schopností.
To znamená, že už vidíme takzvanú digitálnu transformáciu a naozaj ktokoľvek na úrovni úradníka či projektového manažéra potrebuje mať určitú znalosť digitálnych zručností. Pokiaľ chcete podnikať a byť úspešný, bez toho, aby ste svoje produkty spropagovali ďalej, sa nepohnete. Uvedomujú si to veľké firmy aj malí podnikatelia. A je dôležité, aby tu boli ľudia, ktorí im s tým vedia pomôcť.
Čo si treba predstaviť pod pojmom digitálne zručnosti?
Niekto si predstaví programovanie, ako človek sedí za počítačom a kóduje komplikované veci, iný si predstaví prípravu analýz či tabuliek. Pre každého to môže znamenať niečo iné, no v našom ponímaní sú to zručnosti potrebné pre rozvoj podnikania alebo kariéry najmä v oblasti online marketingu. Napriek tomu stále väčšina ľudí vníma internet len ako zábavu.
S čím majú Slováci v digitálnom svete najväčšie ťažkosti? Čomu najmenej rozumejú a čo by sa ešte mali naučiť?
Na Slovensku vlastní 65 percent ľudí smartfón. Ako Slováci sme veľmi aktívni v rámci využívania nových technológií, ale skôr pre zábavu. Nie je to o biznise. Keď ľudia začnú reálne rozmýšľať, že na internete sa dajú robiť aj iné aktivity ako pozerať videá a hrať hry, napríklad začať vlastný blog, internetový obchod, spravovať sociálne siete, tak sa to posunie do úplne inej sféry a to je to, čo sa snažíme ľuďom ukázať. Slováci sú vnímaní ako veľmi kreatívni a radi skúšajú nové veci. A to je výborné pre podnikateľov aj značky, ktoré chcú niečo nové priniesť.

Ako digitálne technológie a potreba vyznať sa vo fungovaní online sveta menia ľudí a ich pracovné možnosti?
Určite nás to mení. Práca budúcnosti, internet, dáva obrovskú flexibilitu. Človek nemusí za prácou cestovať, môže ju robiť odkiaľkoľvek, to je prvá veľká vec. Druhý aspekt je vlastný čas. Už neplatí iba fixná pracovná doba od deviatej do piatej, človek si vie sám zatriediť, kedy sa práci bude venovať.
Takisto sa trošku mení aj pohľad firiem. Zažila som to v startupoch aj v agentúrnom svete, kde nie sú stanovené pravidlá, kedy človek musí prísť a odísť. Pokiaľ urobí prácu, ktorú má urobiť a bude mu to trvať za kratší pracovný čas, tak je to úplne okej. Myslím si, že to je skvelé, lebo ľudia sa potom môžu venovať tomu, čo ich baví v rámci voľného času.
Na tomto princípe vlastne fungujú aj digitálni nomádi, teda ľudia, ktorí pracujú z rôznych miest na svete, pretože zároveň cestujú. Dá sa takto fungovať aj v Googli?
V Googli je možnosť pracovať aj mimo officu. Samozrejme, tá preferencia je aj osobná, lebo človek je v interakcii s kolegami a môže s nimi riešiť veci osobne. Zaujímavosťou v Googli je, že každý zamestnanec má svoju vstupnú kartičku a môže vstúpiť do ktorejkoľvek Google kancelárie na svete. Napríklad pred Vianocami máme v Bratislave plno, pretože prídu inžinieri z Zürichu a Mountain View, ktorí si zoberú na pár dní dovolenku, ale pár dní pracujú práve u nás.
Skúšali ste takto fungovať aj vy?
V rámci Googlu to boli skôr krátkodobé výlety, najčastejšie jazdím do Prahy, keďže marketing pre Česko a Slovensko má svoju základňu v Čechách. Navštívila som aj iné kancelárie v rámci dovoleniek, či pracovných ciest no nebolo to na nejakú dlhšiu dobu. V Googli je veľmi fajn, že sa dá rotovať. Človek sa rozhodne, že chce na polroka vyskúšať robiť inú prácu, v inom tíme, na úplne inom mieste a tá možnosť tam je.
Martina Sokolíková
Vyštudovala marketing a manažment na Univerzite Komenského v Bratislave, v rámci štúdia nejaký čas žila aj v Lotyšsku a Švajčiarsku. Ako odborníčka na online marketing pracovala pre viacero startupových firiem v Nemecku a na Slovensku. Od roku 2015 pracuje pre slovenskú pobočku Google. Do apríla tohto roka bola koordinátorkou programu Google Partners, v súčasnosti je líderkou projektu Digitálna Garáž zameraného na rozvoj digitálnych zručností pre ľudí zdarma. Založila vlastný obchod so šatkami Gatogato. Žije v Bratislave.
Aké benefity vám táto práca dáva a aký máte vy osobne pocit zo zamestnania, ktoré mnohí považujú za prácu snov?
Najväčším benefitom sú pre mňa ľudia, s ktorými môžem každodenne pracovať. Niekedy si uvedomujeme, že sme v takej ideálnej bubline, ale to, že človek robí so skutočne šikovnými, vnímavými ľuďmi, ktorí sú ambiciózni, ale napriek tomu príjemní, je skvelé. S viacerými kolegami sme sa zhodli, že je jedno, či hovoríme o ľuďoch v Dubline, v Tokiu alebo v Prahe.
Je tam takzvaná „googliness“, špecifický charakter ľudí, ktorí si spolu sedia. A čo je pre mňa veľmi významné, je vplyv a dopad, ktorý človek svojimi aktivitami môže dosiahnuť. Pôsobíme na národnej úrovni a reálne môžeme niečo ovplyvniť. V mojom prípade sa to týkalo Google Partners, kde nastavujeme program pre všetky agentúry na Slovensku alebo je to Digitálna Garáž, ktorá má pôsobnosť naprieč rôznym publikom.
Podporili nás ministerstvá, neziskový sektor či súkromné firmy a snažíme sa spoločne o zmenu systému. Myslím si, že to je veľmi výnimočné z pozície takejto malej pobočky, akú na Slovensku máme.
Viete povedať aj nejaké príklady, čo je ten dopad, za ktorým vidíte seba?
Momentálne sa najviac teším z dvoch aktivít. Prvou je spustenie IT Fitness testu, na ktorom sme ako partner aktívne spolupracovali a chceme širokú verejnosť vyzvať, aby sa otestovali v digitálnych zručnostiach. Okrem vlastného výsledku ľudia môžu pomôcť aj svojmu regiónu, ktoré medzi sebou súťažia.
Druhým projektom je vzdelávanie na školách. Okrem aktivít, ktoré sú jednorazové a krátkodobé, ako napríklad rôzne prednášky a školenia, sa snažíme práve online marketing priblížiť študentom na vysokých a stredných školách. Zatiaľ sa nám podarilo vyškoliť vyše 20 000 ľudí.
Na niektorých univerzitách už funguje samostatný predmet digitálny marketing, no pravidelne nás kontaktujú školy, ktoré by ho radi zaradili do vyučovania a potrebujú pomôcť. Momentálne pripravujeme balíček, ktorý bude návodom, ako vytvoriť tento predmet, čo by malo byť obsahom a pomoc, ktorú vieme poskytnúť.

Koľko Slovákov a Sloveniek vlastne celkovo pracuje pre Google?
Oficiálne čísla nemáme. Keďže národnosť je považovaná za osobný údaj, tak to nie je zverejnené interne ani externe. S istotou však vieme povedať, že je to viac než 40 v rámci celého sveta.
Než ste začali robiť to, čo robíte teraz, venovali ste sa niekoľkým startupom a čo je možno ešte zaujímavejšie, „dobrovoľničili“ ste uprostred Amazonského pralesa. Čo konkrétne ste tam robili?
Ešte počas vysokej školy som začala pracovať v Nemecku, a potom, ako som dokončila školu, som mala potrebu ísť opäť do zahraničia a pomôcť v rámci dobrovoľníckej práce. Chcela som ísť do rozvojových krajín, na výber bola Juhovýchodná Ázia, Afrika a Južná Amerika. Keďže viem po španielsky, padla voľba na Južnú Ameriku.
K tomu sa pripojila aj moja veľká láska k zvieratám, takže som začala hľadať rôzne príležitosti a vyprofiloval sa z toho sirotinec pre zvieratká v Ekvádore – Merazonia. Založil ho veľmi milý pár Holanďan s Angličankou, ktorí si kúpili časť pralesa. S priateľom sme sa rozhodli, že tam pôjdeme, kúpili sme si letenky a zrazu sme sa ocitli uprostred džungle, kde nebola elektrina a voda tam bola iba z potôčika. Strávili sme tam dokopy tri týždne. Práca bola rôzna, čistili sme klietky, pripravovali krmivo, pomáhali opravovať areál. Bol to veľmi intenzívny zážitok.
Bola v ňom aj pridaná hodnota napríklad v súvislosti s atraktivitou pre budúceho zamestnávateľa?
Určite. V prvom rade by som však ako hodnotu vnímala tú osobnú, ktorú to človeku dá. Mnohí sa na Slovensku sťažujú, že to tu nevyzerá ako v Rakúsku a západnom svete, ale keď sme sa vrátili, tak sa nám doma zdalo všetko krásne, bezpečné a super. Otvorilo nám to oči. Druhý aspekt je pri uchádzaní sa o zamestnanie, pretože dobrovoľnícka skúsenosť ukáže iný rozmer človeka - nielen kariéru a osobný prospech, ale aj snahu niekomu nezištne pomôcť. Určite na to spoločnosti prihliadajú.
Pri toľkých pracovných príležitostiach a aktivitách, ktoré ste už stihli, sa naskytá otázka, či človek k tomu všetkému potrebuje mať veľké ambície, alebo sa mu to iba tak nejako stane?
Myslím si, že je to kombinácia. Príležitosť praje pripraveným. Bola som aktívny študent, strávila som hodiny na stránkach, kde sa dali získať stáže a štipendiá na zahraničné školy. Ak človek vyhľadáva príležitosti, zastihnú ho pripraveného.
Napríklad tesne pred odchodom do Južnej Ameriky ma oslovili s pracovnou ponukou z berlínskeho startupu, kam som sa dávnejšie hlásila, no nemali voľné pozície. Týždeň na to, ako sme sa vrátili, som sa presťahovala do Berlína. No bez toho, aby som prácu už predtým nevyhľadávala, by táto skúsenosť neprišla.
Ste žena na líderskej pozícii v oblasti, v ktorej sa zvyčajne viac pohybujú muži. Cítite niekedy voči vašim schopnostiam predsudky okolia?
Musím povedať, že neviem, či je to tým, že v rámci IT je veľká snaha, aby bol vyšší počet žien, ale ja som nikdy nemala takúto skúsenosť. Vždy to bolo vítané skôr pozitívne. Napríklad aj v agentúrach sú prevažne páni, no sú radi, keď vidia „nežnejší“ element.
Či už sme jednali na ministerstvách alebo s predstaviteľmi veľkých organizácií, nikdy som nemala pocit, že by to, že som žena, bolo prekážkou. Viem, že v iných odvetviach sa predsudky zvyknú vyskytnúť, ale v našom som to nezachytila. Skôr naopak. Preto podporujeme ženy v online marketingovej, respektíve IT kariére.
Okrem vyššie spomenutých aktivít ste dávnejšie založili aj obchodík s hodvábnymi šatkami.
Vzniklo to tak, ako mnoho vecí – z nedostatku. S maminou veľmi rady nosíme šatky, no taká kvalita, akú sme chceli, sa na Slovensku ani v Čechách nedala za rozumnú cenu kúpiť. Objavili sme v zahraničí manufaktúry, ktoré vyrábali krásne hodvábne šatky a kúpili si pár pre seba. Mnohí ľudia na ne začali reagovať a chceli si ich kúpiť. Tak sme si povedali, prečo ich nezačať predávať na Slovensku.
Skúsenosti z internetových startupov som mala, vedela som, že by som to mohla zvládnuť, no napriek tomu nebolo jednoduché si naštudovať ako založiť internetový obchod. Keby vtedy existovala Digitálna garáž, tak by to bola fantázia (smiech). Úspešne sa mi ho podarilo spustiť a začal fungovať. Teraz sa mu plánujem venovať oveľa intenzívnejšie. Slúži mi aj ako príklad, ktorý na workshopoch ukazujem ľuďom uvažujúcim o vlastnom projekte.
Ako to všetko stíhate?
Nepopieram, že je to časovo náročné. Jednu schopnosť, ktorú som sa v Googli naučila naozaj výborne, je určiť si priority a time manažment. Táto práca rozhodne nie je pre niekoho, kto hľadá prácu od deviatej do piatej. Často je to oveľa viac, človek strávi aj týždeň niekde mimo a niekedy ide do úzadia aj súkromný život. Ale je to o osobnom nastavení.
Snažím sa nebrať si prácu domov, nechávam v práci aj počítač. Na dnešných mladých ľudí je intenzívny tlak byť úspešný a hlavne využívať svoj čas na maximum. Pokiaľ nemáme každú minútu naplnenú nejakým zážitkom, tak máme pocit, že plytváme časom. Sama som aktívna, ale skúšam si oddýchnuť, vypnúť, pustiť si platňu, čítať knižku a nájsť si čas aj na poctivé ničnerobenie. Nie je to jednoduché, lebo práce je dosť, ale bez toho sa to nedá dlhodobo vydržať.
Ako zapadá do vašich plánov do budúcna napríklad usadenie sa, založenie rodiny?
Neviem prečo, ale veľa ľudí sa ma to v mojom okolí v poslednom čase dosť pýta. Určite si rodinu plánujem založiť, ale má to ešte čas. Vnímam ju celkom zodpovedne, a preto by som chcela ešte stihnúť precestovať viaceré dobrodružné destinácie a vybudovať podnikanie, ktoré bude môcť fungovať aj počas mojej obmedzenej prítomnosti.
Vnímate to tak, že ste momentálne na svojom pracovnom vrchole?
Pracovný vrchol znamená pre každého niečo iné. Z pohľadu pôsobenia vo veľkej medzinárodnej organizácii čiastočne áno, keďže mojím dlhodobým cieľom je po vzore rodičov od malička vlastné podnikanie. Kým sa kamarátky hrali na učiteľky, ja som snívala o registračnej pokladni. Som však otvorená mnohým možnostiam a keďže sa stále vidím na začiatku svojej kariéry, uvidíme, čo ma čaká v budúcnosti.
Tvrdíte o sebe, že milujete výzvy. Čo je pre vás vo vašom živote, a nemusí sa to týkať len práce, tou najväčšou?
Určite poznáte niekoho vo svojom okolí, kto rád rieši hlavolamy, miluje slovné hračky, hádanky či momentálne veľmi vychytené “escape rooms”. Ja som presne taký typ. Keď predo mňa postavíte problém, vrhnem sa na neho s entuziazmom a chcem ho vyriešiť. Priateľ ma preto sem-tam volá Rieško.
Pravda je aj to, že som veľmi súťaživá. Keď to však vezmem zo životného hľadiska, výzva je pre mňa to, aby moje aktivity, ktorým sa venujem, dávali zmysel nielen mne, ale aj ľuďom, ktorých sa týkajú. Nechcem robiť veci len preto, aby som “niečo” robila, alebo preto, že sa to očakáva. Potrebujem sa po celom dni jednoducho obzrieť a mať pocit z dobre vykonanej práce.
