Je bezpečná? Naozaj po nej už nikdy neotehotniem? Kedy ju môžem podstúpiť? Koľko stojí a čo mám vlastne od zákroku očakávať? Tieto a mnohé ďalšie otázky prebehnú hlavou každej žene, ktorá uvažuje nad tým, že by sa dala sterilizovať.
Hoci ide o najúčinnejšiu formu antikoncepcie (ak neberieme do úvahy sexuálnu abstinenciu), využíva ju v našich končinách iba málo žien. Správne vykonaná ženská sterilizácia je pritom podľa odborníkov bezpečná a spoľahlivá.
Veľká časť žien po nej nesiahne buď preto, že nie sú stopercentne zmierené so stratou plodnosti a chcú si nechať „zadné vrátka“ pre prípadné ďalšie tehotenstvo, alebo o nej vedia málo.
Ľudia si napríklad veľmi často zamieňajú sterilizáciu s kastráciou. Pri kastrácii pritom dochádza k odstráneniu celých vaječníkov, pri ženskej sterilizácii len k prerušeniu vajcovodov, pričom činnosť vaječníkov spolu s menštruačným cyklom a produkciou hormónov zostávajú zachované.
To však nie je všetko, čo sa o tomto zákroku oplatí vedieť.
Kto môže podstúpiť sterilizáciu?
Keďže je ženská sterilizácia nezvratný krok, žena musí zvážiť viacero aspektov do budúcna.
„Mala by byť definitívne rozhodnutá, že už v budúcnosti nechce žiadne ďalšie dieťa a uvedomiť si, že môže nastať aj zmena životnej situácie ako prípadné úmrtie žijúceho dieťaťa, zmena partnera a podobne. Gravidita je neskôr možná už len asistovanou reprodukciou,“ hovorí gynekológ a pôrodník Igor Španka z ambulancie Ingyn.
Zatiaľ čo v minulosti boli podmienky na dobrovoľnú ženskú sterilizáciu prísnejšie (zákon vyžadoval vek 35 rokov a viac a aspoň tri odrodené deti) v súčasnosti už takéto kritériá neexistujú.
Aktuálny zákon hovorí, že sterilizáciu možno vykonať na základe písomnej žiadosti a písomného informovaného súhlasu po predchádzajúcom poučení osoby plne spôsobilej na právne úkony. K zákroku však nemôže dôjsť skôr ako 30 dní po informovanom súhlase, aby mala žena možnosť si svoje rozhodnutie ešte premyslieť a bola si ním naozaj istá.
„Komisia musí mesiac pred operačným výkonom zákrok schváliť. Ide len o formalitu, keďže je to v podstate komerčná záležitosť. Operačný výkon je spoplatnený a pohybuje sa v rozmedzí zhruba od 250 do 450 eur. Zrušená je aj bezplatná zdravotná indikácia, ktorú preplácali zdravotné poisťovne,“ vysvetľuje Igor Španka.
(zdroj: Fotolia)Priebeh zákroku
Podľa gynekológa zákrok prebieha v celkovej anestézii a štandardne trvá okolo dvadsať až tridsať minút. Sterilizácia sa vykonáva takmer výlučne laparoskopicky, výnimočne (napríklad pri extrémnej obezite) aj laparotomicky, teda výsledkom je o niekoľko centimetrov väčší rez v podbrušku než pri laparoskopii. Vajcovody sa buď podviažu alebo pretnú.
Rekonvalescencia po zákroku je pomerne rýchla a zväčša sa vykonáva v rámci jednodňovej chirurgie.
„Zdravotné riziko je prakticky nulové. Sú len bežné riziká vyplývajúce z operácie. S vaječníkmi sa nemanipuluje a produkcia hormónov je zachovaná- žena ostáva ženou,“ objasňuje gynekológ Igor Španka a dodáva, že ženy by nemali mať strach z neželaného tehotenstva alebo napríklad predčasnej menopauzy.
Dočasná sterilizácia
Hoci sa o sterilizácii najčastejšie hovorí v súvislosti s jej nezvratnosťou, existuje aj iná alternatíva, takzvaná dočasná sterilizácia. Pri nej je možnosť navrátiť vajcovodom pôvodnú funkciu.
„Na vajcovody je možné založiť špeciálne klipy, a potom ich podľa potreby odstrániť. Robia to tak napríklad vo Francúzsku. Spoľahlivosť je však dosť otázna a hrozí i možná ďalšia nepriechodnosť vajcovodov. Pre mladé zdravé nerodičky už existujú úplne iné metódy, ako sa chrániť pre otehotnením, ako napríklad vnútromaternicové teliesko, hormonálna antikoncepcia a ďalšie,“ hovorí gynekológ Igor Španka.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
