Pocity, že telo, v ktorom sa človek nachádza, nie je správne, sa netýkajú len dospievajúcich a dospelých ľudí. Medzi transrodové osoby môžu patriť aj deti.
Transgenderové dieťa žije aj v rodine Kimberley Shappleyovej. Život spravil z tejto Američanky náhodnú aktivistku, aj keď to ona nemala v pláne, dokonca sa tomu bránila.
Hrdá Texasanka mala ešte pred niekoľkými rokmi štyroch synov, pravidelne navštevovala kostol, každý deň čítala Bibliu a volila Republikánov.
Veci sa začali meniť, keď sa jej takmer dvojročný syn Joseph Paul začal prejavovať. Jeho správanie bolo skôr ženského charakteru.
Kimberley o svojom príbehu píše pre web Goodhousekeeping.com, kde prerozprávala svoj boj so zmenou v rodine od začiatku až po súčasnosť.
Z Josepha sa stala Kai
Josephove správanie sa menilo od momentu, kedy si začal viac uvedomovať svet okolo seba.
Už vo veku 1,5 roka si tričká viazal okolo pása, akoby nosil sukňu, alebo si ich dával na hlavu a tváril sa, že má dlhé vlasy. Inklinoval skôr ku hre s dievčatami a chlapcov označoval ako „nechutných“.
Po tom, ako dovŕšil dva roky, jeho správanie si začali všímať aj rodinní príslušníci a okolie. V meste Pearland v štáte Texas, v južanskom prostredí konzervatívcov, šlo o nežiadané až nebezpečné spoločenské prejavy.
„Moja rodina sa ma pýtala, či je gay. Neustále som sa strachovala, čo si o nás a mojej výchove budú myslieť ostatní,“ píše Kimberley vo svojom článku.
Snažila sa pozornosť svojho syna od dievčenského správania odpútať. Mala ďalších troch synov. Prostredie, v ktorom Joseph vyrastal bolo prirodzene plné testosterónu.
Ich matka teda dúfala, že z toho Joseph vyrastie. Vodili ho na ryby, futbal, obliekali ho do tričiek s motívmi superhrdinov. Malý Joseph sa však stále necítil ako chlapec.
Kimberley žila v domnienke, že tí, ktorí sú členmi LGBTQ komunity, si tento „životný štýl“ volia.
Postupne však začala chápať, že to celé môže byť inak. Komunitu nikdy nepodporovala, no kvôli zmenám správania svojho syna sa na ňu obrátila.
Dnes je empatickejšia, okolie neodsudzuje a prijala fakt, že jej dieťa je v skutočnosti dievča. V súčasnosti nosí 6-ročná Kai oblečenie pre dievčatá, dlhé blond vlasy a je šťastná.
Zajatkyňa vo vlastnom tele
Ako Kimberley píše, „prijatie zmeny, ktorou jej dcéra prechádzala, trvalo niekoľko rokov“.
Keď mala ísť do obchodu, aby svojej „novej“ dcére kúpila spodnú bielizeň pre dievčatá, niekoľkokrát nákupy prerušila a odišla s plačom, no aj s pocitom viny.
Svoje skutočné pocity začala Kai ako trojročná verbalizovať. Hovorila mame, že je princezná, že je dievčatko. Matka jej to spočiatku vyhovárala, striktne trvala na tom, že je chlapec, nechýbali ani hádky, zákazy, krik a tresty.
„Kontaktovala som viacero odborníkov. Jedna detská psychologička sa ma opýtala, či by som Kai dovolila nosiť dievčenské oblečenie, keby sme boli na opustenom ostrove. Odpovedala som, že pravdepodobne áno. Vtedy som si uvedomila, že to nie je Boh, s kým mám problém, ale trápi ma, čo si o nás myslia iní ľudia. Život spravil z tejto Američanky náhodnú aktivistku, aj keď to ona nemala v pláne, dokonca sa tomu bránila. Veci sa vo mne začali meniť,“ hovorí Kimberley.
Na internete objavila skupinu matiek, kresťaniek s deťmi z LGBTQ komunity. Súčasťou facebookovej komunity je viac ako 2000 matiek.
Našla v nich podporu, akú by v miestnom kostole hľadala len márne. Keď mala Kai štyri roky, mama jej konečne prestala zakazovať správať sa ako dievča a dovolila jej slobodne sa prejaviť.
Aby sa o nej naučila viac, obklopila sa ľuďmi z LGBTQ komunity.
Transgenderové deti a nebezpečenstvo ignorácie
K zmene ju popudilo niekoľko momentov. Jedným z nich bola modlitba jej dcéry, ktorú si náhodou vypočula. Malá Kai sa modlila k Bohu a želala si, aby Josepha zobral do neba. Kimberley si to vysvetlila, ako túžbu jej dieťaťa zomrieť.
Druhý zlomový moment nastal, keď Kai ukladala spať. Keď jej chytila chodidlá, boli veľmi studené. Malá Kai si obliekla nohavice z bábiky, ktoré boli také tesné, že jej zastavili prietok krvi. Keby si to Kimberley včas nevšimla a nechala ju takto zaspať, mohlo to dopadnúť zle.
Dnes je Kimberley pyšná na to, ako tvrdohlavo si jej dcéra Kai stála za svojim a nevzdala sa presvedčenia, že je iná. Rodina však stále žije v konzervatívnom prostredí plnom predsudkov.
Ako Kimberley Shappleyová píše, stále ju trápia obavy, že kvôli tlaku okolia jej dieťa spácha samovraždu alebo sa stane obeťou vraždy z nenávisti.
Naučila sa však, že byť kresťankou znamená mať skutočne rád svojho blížneho a prijať ho takého, aký je, aj keď sa tohto hesla väčšina jej známych, veriacich, nedrží.
Koniec riadenia sa podľa rodného listu
Po prívlastku „aktivistka“ Kimberley Shappleyová nikdy netúžila, jej dcéra Kai ju z nej nakoniec spravila. Za všetko mohla láska k svojim deťom.
Problematika transgederových detí v USA narastá. Spoločnosť je čoraz otvorenejšia, no stále existujú takí, ktorí téme nerozumejú a ani nechcú.
Matky transgenderových detí riešia aj problémy, ktoré sa môžu zdať malicherné, no nie sú.
Mnohé americké mestá rozhodujú o osude dieťaťa na základe toho, čo má napísané v rodnom liste. Dnes už to však nie je záruka sociálneho statusu a pocitu príslušnosti k danému pohlaviu.
Kai musela, pôvodne ako chlapec, navštevovať záchody pre chlapcov, jej matka bojovala za to, aby mohla chodiť na dievčenské toalety.
Školské zariadenia jej to však stále nepovolili, boj o detail, ktorý však výrazne môže ovplyvniť duševný vývoj jej dcéry, stále trvá.
Na transgenderové deti má iný, liberálnejší, pohľad viac ako sto rokov stará inštitúcia pre skautov, Boy Scouts of America.
Tá dovolila podávať prihlášku aj deťom, ktoré sa narodili ako dievčatá, no cítia sa byť chlapcami. Ide o historický míľnik vo vývoji americkej spoločnosti.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
