Je známa ako najkrajšia žena staroveku napriek tomu, že sa historici dodnes nevedia dohodnúť, ako v skutočnosti vyzerala.
Okolo prsta si obmotala dvoch veľkých rímskych imperátorov. Jedného potrebovala, druhého milovala.
Ďalšie tisícročia jej život inšpiroval divadelné umenie aj film.
Alexander Veľký, macedónsky kráľ, si podmanil Egypt v roku 332 p.n.l. Po jeho smrti nad ním prevzal vládu jeden z jeho hlavných generálov, Grék, Ptolemaios.
Od tej doby vládla jeho dynastia, ktorá sa pri moci udržala celých 300 rokov.
Kleopatra sa narodila v roku 69 p. n. l. Bola najstaršou dcérou z dlhej línie mocných egyptských faraónov.
Meno Kleopatra, ktoré pochádzalo od zakladateľa dynastie Ptolemaia I., nosilo pred jej narodením šesť ďalších žien. Mala 18 rokov, keď jej otec, vtedajší kráľ, umrel.
Stala sa tak kráľovnou Egypta, Kleopatrou VII. a zdedila kultúru starú tri tisícročia.
V počiatkoch svojej vlády sedela na tróne spolu so svojim bratom Ptolemaiom XIII., Egypt ich ustanovil manželmi.
Takéto kráľovské spojenectvo bolo v tejto dobe bežné. Egyptská tradícia totiž velila, aby božská krv panovníkov zostala v kráľovskej rodine.
Zrady a vraždy boli na egyptskom kráľovskom dvore
Kleopatra bola kráľovnou Egypta v neľútostných časoch. Brat jej upieral nárok na trón a snažil sa ju vyhnať z Alexandrie. Tam pristál v roku 48 p. n. l. so svojou flotilou Július Caesar.
Jeho Rímska ríša sa v tej dobe rozprestierala od severného Atlantiku až po východné Stredomorie. Pre ptolemaiovskú dynastiu aj samotnú Kleopatru to znamenalo ohrozenie vlastnej existencie, ktorému musela čeliť.
Jej brat sa obklopil zlými radcami a snažil sa proti nej aj proti Rímu bojovať.
Kleopatru zosadil z trónu a tak sa uchýlila do exilu, kde sa snažila prežiť. Potrebovala získať spojenca, preto sa obrátila na Caesara.
Prepašovala sa k nemu vo vlastnom paláci, chcela predbehnúť brata vo vyjednávaní.
Ako vyhnankyňa mu však nemala veľmi čo ponúknuť, okrem samej seba. Neváhala využiť všetky dostupné prostriedky.
Rímsky vodca bol vraj okamžite okúzlený jej dôvtipom aj krásou.
Panujúci Ptolemaios XIII. neskôr umrel, a podmanivá vládkyňa mohla opäť zasadnúť na egyptský trón v spojenectve s rímskym imperátorom. Zo smrti mladého brata podozrievajú historici kráľovnú.
Aj keď bol Caesar ženatý, ona bola jeho milenka. Splodili spolu aj syna Ptolemaiosa Caesara, no volali ho bastard a ona čelila ohováraniu.
Neprajníci ju obdarovali hanlivými menami. Napriek tomu s ním istý čas žila aj v Ríme, z ktorého po jeho smrti musela utiecť.
Ako sa však Kleopatre podarilo dostať utlačený národ z rúk mocného diktátora je dodnes záhadou, ktorá spôsobuje zmätok v hlave nejednému historikovi.
Naozaj krásna?
O Kleopatre kolujú povery, že bola najkrajšou ženou stredoveku. Mala byť nádherná a podmanivá, no niektoré fakty tvrdia čosi iné.
Napríklad, mince, na ktorých je vytesaný jej portrét, zobrazujú vládkyňu ako celkom prostú, ničím nevynikajúcu ženu, skôr s maskulínymi tvarmi.
Ako to, že Caesar pred Kleopatrou padol na kolená? Jej profil ukazuje výraznejšie rysy ako zahnutý nos, zväčšené nosné dierky, vypúlená brada.
Pre niekoho môže preto pôsobiť menej atraktívne. Dodnes sa názory na Kleopatrinu krásu názory rôznia.
Kráľovnej však nie je možné uprieť iné kvality. Ak by povery o jej kráse neboli pravdivé, svoju silu vykompenzovala intelektom.
Hovorila dvanástimi jazykmi, bola vzdelaná v matematike, filozofii, rečníctve či astronómii.

Antonia zavalila sladkými neresťami
Dozor nad Egyptom po smrti Caesara prebral Marcus Antonius.
Najbližší dôverník Caesara sa stretol s Kleopatrou po vládcovej smrti, po tom ako bol ubodaný svojimi vrahmi.
Niekoľkokrát si ju k sebe povolal v Alexandrii, ona ho však nechala čakať. Musel za ňou prísť sám.
Bol to ďalší mocný muž, ktorého si pod tlakom udalostí musela podmaniť.
Keď sa snažila omámiť rímskeho vojaka svojou krásou, zvolila niekoľko ďalších zbraní okrem krásy.
Chcela ukázať, aký dokáže byť Egypt štedrý a bohatý a aká dokáže byť ona skvelá hostiteľka. Využila na to jedlo, krásne ženy, šperky a zlato.
Ako je z histórie známe, dvojica sa veľmi zblížila a z lásky splodila dvojčatá – Alexandra Hélia a Kleopatru Seléne.
Aj Antonius však bol ženatý v Ríme, no jeho žena umrela. Kleopatra dúfala, že budú spolu, no on sa opäť oženil s inou.
Opustiť ju napriek tomu nedokázal. Potreboval ju aj Egypt pre svoje plány.
Zároveň túto krajinu s jej kultúrou a spôsobom života miloval, preto sa pravidelne vracal do Alexandrie, kým mu Kleopatra pripravovala veľkolepé uvítania a financovala vojenskú činnosť.
Po čase Antonius predsalen poľavil, nechal sa so svojou rímskou ženou Octaviou rozviesť a priznal sa ku Kleopatre. Svojou láskou však vyvolali ďalší vojenský konflikt, z ktorého sa spoločne nedokázali dostať.
Egyptská kráľovná nedovolila nepriateľom, aby ju uväznili, zvolila radšej smrť. Historici tvrdia, že sa chcela zabiť hadím jedom, bolestivou a zdĺhavou metódou, ktorá bola hodná kráľovnej.
To je však len legenda, nepotvrdená domnienka a mohlo to byť úplne inak. Napriek tomu sa predpokladá, že jej smrť zapríčinil neznámy jed. Marcus Antonius sa zas prebodol mečom.
Najznámejšie Kleopatry vo filme
Cleopatra (1912) – ako prvá stvárnila Kleopatru na filmovom plátne Helen Gardner
Cleopatra (1917) – Theda Bara bola druhou filmovou Kleopatrou, z filmu sa však zachovalo len približne 20 sekúnd, zničil sa pri požiare filmových štúdií
Cleopatra (1934) – v tejto verzii si vládkyňu zahrala Claudette Colbert
Caesar a Kleopatra (1945) - vládkyňu si zahrala Vivien Leigh
Cleopatra (1963) – toto filmové spracovanie legendárneho života vládkyne je najznámejšie. Stvárnila ju krásna Elizabeth Taylor. Film patril k najdrahším svojej doby. Rozpočet sa pre početné komplikácie vyšplhal z 2 miliónov na 44 miliónov dolárov. Na kostýmy Elizabeth Taylorovej ako Kleopatry sa minulo vyše 200 000 dolárov.
Cleopatra (1999) – film nebol príliš úspešný, no tvorcovia sa postarali, aby bola Kleopatra skutočne príťažlivá. Stvárnila ju Leonor Varela.
Asterix a Obelix: Misia Kleopatra (2002) – filmové prevedenie rozprávky o galských bojovníkoch priviedlo komické postavy do Egypta za vládkyňou, ktorú si tentoraz zahrala nádherná Monica Bellucci.
Muzikál Kleopatra (2003) – nešlo síce o film, ale muzikálové spracovanie si mohli pozrieť českí aj slovenskí diváci. Autorom hudby bol Michal David a Kleopatru si zahralo niekoľko herečiek - Ilona Csáková, Bára Basiková, Monika Absolonová, Radka Fišarová, Kamila Nývltová, Gabriela Gunčíková, Alžbeta Bartošová. Z tohto muzikálu je najznámejšou pieseň Teď královnou jsěm já.