Renée Zellweger
Kým iné hollywoodske hviezdy berú úlohy, v ktorých sú krásne a dokonalé, ona urobila presný opak. Prevtelila sa do starej dievky s nadváhou, mastnými vlasmi a nekonečnými depresiami.
Renée Zellweger sa preslávila najmä ako Bridget Jonesová. S touto filmovou postavou sa zžila tak dobre aj preto, lebo toho majú veľa spoločného.
„Sú to hlavne životné omyly. Tiež neohrabanosť a snaha zo všetkého sa zase otriasť. Bridget je nesmierne inšpiratívna, ale bez ohľadu na to, ako veľmi sa snaží splniť všetko, čo si predsavzala, nakoniec sa musí zmieriť s tým, že je taká, aká je. Pritom nikdy neprestane byť absolútne autentickou osobnosťou. To sa mi na nej veľmi páči,“ povedala herečka pred pár mesiacmi, keď sa vrátila do kín v treťom pokračovaní komediálnej série.
Zároveň priznala, že aj jej sa stávajú podobné nehody, ako filmovej hrdinke: „Nedávno som napríklad utopila mobil, do ktorého si roky zapisujem každodenné životné postrehy. A pre istotu som okamžite zabudla kód nového.“

Cameron Diaz
„Život je príliš krátky na to, aby sme ho brali veľmi vážne,“ týmto životným krédom sa riadi Cameron Diaz, ktorá patrí v komediálnom žánri medzi najobsadzovanejšie herečky.

Pôvod jej pozitívneho nastavenia má korene v detstve. To vraj bolo mimoriadne šťastné. Hoci by to o modrookej blondínke nikto nepovedal, po otcovi je čiastočná Hispánka, keďže Emilio Diaz Luis bol kubánsky prisťahovalec so španielskym pôvodom.
„Celý život mi nikto neverí, že som Hispánka ani ľudia, ktorí sú Hispánci, pretože nevyzerám ako oni. Napriek tomu je latino dôležitou súčasťou mojej osobnosti a prejavuje sa vo všetkom, čo robím,“ tvrdí.
Kariéru v šoubiznise začínala ako modelka, od šestnástich rokov pózovala pre najslávnejšie módne značky. Veľký zlom v jej živote prišiel, keď ju agentúra poslala na kasting do filmu Maska.
Hoci nemala žiadne herecké skúsenosti, úlohu po boku Jima Carreyho získala a vďaka tomu sa z nej stala hviezda. V komediálnych úlohách sa nebojí ukázať aj svoju odvrátenú, nie veľmi ženské stránku. A vďaka tomu sa drží na výslní aj po štyridsiatke.
Petra Polnišová a Zuzana Šebová
Sú afektované, príliš nalíčené, príliš nastylované a veľa vecí im akosi nedochádza. Figúrky Cuky a Luky boli pôvodne len súčasťou relácie Kredenc, no Petra Polnišová a Zuzana Šebová im vdýchli priam skutočný život.

Nehrajú to, čo im predpíšu scenáristi, ale svoje postavy si samy kreujú, vymýšľajú skeče a hlášky, ktoré zľudoveli. Napríklad: „Malé pery sú smrrrť!“ alebo „Mám potrebu urobiť pre tento vesmír niečo hlbšie, ako len bezkontaktnú platbu.“
Ich kniha Cuky-Luky sa už stala bestsellerom a momentálne prichádza do slovenských kín aj filmová komédia s podobným námetom.
Iva Janžurová
Hviezdu z nej urobil zmysel pre sebairóniu. Iva Janžurová však na začiatku kariéry o sebe pochybovala. Prijímačky na herectvo robila tajne, aby jej rodičia nepripomínali prípadný neúspech.

Sebavedomie jej nezdvihli ani pedagógovia. „Predpovedali mi, že filmy nikdy točiť nebudem, lebo na to nemám tvár. Už som sa zmierila aj s tým, že sa uplatním až po štyridsiatke ako charakterová herečka. Herec je však daný tým, akým človekom je. Mne pomohlo, že som bola vždy sebakritická a sebaironická a brala som sa s veľkou rezervou,“ vysvetlila.
Hoci si napokon zahrala v mnohých komédiách, ktoré boli založené na čiernom humore, ona sama ho veľmi neuznáva. „Zo zásady sa mi páči to, čo je zrozumiteľné. Nemyslím tým intelektuálny humor, ale taký láskavý, ktorý má svoju logiku a nie je k nemu prišitý gag,“ povedala.
Jiřina Bohdalová
Či už ide o komédie, alebo o veľké šouprogramy, s Jiřinou Bohdalovou je o zábavu vždy postarané. Pamätníci dodnes spomínajú na reláciu Televarieté, ktorú uvádzala po boku Vladimíra Dvořáka.

A práve on v jednom rozhovore vyzdvihol jej talent slovami: „Niekto je dobrý v divadle, iný vo filme alebo v estráde. Ona vo všetkom. Keby žila v inej dobe a inde, bola by jednou z najslávnejších a najbohatších herečiek sveta. Taký komediálny talent by nemohol ujsť pozornosti hollywoodskych filmárov.“
Herečka o sebe tvrdí, že humor má v génoch. „Som smiešok po mame, vlastne aj po otcovi, obaja mali smiech ako luxusnú nadstavbu vo svojom, inak skromnom a obyčajnom živote. U nás doma bývalo veselo. Vnímať svet s istým nadhľadom a pozitívne, to je dar. A ja si ten dar od svojich rodičov vážim. Snažila som sa v tomto duchu viesť svoju dcéru a teraz aj svojich vnukov, pretože o rastlinku smiechu sa treba starať, zalievať ju inšpiráciou a keď už slzami, tak slzami smiechu,“ povedala.
Roseanne Barrová
Roseanne Barrová si vďaka komediálnemu seriálu Roseanne, ktorý bol na obrazovkách od roku 1988 do 1997, vyslúžila titul Kráľovná komédie a dokonca bola nominovaná na Zlatý glóbus.
V tom čase bola aj inšpiráciou pre mnohé ženy s nadváhou, pretože si dokázala robiť posmešky zo svojej postavy. Jej životným mottom bolo: „Cítiš sa tučná? Tak buď tučná a nehovor o tom!“

O tom, že má zmysel pre humor aj mimo kamier svedčí fakt, že v roku 2012 kandidovala za Stranu mieru a slobody na post prezidenta USA. Získala necelých päťdesiattisíc hlasov.
A s úsmevom sa snaží prijať aj zdravotné problémy, ktoré ju postihli. Hrozí jej oslepnutie kvôli zelenému zákalu a makulárnej degenerácii sietnice. „Je to zvláštne, že viem, že budem slepá. Rada čítam a knihy mi budú veľmi chýbať. Možno si niekoho najmem na čítanie,“ skonštatovala.
Magda Paveleková
Dodnes sa o nej hovorí ako o prvej dáme slovenského humoru. Magda Paveleková bola komičkou nielen v divadle a pred kamerami, ale aj v súkromí.

So svojou typickou sebairóniou opisovala svoj nástup do Divadla Andreja Bagara. Prijímal ju sám Bagar, a to so slovami: „Ty tu čo chceš? Ale... veď čo! Takú špatu sme tu ešte nemali, zoberme ju!“
Režiséri rýchlo pochopili, že má v sebe veľký komediálny talent, vďaka ktorému sa dostala medzi najväčšie hviezdy. Nikdy si zo seba neprestala uťahovať.
„Ako decko som bola veľmi škaredá. Mala som hnedé rovné vlasy a mama bola nešťastná, že nie som kučeravá. Preto mi ráno natočila vlasy do kohútika tak silno, že mi vystúpili oči a odstávali uši. Nikomu ma nemohla v kočíku ukázať, lebo by si ľudia mysleli, že tam má opicu. S takým genotypom nemôže človek robiť normálne povolanie. Keby som žila v inom storočí, bola by som šamankou, dnes som herečka,“ hovorievala o sebe.