Zelený štvrtok
V tento deň pri poslednej večeri Kristus ustanovil sviatosť kňazstva a sviatosť oltárnu, takzvanú eucharistiu, čo v gréčtine znamená vďakyvzdanie. Chlieb premenil na svoje telo a víno na svoju krv.
Vo štvrtok naposledy zaznejú zvony, ktoré potom zmĺknu až do Bielej soboty. Varilo sa obilie z dlhých klasov, aby s zabezpečila dobrá úroda. Ľudia vysádzali ovocné stromy, lebo verili, že sa v tomto čase dobre ujmú.
Kraslice môžete ozdobiť aj lakom na nechty či fúkacími fixkami Čítajte Veľký piatok
V tento deň sa dodržiaval prísny pôst. Varenie zeleninových jedál symbolicky zaisťovalo dobrú úrodu. Väčšinou to boli pôstne zemiakové alebo strukovinové pokrmy, prípadne cestoviny. Makové šúľance mali napríklad zaistiť rast obilia a bohatosť klasov.
Dievčatá, ktoré chceli mať dlhé a zdravé vlasy, si ich chodili v tento deň česať pod vŕbu. Rozšírené bolo ranné umývanie sa v tečúcej vode, čo sa považovalo za ochranu pred kožnými chorobami, dievčatá tak mali mať hladkú tvár, sviežosť a krásu po celý rok.
Nič sa nepožičiavalo, aby sa požičaná vec nestala škodiacim nástrojom v rukách bosorky. Veľký piatok bol tiež vhodný na štepenie stromčekov, inak platil nepísaný zákaz čokoľvek robiť na poli, nesmela sa „hýbať zem“, aby sa neprivolala neúroda.
Biela sobota
Počas Bielej soboty slobodné dievčatá zisťovali, či sa vydajú. Do domu priniesli drevené polienka, spočítali ich a keď im vyšiel párny počet, tak verili, že si do roka nájdu ženícha.
Na Bielu sobotu sa zapaľoval oheň, ktorý sa posväcoval v kostole a pripisovala sa mu ochranná úloha. Veľký piatok a Biela sobota sa symbolicky spájali s očistným ohňom. Spaľovali sa nepotrebné veci, slama a smeti.
Vybrali sme desať tipov na slané veľkonočné recepty Čítajte Veľkonočná nedeľa
Veľkonočnú nedeľu oslavujú kresťania ako deň vzkriesenia Ježiša Krista. Gazdinky v tento deň pripravovali slávnostné veľkonočné jedlá. Neodporúčalo sa umývať si hlavu, kto to urobil, ten riskoval, že ho budú ostatní ohovárať.
V kostole sa svätilo veľkonočné jedlo v košíku – vajíčka, koláče a údené mäso. Posvätenému jedlu sa pripisovali magické vlastnosti, preto sa z neho dávalo aj dobytku, aby sa mu dobre darilo.
Po skončení omše sa ženy s košíkmi jedla ponáhľali domov. Ktorá rýchlo prišla, tá zaistila rodine rýchlu žatvu. Varené vajíčka boli symbolom plodnosti a obnovy života. Škrupina z nich mala zaistiť úspech pri jarných prácach na poli.
Veľkonočný pondelok
Na Veľkonočný pondelok chodili mládenci šibať dievčatá a oblievať ich vodou. V niektorých regiónoch ich hádzali do potoka, aby boli zdravé a krásne.
Šibáky zo zelených prútikov a jarná tečúca voda boli symbolmi zdravia a nového života. Ako výslužku dostávali chlapci od dievčat maľované vajíčka, koláče a pálenku.
Tradícia Ostary
Počas veľkej noci sa dlhodobo miešali kresťanské zvyky so staroslovanskými. Ešte pred príchodom Slovanov na naše územie sa oslavoval príchod jari uctievaním keltského sviatku Ostary. Jeho súčasťou bolo sadenie semien a práca v záhrade. Oslavoval sa dotyk s prebúdzajúcou sa prírodou, ktorá bola plná energie.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
