Ako postupovať pri výbere potravín pre najmenšie deti?

Prvý rok života

Zmeny vo výžive sú najvýraznejšie v prvom roku života dieťaťa. Keďže detský organizmus vtedy prudko rastie, potreba energie, prívodu živín a tekutín na kilogram hmotnosti je v tomto veku najvyššia. Strava, ktorú vtedy dieťa prijíma, má zásadný vplyv na ďalší rast a vývoj telesných funkcií.

Napríklad pediatri Iveta Čierna a László Kovács z 2. detskej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave v jednom zo svojich článkov upozorňujú, že takzvané dojčenské obdobie je z hľadiska prijímania potravy najsenzitívnejšie. Kvalita a množstvo stravy nielen ovplyvňuje rast a vývoj dieťaťa, ale má aj úzky vzťah k vývoju budúcich ochorení, ako sú metabolický syndróm a kardiovaskulárne ochorenia.

Materinské mlieko

Materinské mlieko poskytuje komplexnú výživu pre dojčatá, obsahuje imunologické a rast podporujúce zložky, ktoré dieťa potrebuje. Pozitívne ovplyvňuje vývoj dieťaťa nielen počas dojčenia, ale aj neskôr, keď už nie je dojčené, a dokonca aj v dospelosti. Podľa odporúčaní WHO a ESPHGAN, čo je Európska spoločnosť pre detskú gastroenterológiu a výživu sa odporúča dojčenie aspoň do šiestich mesiacov života dieťaťa.

Mliečne formuly

Ak matka nemôže dojčiť, podáva sa deťom náhradná mliečna výživa, takzvané mliečne formuly. Táto náhradná výživa pre najmenšie deti sa najviac približuje zloženiu materinského mlieka. Obsahuje optimálny pomer bielkovín, ktoré sú upravené pre lepšie trávenie a najvhodnejší pomer tukov.

Upravený je aj pomer vápnika a fosforu. Formuly sa obohacujú železom, stopovými prvkami a vitamínmi. Sú odstupňované podľa veku dieťaťa, ich zloženie sa prispôsobuje jednotlivým fázam vývoja detského organizmu a dajú sa aj dobre kombinovať s takzvanou komplementárnou výživou.

Riziká kravského mlieka

Kravské mlieko je absolútne nevhodné pre dojčatá do prvého roku života, najmä pre vysoký obsah bielkovín a sodíka, čo zaťažuje obličky a môže viesť k poruchám vodného hospodárenia organizmu.