Zabudnite na konvenčné usporiadanie spoločnosti a predstavte si, že aj v najľudnatejšej krajine sveta, neslávne známej porušovaním ľudských práv a udržiavaním tradične vyššieho postavenia mužov, existuje akési „kráľovstvo žien“. Nachádza sa na juhozápade Číny v Himalájach, v dedinkách roztrúsených okolo jazera Lugu.
Nepoznajú v ňom inštitúciu manželstva a teda ani klasickú nukleárnu rodina, ženy majú prevahu v rozhodovaní o rodinných záležitostiach a financiách, vlastnia pôdu aj domy, môžu si za život vybrať toľko sexuálnych partnerov, koľko chcú a zároveň majú primárne právo na výchovu potomkov. Znie to ako utópia, ale kmeň Mosuov je skutočne považovaný za jednu z posledných bášt matriarchátu na svete.
Pozornosť priťahujú vzťahmi nadivoko
Keď taliansky fotograf Luca Locatelli navštívil tento tajomný kmeň v roku 2010, označil Mosuov za „krásnych a láskavých ľudí, ktorí žijú jednoduché, no šťastné životy.“ Darí sa im to aj v takej spoločenskej konštelácii, ktorá zabezpečuje, že v centre tejto zhruba 40-tisícovej komunity stoja práve ženy.
A to je zaujímavosťou, ktorá na kmeni Mosuov priťahuje pozornosť médií a turistov najviac. Spája sa totiž s takzvaným fenoménom „walking marriages“, teda akýchsi „chodiacich“ a nestálych partnerských zväzkov. Názov je odvodený od toho, že muži navštevujú ženy v ich domoch iba v noci a ráno sa vracajú späť do svojich domovov.
U Mosuov je totiž bežné, že niekoľko generácií žije v jednej domácnosti, zvyčajne vo veľkom otvorenom priestore. Súkromné spálne majú iba ženy v určitom veku, kedy už sa očakáva, že si domov môžu priviesť mužskú návštevu. Takáto široká rodina pozostáva zo starých rodičov, rodičov, detí, strýkov, tiet, bratrancov a sesterníc.

Keďže medzi ženami a mužmi nedochádza k manželstvám, ak žena otehotnie, dieťa zostáva v rodine s ňou a všetky generácie sa oň starajú. Nikdy sa nenasťahuje k mužovi a ani muž sa nikdy nenasťahuje k nej. Ich potomok tak prakticky nepozná svojho otca. Ak ten vyjadrí záujem podieľať sa na výchove, musí ženinej rodine priniesť nejaký dar a o tomto zámere ju informovať. Neznamená to však, že sa stane právoplatnou súčasťou rodiny.
Zároveň by sa tiež mohlo zdať, že muži sú od zodpovednosti za deti oslobodení, no opak je pravdou. Musia sa podieľať na výchove detí narodených ženám v ich vlastnej rodine, teda ich sestrám, tetám či neteriam.
Mýtus (nielen) o promiskuite
Ľudia, ktorí sa o kultúre Mosuov dozvedia, si ju často idealizujú alebo uveria mýtom, ktoré o nej kolujú.
Jedným z nich je ten, že ženy z tohto kmeňa sú sexuálne promiskuitné vzhľadom na fakt, že sa nevydávajú. Je síce pravda, že môžu mať počas života viacero milencov, prípadne detí s viacerými mužmi, čo sa u Mosuov nepovažuje za niečo zahanbujúce. No v skutočnosti väčšina z nich udržiava dlhodobejšie partnerstvá, ktoré trvajú roky a nemenia mužov extrémne často. Aj preto sa na tento systém nazerá skôr ako na sériovú monogamiu.
Mosuovia takisto odsudzujú ženy, ktoré majú takéto voľné vzťahy s niekým mimo kmeňa a v minulosti tento prehrešok nemilosrdne trestali.
V súčasnosti sú prevádzkovatelia cestovných kancelárií, ktorí lákajú turistov na návštevu jazera Lugu, najväčšími šíriteľmi mýtov o Mosuoch. Najmä mladí muži prichádzajú na toto miesto s vidinou „dostupnosti“ žien, a aj preto sa tu rozmáha prostitúcia. Ženy, ktoré sú súčasťou tohto biznisu však zväčša nie sú skutočné členky spoločenstva Mosuov, ale iba sa za ne vydávajú.
Ďalšou z informácií, s ktorou sa narába nie vždy presne, je práve spomínaný matriarchálny systém Mosuov. Je pravda, že sami Mosuovia túto informáciu radi rozširujú a myslia si to, no tí, ktorí ich kultúru študujú dlhodobo z historického a antropologického hľadiska, ju skôr vnímajú ako matrilineálnu. Znamená to, že ľudský pôvod sa sleduje po matkinej línii, nie otcovskej a používajú sa matrilineálne priezviská.
Hlavný dôvod, pre ktorý nemožno Mosuov označiť sa stopercentne matriarchálnu komunitu je ten, že aj muži môžu mať v rukách politickú moc, čo sa s týmto systémom vylučuje.

Súčasnosť s nie príliš ružovými vyhliadkami
Hoci ženy z kmeňa Mosuov považujú za jeden zo životných cieľov materstvo, ktoré si veľmi cenia, nezriedka ich vedie k príliš domácemu spôsobu života. To ľudia mimo kmeňa považujú za menej progresívnu časť spoločenského systému Mosuov.
No veci sa pomaly, ale isto menia, a tak aj do odvekých tradícií postupne prenikajú moderné prvky. Súvisí to najmä s rozvojom turizmu v okolí mosuovských sídiel a s rozširovaním moderného životného štýlu.
Nové a mladšie generácie Mosuov tak stále žijú pre materstvo a rodinu, ale zároveň niektorí z nich začínajú fungovať v klasických manželstvách a neraz aj mimo komunitu. Dôvodom je často rozličné vzdelanie, pretože iba zopár detí navštevuje aj inú, ako základnú školu a taktiež pracovné možnosti, ktoré im prináša cestovný ruch.
Majú tak možnosť spoznávať aj život mimo komunitu a prispôsobiť sa mu. Niektorí preto s pesimizmom tvrdia, že o 30 rokov už mosuovská kultúra nebude existovať.