Ak sa spoločnosť už roky snaží dopracovať k jednému ultimátnemu prospešnému cieľu, tak je to určite rovnosť pre všetkých bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu, náboženstvo či svetonázor. Hoci by sa mohlo zdať, že s každou ďalšou generáciou sa k tomuto zámeru približujeme, nie je to celkom pravda.
Vyplýva to zo 40 rokov trvajúceho prieskumu, ktorý robia sociológovia na amerických stredných školách. Žiakov končiacich ročníkov sa pýtajú otázky týkajúce sa postavenia žien v práci, zodpovednosti za domácnosť či dopad zamestnaných matiek na deti.
Autori prieskumu pred pár dňami v správe s výsledkami potvrdili, že hoci niektoré odpovede mladých ľudí pokračujú v hlásaní rovnosti, iné sa v trende k rovnostárstvu zastavili alebo dokonca navrátili k tradičnému ponímaniu postavenia mužov a žien v rámci ich vzťahov.
Konzervatívny pohľad na mužsko-ženské roly
Dáta zbierajú výskumníci už od roku 1977. Prieskum obsahuje stanoviská, s ktorými majú stredoškoláci súhlasiť alebo nesúhlasiť, napríklad: „Je lepšie pre všetkých zainteresovaných, ak muž dosahuje úspechy mimo domu a žena sa stará o domácnosť a rodinu“ alebo „Muž by mal robiť všetky dôležité rozhodnutia týkajúce sa rodiny.“
Nové výsledky poukazujú na to, že mladí ľudia dnes podporujú rovnocenné postavenie mužov a žien oveľa menej, než pred dvadsiatimi rokmi. V roku 1994 iba 44 percent stredoškolákov súhlasilo s názorom, že živiteľmi rodiny by mali byť primárne muži, v roku 2014 ich súhlasilo 58 percent.
Podobne to bolo aj v prípade rozhodovania mužov o všetkých záležitostiach domácnosti. V roku 1994 s týmto stanoviskom súhlasilo 30 percent mladých, o dvadsať rokov neskôr ich bolo už 40 percent. V podstate sa tak veľká časť tínedžerov prikláňa ku konzervatívnemu pohľadu na mužsko-ženské roly – páni sú živiteľmi rodiny a ženy sa starostlivo zaujímajú o domácnosť a deti.

Názorové paradoxy
To, že istá časť spoločnosti považuje za normálne, ak ide muž na rodičovskú dovolenku a žena môže pracovať trebárs na čele nejakej spoločnosti, je pokrokové zmýšľanie, ktoré nezdieľajú všetci rovnako.
Z výskumu amerických študentov však vyplynulo aj niekoľko paradoxov. Napriek vyššie uvedeným názorom na ženy, mužov a domácnosť si vyše 90 percent z nich myslí, že ženy by sme mali brať rovnako vážne ako mužov v zamestnaniach typu politika alebo vysoký manažment. To isté platí aj o názore, že ženy by mali mať rovnaké pracovné príležitosti ako muži. Toto percento sa od polovice 90. rokov nezmenilo.
Na jednej strane je tak trend konvenčného, autoritatívneho správania mužov v rámci domácnosti, na druhej strane progresia v súvislosti s možnosťami a príležitosťami žien v pracovnej oblasti.
Autori prieskumu tieto výsledky čiastočne pripisujú kultúre, ale aj takzvanému biologickému esencializmu. Táto teória predpokladá, že existuje akási biologická „esencia“ a podstata ženstva a mužstva.
Pracujú tiež s pojmom rovnostársky esencializmus, v ktorom sa miešajú hodnoty rovnosti (muži a ženy by mali mať rovnaké práva a príležitosti, diskriminácia na základe rodu je zlá) a presvedčenia o prirodzenom správaní mužov a žien (mužom a ženám pripisujú z podstaty ich rodu určité roly).
„Pokým budú pretrvávať presvedčenia esencialistov o vrodených rozdieloch medzi mužmi a ženami, dovtedy budú snahy o rovnocenné postavenie mužov a žien zastavené,“ uzavreli výskumníci.