Prečo sa nevieme zastaviť alebo ako nám škodí multitasking

Žiť rýchlo je črtou súčasnosti a postíhať toho čo najviac nezriedka základným cieľom, ktorý chceme splniť. Spolu s ním nabaľujeme na naše telo obavy, stres a úzkosti, hlavne ak nie sme natoľko produktívni, ako by sme si želali.

Pri množstve úloh, ktoré chceme v živote splniť, nás iba ťažko zastavia formulky typu – neponáhľajme sa, nežime rýchlo, zastavme sa. K týmto nečinnostiam sa často doslova nútime, lebo všetko je dôležitejšie, ako my sami.

Síce sa nájde len málokto, kto by nevedel o negatívnom dopade stresu na ľudské telo, no napriek tomu mu nevieme zabrániť. Nehovoriac o vplyve všetkých činností, ktoré dokážeme robiť naraz, na náš mozog.

Schopnosť robiť viac činností naraz je len ilúzia

Multitasking. Anglické slovo, ktoré by sme kedysi prisúdili ako vlastnosť ženám, keďže vraj vedia robiť aj desať vecí naraz. Dnes však plnenie niekoľkých úloh súčasne nie je iba výsadou dám. Niekedy si ľudia ani neuvedomujú, koľko vecí stihnú naraz.

Esemeskujeme počas cesty do práce, počúvame hudbu počas behu, telefonujeme pri varení. Zdá sa pritom, že sa dokážeme sústreďovať na viac, než len jednu činnosť, v skutočnosti však schopnosť dokonalého sústredenia strácame a multitasking je iba obyčajná ilúzia.

„To, čo ľudia nazývajú multitasking, teda robenie niekoľkých činností naraz, je v skutočnosti iba striedanie činností,“ vysvetľuje psychológ Guy Winch. „Čo sa týka pozornosti a produktivity, naše mozgy majú určitú hranicu. Je to ako koláčový graf – na čomkoľvek pracujeme, to zaberá väčšinu toho grafu. Na ostatné veci nezostáva priestor, ak nerátame automatické správanie ako chôdza alebo napríklad žutie žuvačky.“

Podľa psychológa teda spomínaná ilúzia tkvie v tom, že pri striedaní činností v skutočnosti plytváme produktivitou, keďže ani jednu nerobíme naplno a sústreďujeme sa viac na zmenu činností než na činnosti samotné.

(zdroj: Fotolia.com)

V čom multitasking škodí

Na fenomén multitaskingu sa zameralo už viacero štúdií a výskumov. Výsledky pritom ani zďaleka nie sú potešujúce, práve naopak.

Pri viacnásobnej činnosti strácame produktivitu a robíme viac chýb, na rozdiel od všeobecného presvedčenia nešetrí čas, spôsobuje stres a má aj zásadný dopad na náš mozog.

Okrem toho, že nepriaznivo pôsobí na pamäť, môže podľa londýnskych vedcov tiež znižovať ľudské IQ. Štúdia z roku 2015 potvrdila, že účastníkom, ktorí sa počas plnenia kognitívnej úlohy venovali aj inej činnosti, sa znížilo IQ porovnateľne s tým, ako keby fajčili marihuanu alebo celú noc nespali. Išlo konkrétne až o 15 bodov.

Ďalší britský výskum zase naznačil, že multitasking môže meniť aj štruktúru nášho mozgu. Týka sa to najmä ľudí, ktorí pravidelne používajú viacero mediálnych zariadení naraz ako sú mobily, počítače, tablety či televízory. V istých oblastiach mozgu, ktoré sú zodpovedné za kontrolu kognitívnych a emocionálnych funkcií, majú takíto používatelia nižšiu hustotu šedej hmoty, než tí, ktorí používajú iba jedno zariadenie.

S funkciou mozgu súvisí aj multitasking pri jedení. Sústrediť sa na každé sústo je pre ľudí často problém, pri jedení zvyknú čítať, rozprávať sa s priateľmi či pracovať pri počítači. Podľa amerických vedcov to však môže viesť k prejedaniu sa, keďže sme počas jedenia vyrušovaní niečím iným.

Mozog tak nedokáže dokonale spracovať, čo sme zjedli a koľko, čo môže neskôr viesť k tomu, že sme po krátkom čase znova hladní a máme tendenciu dopĺňať niečo, čo mozog nestihol zaregistrovať.

Slepota z nepozornosti

Sú úlohy, ktoré dokážeme robiť naraz, pretože nevyžadujú toľko mozgovej aktivity či dokonca kreativity. No asi najtragickejšie súvisí strata sústredenia na jedinú vec s tým, že si prestávame všímať skutočnú realitu, ktorá je okolo nás.

Nemyslí sa tým iba metaforicky poňatá krása tohto sveta, ale doslovné okolie. Keď visíme na smartfónoch alebo sa prípadne snažíme sústreďovať na viacero vecí naraz, uchádzajú nám často bežné veci.

Potvrdila to aj štúdia Western Washington University z roku 2009, ktorá v rámci výskumu urobila pokus s klaunom. Výsledok? Až 75 percent študentov, ktorí kráčali telefonujúc po školskom areáli si nevšimli, že okolo nich bicykloval klaun na jednokolke. Vedci označili tento jav za "slepotu z nepozornosti", keďže hoci sa hovoriaci na svoje okolie prakticky pozerali, ich mozog obsah neregistroval.

Nie je ťažké si domyslieť, že za podobných okolností by nám takto mohli ujsť aj oveľa podstatnejšie a životu dôležitejšie veci než je klaun na bicykli.

A teraz si položte kontrolnú otázku - aký strom rastie na začiatku vašej ulice? Akej farby je budova oproti vašim oknám? Zatvorte oči a odpovedzte si – čo má dnes oblečené vaša najbližšia kolegyňa či kolega? Detaily, ktoré by nám mali ako prvé udrieť do očí, prípadne tie, s ktorými sa stretávame denne, si totiž nevšímame.

Ak sa nám nedarí zastaviť sa prirodzene, majme na pamäti aspoň racionálne dôvody, ktoré poukazujú na to, že nepozornosť, nesústredenie sa a viacnásobná činnosť v jeden moment nášmu organizmu z dlhodobého hľadiska škodia.