Marina Abramovič: Dovolila robiť ľuďom, čo chcú, začali ju vyzliekať a rezať

Marina Abramović (70) začala pôsobiť ako umelkyňa v oblasti performance art v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia.

Srbská umelkyňa, ktorá sa narodila v Belehrade, je známa tým, že telo využíva ako umelecký subjekt a zároveň ako médium, ktorým komunikuje myšlienku svojich predstavení a výtvorov.

Mnoho ľudí ju prezýva „starou mamou performance art“, jej obdivovateľkou je aj Lady Gaga.

Rhythm 0

V roku 1974 spolupracovala s vtedy už známym umelcom a zároveň jej milencom Frankom Uwe „Ulay“ Laysiepenom.

V tom roku usporiadala svoje prvé významné vystúpenie, ktoré verejnosť aj médiá natoľko šokovalo, že jej popularita a význam v umeleckých kruhoch od tohto momentu rástli.

Svoje vystúpenie z roku 1974 nazvala Rhythm 0. Rozhodla sa stať sa na šesť hodín bábkou, s ktorou si všetci návštevníci podujatia môžu robiť čo chcú. V bežnom oblečení sa postavila k jednej stene miestnosti Studio Morra v talianskom Neapole.

Pred ňou bol postavený stôl a na ňom inštrukcie, ktoré hovorili:

Na stole je 72 objektov, ktoré na mne môžete použiť, ako chcete.

Performance.

Ja som objekt.

Počas trvania performance za všetko preberám plnú zodpovednosť.

Trvanie: 6 hodín (20:00 – 2:00)

Medzi zbierkou objektov, ako spomína aj vo videu o viac ako 40 rokov neskôr, boli rôzne nežné predmety, ktoré nazvala objektmi potešenia ako pierka, parfum, kvety.

Druhú skupinu tvorili objekty deštrukcie – reťaze, špagáty, žiletky, nôž, dokonca aj pištoľ a náboj.

Umelkyňa stojaca v miestnosti nepovedala ani slovo, len stála. Ako prví sa k nej priblížili fotografi, postupne začali naberať odvahu aj ostatní návštevníci a pri stole si vyberali predmety, ktoré na nej použijú.

Na telo jej písali rôzne nápisy, venovali jej bozky. Neskôr ju začali otáčať, dvíhali jej ruky a priväzovali k nej rôzne veci.

Jeden muž jej dal do ruky ružu, druhý jej žiletkou zarezal do krku. Dvaja muži vložili do pištole náboj, dali jej ju do ruky a prinútili ju mieriť ňou na seba.

Ďalší jej začal žiletkou rozrezávať oblečenie a po troch hodinách ostala umelkyňa nahá.

„Bol to test pre moje telo aj myseľ. Nechcela som zomrieť, ale bola som zvedavá, ako ďaleko dokážem zájsť a kam dokážem zahnať myseľ, aj keď som si to najprv nedokázala predstaviť,“ spomína vo videu umelkyňa.

Ako hovorí, chcela vytvoriť umelecké dielo, vďaka ktorému mohla zistiť, kam vie nielen ona, ale aj bežná spoločnosť zájsť v momente, keď sa môže vyhovoriť na umenie. A zašla naozaj ďaleko.

„Na začiatku sa nič výnimočné nedialo. Hrali sa so mnou, bozkávali ma, pozerali sa na mňa. A potom začali šalieť. Pili mi krv, nosili ma po miestnosti, roztiahli mi nohy a medzi ne mi dali nôž. Dali mi do ruky zbraň, a chceli vedieť, či ju na seba naozaj namierim, iní začali kričať, aby mi ju vzali a vyhodili von oknom. Do brucha mi vtláčali ružové tŕne,“ rozpráva svoj niekdajší zážitok Marina.

Po šiestich hodinách však predstavenie skončilo. Z „bábky“ sa opäť stala Marina, človek ako všetci okolo nej a začala sa medzi účastníkmi performance prechádzať.

Paradoxne, mnohí pred ňou utiekli, nechceli sa jej pozerať do očí, akoby sa za svoje činy hanbili. Zrazu si uvedomili, čo v skutočnosti urobili a ako ubližovali cudziemu človeku. „Cítila som sa ako znásilnená,“ povedala o dávnom umeleckom diele jeho autorka.

Láska umelcov

S Frankom Uwe „Ulay“ Laysiepenom tvorila Marina zamilovaný pár v sedemdesiatych rokoch.

Spolupracovali v rokoch 1976 až 1988. Obaja boli telom aj dušou absolútnymi umelcami, preto aj ich rozchod mohol byť pokojne považovaný za dielo performance art.

Každý z nich sa postavil na jednu stranu Veľkého čínskeho múru. Kráčali do jeho stredu, kde sa stretli. Tam sa láskyplne rozlúčili a každý šiel svojou cestou.

Nevideli sa odvtedy viac ako tridsať rokov. V roku 2010 však Marina predstavila ďalšie zo svojich diel „The artist is present“.

Počas neho sedela v červených šatách pri stole a návštevníci predstavenia si pred ňu sadali, v tichu sa na seba pozerali a čerpali jeden z druhého energiu.

Jej bývalý priateľ Ulay bol medzi nimi tiež, aj keď o tom Marina nevedela. Keď si pred ňu sadol, ich reakcia zo vzájomnej prítomnosti hovorila za všetko.

Pozrite si to sami vo videu. Neostanete chladní.

Marina v súčasnosti žije v New Yorku, kde sídli aj jej Marina Abramović Institute, platforma nehmotného a trvácneho umenia, kde umelci získavajú príležitosť vytvárať vzájomné spolupráce.

Umelkyňa pôvodom z bývalej Juhoslávie získala počas svojej kariéry množstvo ocenení, medzi nimi Zlatého leva v Benátkach v roku 1997 či Vienna Commander Cross za zásluhy v histórii umenia.