Zuzana Krišková zo Ženských kruhov: Pôrodníctvo na Slovensku systémovo zlyháva

Prečo vznikli Ženské kruhy a kto prišiel s myšlienkou založenia tohto združenia?

S myšlienkou prišla v roku 2011 Gabriela Janovičová, ktorá pôsobí aj ako dula a laktačná poradkyňa a často sa stretáva so ženami v tehotenstve, pri pôrode a v šestonedelí. Mne sa vtedy narodili ďalšie deti, počas druhého tehotenstva som sa snažila získať informácie, ktoré mi chýbali pri prvom pôrode.

A to bolo akoby vykopať ich spod zeme, lebo žiadne neboli. Tak sme si v súvislosti so združením povedali, že buď teraz alebo nikdy. Postupne sme prešli vývojom a vyprofilovali sme sa ako ľudskoprávna organizácia, ktorá zastupuje prijímateľky zdravotnej starostlivosti.

Máme tri piliere, jeden z nich je šírenie informácií o právach žien, o dobrej praxi v pôrodníctve. Druhý sú výskumné aktivity a tretí pilier sú advokačné aktivity v zmysle snahy komunikovať s rôznymi inštitúciami, s kompetentnými osobami smerom k zmene.

Takže ste hlasom žien?

Sme ženy a ženy nám aj dôverujú a zdieľajú s nami informácie, ale nepovažujeme sa za hlas všetkých žien. Mám pocit, že ženy sú často vnímané ako jedna homogénna skupina, ktorá má rovnaké potreby a predstavy o pôrode.

Ale je mnoho tých, ktoré sú zo sociálne slabšieho či kultúrne menšinového prostredia, alebo majú zdravotné znevýhodnenie, ktoré si vyžaduje špeciálne prístupy. My ale o potrebách týchto žien vieme veľmi málo, pretože sme nemali na ne zameraný výskum. Alebo ak nemajú internet, tak sa nemajú s nami ako spojiť.

Zastupujeme určitú skupinu žien avšak snažíme sa, aby to, čo prinášame, bolo uchopiteľné a prínosné pre všetky ženy a aby zdravotná starostlivosť bola poskytovaná správne. No určite nemôžeme tvrdiť, že hovoríme za všetky ženy na Slovensku. Presadzujeme niečo, čo považujeme za dôležité a určitá skupina, ktorá s nami súhlasí, nás podporuje.

Ste pre ne zdrojom informácií.

Zdieľame informácie, ku ktorým sa vieme dostať a ktoré sú v jazyku, ktorému rozumieme. Zároveň sú na takej úrovni, že im my samy vieme porozumieť a vieme ich spracovať a pretaviť do formy, ktorú vieme zdieľať s ostatnými. A treťou vecou je, že tie informácie my považujeme za dôležité a zaujímavé.

Toto je filter, cez ktorý tie informácie prechádzajú. To znamená, že vždy je to len výsek. Nemôžeme sa pasovať za zdroj všetkých informácií, nie sme národné zdravotnícke centrum ako je napríklad britské NHS, ktoré poskytuje overené informácie súvisiace so zdravím a poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

My môžeme byť iba jedným zo zdrojov. Druhá vec je, že kritizujeme, že je tu nedostatok týchto zdrojov. Informácie, ktoré zdieľame, nie sú dostupné na nejakej oficiálnej stránke slovenských verejných inštitúcií.

Národné centrum zdravotníckych informácií máme. Vy teda považujete ich informácie za nedostatočné?

Áno. To bol aj jeden z výstupov monitoringu, ktorý sme robili. Keď sa žena chce dostať k informáciám o tom, čo sa bude diať v pôrodnici, čo môže čakať a aké sú jej práva, nemá ako.

Skúmali sme to viacerými výskumnými metódami a pozreli sme sa na to, o čom nemocnice informujú aktívne, či odpovedali a čo odpovedali ženám, ktoré ich o informácie požiadali a keď sme sa ich spýtali my ako občianske združenie. Respektíve sa ich pýtalo združenie Občan, demokracia, zodpovednosť, ktoré im zasielalo infožiadosti.

Takisto išla infožiadosť aj na ministerstvo zdravotníctva. Z toho vyplynulo, že je tu akútny nedostatok informácií. Ak hovoríme o Ženských kruhoch ako o zdroji informácií, tak áno, možno nás považovať za neformálny zdroj informácií všeobecného osvetového charakteru.

Ktoré sú, okrem nedostatku informácií, ďalšie veci, ktoré trápia slovenské pôrodníctvo?