Bez Giulietty Masiny ako Perinbaby na Slovensku nie sú takmer žiadne Vianoce. Skvelou správou pre fanúšikov známej Talianky je, že znovu ožije, aj keď len vo filme.
Juraj Jakubisko začal v Kežmarku nakrúcať pokračovanie Perinbaby a hlavnú postavu bude opäť hrať Giulietta Masima.
„Využijem modernú digitálnu technológiu a spravím zázrak pre diváka, oživím postavy tak, ako si ich divák zamiloval v prvom príbehu,“ povedal známy režisér.
Nový život v Ríme
Hviezda talianskej kinematografie Giulia Anna Masina sa narodila do učiteľsko-muzikantskej rodiny. Pôvodne žila spoločne s rodičmi a ďalšími troma súrodencami neďaleko Bologne, no krátko pred nástupom do školy ju rodiča poslali do Ríma.
Tam mala robiť spoločnosť tete, ktorá náhle ovdovela. Obrovské mesto plné múzeí, knižníc a divadiel ju fascinovalo.
Počas štúdia literatúry na miestnej univerzite účinkovala v ochotníckom divadle a po skončení školy sa zamestnala v rozhlase.
Práve tam sa prvýkrát stretla so svojím budúcim manželom Federicom Fellinim. Ako mladý začínajúci umelec jej ponúkol rozhlasovú hru Cico a Pallina.
Napísal k nej scenáre a úlohu Palliny zveril Giulliete. Netrvalo dlho a pracovný vzťah prerástol do vášnivej lásky. Zosobášili sa len rok po zoznámení.
Prežívali spolu veľmi búrlivé obdobie. Olej do ohňa prilieval temperament oboch zaľúbencov, aj Felliniho neovládateľná láska k ženám.
Aj keď si Giuliettu vážil, šťastie hľadal aj v náručiach iných. Nikdy sa netajil tým, že dobré jedlo, sex a filmy sú jeho celoživotnými vášňami.
Rodinný podnik
Vzťahové nezhody sa nikdy neprejavili v pracovnom živote manželov. Na to boli obaja príliš veľkí profesionáli. Giulietta sa presadila ako herečka predovšetkým vďaka svojmu manželovi.
Obsadil ju vo vojnovej dráme Paisa a o dva roky neskôr vo filme Senza pieta. „Verím v Giuliettu, možno preto nepotrebujem inú vieru,“ hovorieval o svojej žene.
Tieto dve úlohy ju vyniesli medzi hereckú elitu. Nasledovali ďalšie spoločné filmy Felliniho a Masimy ako Svetlá varieté či dráma The Greatest Love.
Giulietta Masina vytvorila obdivuhodné tragikomické portréty žien zmietaných osudom, zraňovaných, nešťastných a zúfalých, večne túžiacich po šťastí a láske.
Čiastočne pritom zrejme čerpala z vlastnej životnej skúsenosti. Stále musela bojovať o lásku milovaného muža a nebolo jej dopriate mať s ním deti.
Prvé tehotenstvo ešte na začiatku ich vzťahu sa skončilo po páde zo schodov potratom. Keď otehotnela druhýkrát, zdalo sa, že je všetko v poriadku.
Po pôrode však lekári zistili, že chlapček Pierfederic má vrodenú chybu pľúc. Zomrel mesiac po narodení.
Ceny na skrini
Viac sa o dieťa nepokúšali, radšej sa obaja naplno vrhli do práce, ktorá im prinášala uspokojenie. Ceny za filmovú tvorbu im pribúdali takmer každý rok. Zo žiadneho festivalu neodišli s prázdnymi rukami.
Juraj Jakubisko pred rokmi spomínal, že mali filmové trofeje nahádzané na vrchu skrine v spálni a nikdy im neprikladali prehnanú dôležitosť.
Ginger a Fred, Cabiriine noci, Cesta či Giulietta a duchovia sú filmy, ktoré navždy zostanú zapísané v histórii talianskej kinematografie.
Giuliettin herecký úspech neprišiel zo dňa na deň. To, že sa jej podarilo vytvoriť celkom nový typ filmovej hrdinky, označili niektorí kritici za zázrak. V období, keď v talianskej kinematografii vládli sexbomby ako Sophia Loren alebo Gina Lollobrigida, to nemala ľahké.
„Si vôbec žena?“ spýtal sa jej ironicky v záverečnej scéne vo filme Cesta herec Richard Basehart, kým Giulietta skrývala svoje drobné telo pod pelerínou.
S výškou meter päťdesiatosem centimetrov, váhou štyridsaťosem kilogramov a detskou tvárou s komickou mimikou sa v ničom nepodobala na vtedajšie filmové idoly.
Filmoví recenzenti neraz poznamenali, že Giulietta nemá vlastnosti skutočnej filmovej hviezdy. Veľa sebavedomia jej nepridali ani neustále manželove nevery.
O to obdivuhodnejšie je, že sa jej napokon podarilo vytvoriť niečo ako chaplinovskú verziu v sukni. Viacerí filmári ju prirovnávali k slávnemu géniovi nemej grotesky.
Vedela si získať divákov podobným spôsobom. Dojemnou tragikomikou a rozkošnou neohrabanosťou, ktorú jej fanúšikovia milovali.
Svojimi postavami otvorila cestu úplne novému typu ženských filmových postáv, ktoré neboli vytvorené podľa klasického modelu femme fatale. Možno neboli dokonale krásne, ale vždy veľmi ľudské.
Videla celé Slovensko
Juraj Jakubisko sympatickú Talianku dlhé roky z diaľky obdivoval. Na to, aby ju mohol obsadiť do svojej rozprávky, potreboval súhlas jej manžela. Režisér dodnes spomína, koľko ho zlákanie Masini stálo úsilia.
Fellini si dokonca počas nakrúcania spravil aj niekoľko výletov, aby skontroloval, či sa filmári dobre starajú o jeho manželku. Vďaka komplikáciám so stavbami scén si herečka prezrela celé Slovensko.
Stretávala sa s ľuďmi, obdivovala pamiatky. Dnes Juraj Jakubisko s úsmevom spomína aj na jej temperament, ktorý bolo náročné skrotiť. Keď dostala ponuku na Perinbabu mala šesťdesiatštyri rokov a v rodnom Taliansku už nehrala dlhých šestnásť rokov.
„Chcela hrať všetkým, ušami, nosom i vlasmi. Ako policajt na križovatke hádzala rukami, bolo to veľmi expresívne. Hovorím - Giuliettka, trošku stlm, uber a ona akoby ma vôbec nepočúvala. Už mi to bolo trápne, že ideme ôsmy raz tú jednoduchú scénu,“ povedal režisér.
Napokon však dokázali nájsť spoločnú reč a dnes si na jej mieste nedokážeme predstaviť inú herečku.
Pomník v Rimini
Po Perinbabe stvárnila Masina ešte ďalšie herecké úlohy v rodnom Taliansku. Do úzadia sa definitívne stiahla až po manželovej smrti v roku 1993. Ešte aj po Felliniho pohrebe jej mnohí vyčítali, prečo sa so záletníkom nerozviedla.
Giulia Anna Masina zomrela pol roka po jeho smrti na rakovinu pľúc. Manželia sú pochovaní v spoločnej hrobke v Rimini, ktoré bolo Feliniho rodiskom.
Pomník, ktorý navrhol Arnaldo Pomodoro, je neprehliadnuteľný a dodnes je miestom častých návštev domácich aj turistov.
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
