Bolesť je len v hlave, hovorí žena, ktorá sa vešia za kožu a prešla extrémnou premenou

Ako sa človek dostane k tomu, že postupne kompletne zmení svoje prirodzené telo?

Je to u každého úplne iné. Niekto môže svoje telo začať objavovať v neskoršom veku, niekto túži po takejto zmene už od detstva. U mňa osobne to nastalo pomerne skoro, odmalička som k tomu mala sklony, mala som potrebu byť iná, jedinečná i navonok, nielen vo vnútri. Spoznávala som samu seba, svoje telo, nejakým spôsobom som si vytvárala obraz môjho ja, ktorý sa mi páči a v ktorom sa cítim prirodzene a spokojne.

Mali ste už vopred nejakú víziu, ako chcete vyzerať?

To sa, samozrejme, vekom mení. Človek v mladšom veku rozmýšľa úplne inak. Nemala som víziu, ktorú som chcela dosiahnuť, postupne sa to vyvíjalo, ale určite som vedela, že toho bude na mne viac.

Kedy ste začali a čím?

Fascinácia týmto všetkým prišla celkom skoro. Začala som asi v dvanástich rokoch, keď som si dala prepichnúť ďalšie dierky do ušných lalôčikov. Nebol to klasický piercing, robili mi to v kozmetickom salóne nastreľovacou pištoľou, čo je úplne nevhodný spôsob, ale to bol u mňa asi taký prvý krok.

V štrnástich som mala už viditeľnejší piercing v strede dolnej pery. Tetovať som sa začala od sedemnástich, prirodzene som začala menšími motívmi, ktoré sa postupne rozvíjali, či spájali do väčších projektov. Čo sa týka ťažších modifikácií, prvú skarifikáciu som mala v devätnástich rokoch a niekedy medzi 19 a 20 rokom som si začala tetovať tvár a všetko to pomaly pribúdalo.

Aj takto môže vyzerať ľudské telo (11 fotografií)

Koľko zásahov na tele teraz máte? Vrátane tetovaní, piercingov, implantátov, skarifikácií (zjazvení)?

Nie všetko sa dá spočítať. Piercingov mám momentálne po celom tele 55. Pri tetovaní je to zložitejšie, nie je to na kusy, keďže sa to postupne tvorilo do istého celku.

Povedala by som, že tetovaním mám pokrytú značnú časť tela a na nejaké väčšie plochy mi ostávajú už iba boky a zadok. Skarifikácií mám 5, implantáty mám 2, na každej ruke jeden. Mám tiež 2 magnetické implantáty a split jazyka, čiže rozrezaný jazyk.

Čo pre vás znamenajú vaše tetovania? Má každé z nich nejaký hlbší význam alebo sú niektoré iba na okrasu, čisto pre estetické hľadisko?

Významy sú rôzne. Niektoré vyjadrujú nejaký môj postoj, názor alebo myšlienku, za ktorou stojím. Niektoré sú spomienkou, ktorú si chcem zachovať a chcem ju nosiť na tele. Niektoré predstavujú časť alebo obdobie môjho života a pár tetovaní má za sebou nejaký príbeh. Ale mám aj čisto estetické tetovania, pri ktorých sa mi jednoducho motív páčil a predstavujú pre mňa isté umelecké dielo.

Je teda ľudské telo pre vás plátno, na ktoré sa práve tieto umelecké diela prenášajú?

Dalo by sa to tak povedať. Ja svoje telo dávam do obrazu, ktorý sa mi páči a je pre mňa určitým spôsobom umeleckým dielom.

Vy sama momentálne žijete a pracujete v Prahe v tetovacom a piercingovom salóne. Čomu konkrétne sa venujete?

Primárne som piercerka a zároveň sa učím ťažké modifikácie, čím sa myslia práve podkožné implantáty, splity jazyka, rekonštrukcie ušných lalôčikov a podobne. Ale v tomto som naozaj iba v štádiu učenia, pracujem s mojim kolegom – mentorom a zatiaľ mu iba asistujem, pretože takéto zákroky musí človek ovládať perfektne, kým ich môže robiť sám. Popritom občas robím recepčnú.

Miroslava Mináriková alias Mirka X Mythra (zdroj: archív M. Minárikovej)

Ako ste sa vlastne dostali k tejto subkultúre?

Je to prirodzený priebeh, keď sa človek zaujíma o určitú vec, postupne si k tomu nájde cestu. Najmä, keď si o tom študuje, nejako sa vzdeláva, snaží sa spoznať ľudí podobného charakteru, ktorí sa okolo toho pohybujú a stále viac sa nimi obklopuje. Spočiatku to pre mňa bolo iba hobby a postupne som sa k tomu prepracovala až natoľko, že je to moja profesia a prakticky tým žijem.

Viete definovať, čím je to pre vás príťažlivé?

Od detstva ma zaujímalo ľudské telo, čo všetko sa s ním dá robiť, čo všetko vydrží a ako veľmi sa dá pretvoriť. Fascinujúca je aj ľudská myseľ, ako veľmi sa s ňou dá pracovať a čo všetko dokáže.

Keby ma niekto vzal a nasilu zavesil na háky, je to pravdepodobne neskutočná bolesť a nepríjemný zážitok. Ale človek, ktorý to podstúpi z vlastného rozhodnutia a dobrovoľne, vidí v tom určitý význam a láka ho to, ten má z toho pozitívny, krásny a strašne silný zážitok. S bolesťou sa dá pracovať, je to všetko len v hlave. Príťažlivá je pre mňa určite aj rozmanitosť tohto sveta.

Spomenuli ste vešanie na háky za kožu, ktoré je známe ako takzvané body suspension. Znamená to teda, že je to pre vás intenzívny zážitok, pri ktorom sa ponárate do svojej mysle, aby to nebolo bolestivé?

Dá sa to tak povedať. Mne osobne sa veľmi ťažko rozpráva o vešaní sa na háky, pretože je to intímne a človek, ktorý ma nepozná a nejakým spôsobom ho takéto niečo nepriťahuje alebo tomu nerozumie, to nepochopí.