Barbora Rakovská: Tehotenstvo mi pomohlo osobnostne aj v kariére

V období, keď ste moderovali Slovensko má talent, boli ste na výslní. Zrazu prišla nečakaná správa o vašom tehotenstve.

Áno, dnes tento krok považujem za nutný bod v mojom živote. Vtedy som mala všetkého dosť a naozaj boli chvíle, keď som chcela skončiť s prácou v médiách. Zistila som, že šoubiznis nemá len peknú, nablýskanú stránku, ale žiaľ, aj tú nepríjemnú. V tom období, keď sa to mňa valilo z každej strany, som spoznala môjho muža Tomiho. Začali sme spolu veľa cestovať kvôli jeho pracovným aktivitám. Boli sme v Amerike, Japonsku a zrazu som zistila, že som tehotná. To bol ten dobrý zlom, ktorý vyriešil moju pracovnú dilemu. Tehotenstvo a narodenie dcérky Amie mi neuveriteľne pomohlo osobnostne, aj v kariére. Človek vďaka takýmto skúsenostiam získa nadhľad, ktorý mu možno do vtedy chýbal.

Dá sa povedať, že vás práca v šoubiznise sklamala?

Dnes už nemám problém priznať to, áno, bolo to tak. Netušila som, čo všetko sa môže v šoubiznise udiať. Až môj muž mi začal vysvetlil, ako to v tejto branži vlastne chodí. Štrnásť rokov žil v Amerike, je starší a skúsenejší. Napokon ma postavil na nohy, povedal mi: Nerieš to, rob si len svoju robotu a všetko okolo daj bokom. To je šoubiznis! Tomimu vďačím za to, že som späť a že som sa po prestávke odhodlala vrátiť sa späť do médií.

Rozhodli ste sa len tak zavesiť rozbehnutú moderátorskú kariéru na klinec?

Jasné, so šoubiznisom som sa definitívne rozlúčila. Vedela som, že musím dokončiť školu. Mojimi prioritami bolo štúdium a rodinný život. Viete, v tejto branži som nemala predtým žiadne známosti, nepochádzam z rodiny, ktorej by bola táto oblasť blízka. Všade som sa dostala cez kastingy, konkurzy. Keď takáto obyčajná baba pocíti na vlastnej koži odvrátenú stránku popularity, dostane poriadny šok. Slovensko má talent zožalo na jednej strane obrovský úspech, no na strane druhej som si to zlízla v bulvári. Keď o mne vychádzali negatívne články, čosi sa vo mne zlomilo a presne som vedela, že toto je niečo, čo naozaj nepotrebujem k životu.

Ako moderátorka ste mali zabezpečený pomerne slušný príjem. Nebáli ste sa, z čoho budete žiť?

Keď som vtedy moderovala v televízii, bola som mladučká, študovala som na vysokej škole a prácu v televízii som brala ako lepšiu brigádu. Našťastie, som vždy mala aj aktivity spojené s angličtinou a francúzštinou, pretože tieto jazyky som študovala, takže som sa venovala aj prekladom a tlmočeniu. Vedela som, že zatvorením týchto dverí sa skončí finančná istota a čo si budeme hovoriť, určite v tom boli aj dobré peniaze. Na jednej strane mi to síce štrngalo v ušiach, na strane druhej ma moja sestra, ktorá žije v Amerike, ťahala tam pracovať, takže už sa mi otvárali aj ďalšie dvere. A v tom som sa spoznala so svojímj mužom a tým sa to všetko vyriešilo.

S vaším partnerom Tomim Popovičom ste žili istý čas v Spojených štátoch. Nelákala vás predstava, že by ste sa tam natrvalo usadili?

V tomto som bola trochu rozmaznaná, pretože som vedela, že doma mám fantasticky nastavené zázemie. Či by som zostala v televízii, alebo nie, na Slovensku som mala vždy veľa pracovných ponúk, pričom v Amerike som nemala nič. Ani prácu, ani pracovné povolenia. Predstava, že by som naveky žila v zámorí, nič nerobila a len čakala doma s večerou na muža, ma nelákala.

(zdroj: Jana Liška)

Čo sa vo vašom živote zmenilo, keď sa vám narodila dcérka Amia?

Keď sa Amia narodila, mala som dvadsaťštyri rokov. Pre mladú ženu, ktorá dovtedy pracovala v médiách, študovala, užívala si bezstarostný život, to bola obrovská zmena. To, že prišla do môjho života, považujem za neskutočné šťastie. Myslím si, že som potrebovala styčný bod v podobe rodiny, materstva, zodpovednosti. Práve táto nová situácia ma posunula tam, kde som dnes.

S manželom ste obaja pracovne vyťažení. Ako vyzerá váš bežný každodenný život?

Keďže už dva roky moderujem v rádiu rannú šou, tak Tomi ťahá u nás doma rána. Ak je náhodou preč, zastupujú ho moji rodičia alebo sestra. Popoludnia patria nám, chodíme na krúžky, do prírody, trávime spolu čas najlepšie, ako sa dá. Keď mám prácu, občas beriem Amiu so sebou. Je úžasná v tom, že keď ju vezmem do televízie, tak bez problémov ma čaká, poslúcha a veľmi sa teší, že som ju tam vzala. Pozerá, vníma všetko okolo a fascinuje ju to. Dlho sme ju separovali od našich pracovných povinností, ale časom sme zistili, že veď aj iní rodičia zoberú občas svoje deti so sebou do práce, tak prečo by naša dcéra mala byť výnimka?

O koľkej ráno musíte vstávať do rádia?

Každé ráno vstávam o štvrtej. Toto je pre mňa najťažšie, aj keď svoju prácu milujem. Rádio je živý nástroj a zároveň veľká škola pre každého moderátora. Na druhej strane skoré ranné vstávanie je obrovská záťaž a obdivujem všetkým ľudí, ktorí pomaly ešte v noci dlhé roky vstávajú do práce. Naučila som sa chodiť spávať s mojou dcérou, takže okolo deviatej a niekedy sme obidve v posteli aj skôr.

(zdroj: Jana Liška)

Váš partner Tomi Popovič je muzikant a o hudobníkoch sa vravieva, že sú nočné typy.

Občas to u nás doma vyzerá tak, že si meníme kľučky. Tomi prichádza domov z práce, ja práve odchádzam do práce a potom mi o pol ôsmej ráno volá, že pomoc, malá ma zobudila. Ráno ju odnesie do škôlky a niekedy si môže ísť ešte na chvíľu ľahnúť. Je veľmi zlatý, že sa na tieto rána podujal. Nie každý chlap by zvládol dcérku, ktorú treba učesať, urobiť jej vrkôčik. Amia si vie dnes urobiť vrkôčiky aj sama, no pred dvoma rokmi boli situácie, keď nechápal, čo má s tou gumičkou robiť a ako jej má zapliesť vlásky. Ale naučil sa to a som na nich oboch veľmi hrdá.

Aký je vlastne život s hudobníkom?

Veľmi zábavný, človek stále spoznáva nových a zaujímavých ľudí. Aj keď žena hudobníka musí byť veľmi tolerantný typ človeka, pretože žiť s muzikantom znamená, že ho nesmiete obmedzovať. Toto som si, našťastie, uvedomila, lebo tiež som z malej časti umelkyňa a tiež nemám rada, keď ma niekto obmedzuje.

Stáva sa občas, že vo vašom vzťahu narazí kosa na kameň a pohádate sa? Predsa len, obaja ste temperamentnejšie povahy.

Sme protiklady, tie sa vraj priťahujú. Obaja sme takí zaneprázdnení, že nemáme čas hádať sa. Myslím si, že to je trend dneška. V situácii, keď sa už schyľuje k hádke, si povieme: Vieš čo, máme hodinu, tak prečo ju nevyužiť radšej nejako zmysluplnejšie? A tak je po hádke, ešte skôr, než vôbec vznikla. Dnes som vo veku, keď sa mi už nechce tráviť čas tým, že sa s niekým hádam, niečo stále riešim. Keď mám čas, chcem ho stráviť príjemne, pretože toho voľna nie je až tak veľa.

(zdroj: Jana Liška)

S rodinou žijete neďaleko Bratislavy, na vidieku. Vyhovuje vám pokojnejší dedinský život?

Som Bratislavčanka a presne viem, aký je život v meste. Teraz bývame v dedine za Bratislavou a je to vidiek so všetkým, čo k tomu patrí. Máme tam malé potraviny, malú poštu. Ja si takýto život neviem vynachváliť. Možno, ak by som nemala dcéru, nikdy by som nechcela ísť mimo mesta, ale s dieťaťom takto objavíte lepší rozmer žitia. Doma máme pokoj, ticho. Všetky pracovné starosti ostávajú v meste. U nás sú samé rodiny s deťmi a asi vedia, prečo sa sem sťahujú. Nie je však vylúčené, že keď nám deti vyrastú, tak sa zase budeme ťahať naspäť do mesta.

Okrem moderovania sa venujete aj spisovateľskej tvorbe pre deti. Ako vlastne tento nápad vznikol?

Asi je to tým, že som vyštudovaná učiteľka. Aj moja mama je učiteľka, takže ten učiteľský gén sa v nás nezaprie. Chýbalo mi realizovať sa v pedagogickej oblasti. Keď sme mali na vysokej škole prax, vždy som si to nesmierne užívala, deti som chcela za týždeň všetko naučiť a brala som to veľmi vážne. Nápad s tvorbou pre deti však vznikol až na materskej dovolenke, keď som bola rok a pol doma s dcérkou. Stále tvrdím, že na materskej dovolenke každá žena nájde niečo, čo v sebe má a čo môže otvoriť, ak chce. A to sa stalo aj mne. Zistila som, že práca s deťmi, teda tá tvorivá, ma veľmi baví. Stretávame sa na literárnych debatách, hľadáme malých spevákov a hudobníkov do detskej kapely, tvoríme, píšeme. To všetko som objavila na mojej materskej dovolenke. Nikdy predtým by som si nepomyslela, že raz napíšem knihu alebo zložím pesničky.

(zdroj: Jana Liška)

Vizáž a styling: Barbora Yurkovic

Autor: Ľudmila Lenárová