Syndróm vyhorenia: Vážny problém, ktorý prichádza potichu

Nie je to len taká bežná pochmúrna nálada, pocit vyčerpania po prebdetej noci či občasný stres, že niečo v práci nestíhate. Syndróm vyhorenia je vážny zdravotný problém, ktorý zasahuje do fyzickej, psychickej a sociálnej oblasti života človeka.

Štatisticky vraj postihuje viac ženy, než mužov, v skutočnosti je však ohrozený každý, kto má vysoké životné tempo, nadmieru pracovných povinností, vysoké očakávania od samého seba a nadmernú mieru stresu. Kombinácia týchto faktorov človeka dokáže prevalcovať natoľko, že nie je schopný zdravo fungovať. Keď presiahne za pomyselnú hranicu svojich možností, prichádza vyhorenie.

„V poslednej štvrtine minulého storočia sa skúmanie syndrómu vyhorenia zameriavalo najmä na profesie pracujúce s ľuďmi, ako napríklad zdravotnícki pracovníci, učitelia, psychológovia, sociálni pracovníci či kňazi a profesie vystavené opakovane náhlej a mimoriadnej záťaži ako záchranári, požiarnici, policajti, vojaci,“ hovorí psychologička Jaroslava Gajdošová.

S prejavmi vyhorenia sa však stretávame aj v rôznych iných oblastiach života. „Vyhorieť môže aj matka na materskej dovolenke alebo dieťa, ktoré sa stará o svojho nevládneho rodiča. Dá sa to dokonca aj pri realizácii nejakého koníčka,“ tvrdí Gajdošová.

(zdroj: ILUSTRAČNÉ - MUN.CA)

Naučte sa zvládať stres

Dlhodobý chronický stres pri vysokej pracovnej záťaži je určite rizikovým faktorom pri vyhorení, podľa psychologičky však nie každý dlhodobý stres prejde aj do syndrómu vyhorenia.

„Stres je bežnou súčasťou života, preto je dobré, aby si ľudia osvojili rôzne stratégie jeho zvládania. Pokiaľ sa napätie vytvorené stresovou situáciou zmysluplne odreaguje, napríklad v športovom výkone alebo v pracovnej činnosti, tieto aktivity vedú k zníženiu hladiny stresu. Výsledkom býva úľava, dobrý pocit, spokojnosť alebo príjemná únava,“ hovorí Jaroslava Gajdošová.

Problém nastáva, ak človek napriek vysokému psychickému a fyzickému nasadeniu dlhodobo a opakovane necíti zadosťučinenie, vo svojom konaní nevidí zmysel a ani výsledky svojho snaženia.

V takom prípade sa ľahko môže stať, že stratí motiváciu pre danú činnosť a ak neurobí zmenu, hrozí mu práve vyhorenie. „Pasívne čakanie, že sa to samo vyrieši ani obviňovanie okolia obvykle nepomôže,“ radí psychologička.

Nemýľte si ho s depresiou

Ak človek sám na sebe identifikoval príznaky vyhorenia, mal by čo najskôr vyhľadať odbornú pomoc – lekársku, psychologickú a sociálnu.

„Ide o vážny zdravotný problém. Priznať si ho je len začiatok. Treba počítať s tým, že uzdravenie si vyžaduje dlhší čas. Veľmi pomôže pochopenie a podpora rodiny, priateľov aj kolegov, tak ako to býva pri akomkoľvek inom ochorení,“ konštatuje Gajdošová.

Syndróm vyhorenia sa však v mnohých prípadoch ťažko dokazuje a niekedy si ho ľudia zamieňajú s depresiou či chronickým únavovým syndrómom, keďže niektoré príznaky môžu mať rovnaké. Vyhorenie zároveň nie je považované za duševnú poruchu.

Aj v Medzinárodnej klasifikácii chorôb je syndróm vyhorenia označený iba ako problém súvisiaci s ťažkosťami so zvládnutím života.

To by však nemalo bagatelizovať jeho dôsledky na ľudský organizmus aj na vzťahy s okolím.

(zdroj: Fotolia)

Fázy a príznaky syndrómu vyhorenia

Keďže pocit vyhorenia neprichádza náhle, ale jeho príznaky sa na seba nabaľujú postupne, rozdeľuje sa jeho vývoj do niekoľkých fáz. Dôležité je spoznať ich čo najskôr, aby im človek mohol včas zabrániť.

Fáza 1. Nadšenie, ambície, motivácia

„Na začiatku prežíva človek s potenciálnym rizikom vyhorenia nadšenie,“ vysvetľuje Gajdošová.

„Má veľkú nádej a chuť niečo dosiahnuť, splniť si sen, osvedčiť sa, získať postavenie. Stavia si vysoké ciele, často nerealistické a ich splnenie nezávisí len od neho. Nadmerne sa angažuje, práca je preňho najdôležitejšou súčasťou života, akoby jediným zmyslom. Splnenie týchto ambícií znamená preňho zvýšenie jeho hodnoty. Veľa obetuje."

Fáza 2. Stagnácia

„Vo fáze stagnácie nadšenie vyhasína, práca už nie je taká príťažlivá. Úlohy človeka začínajú obťažovať, ale stále má vysoké pracovné tempo,“ opisuje psychologička.

Fáza 3. Frustrácia

„Vo fáze frustrácie človek pochybuje o zmysle svojej činnosti, obzvlášť keď iní nespolupracujú, nerobia pokroky alebo nemajú rovnaké priority. Je sklamaný, práca ho otravuje, skôr sa unaví, potrebuje na ňu dlhší čas než obvykle, je nepozorný.

Rozladenosť, únava, skleslosť, mrzutosť, znížená sebadôvera, častejšie unikanie do fantázie, nepriateľské postoje v porovnaní s minulosťou sú varovné príznaky vyhorenia. Pridružujú sa k nim rôzne psychosomatické ťažkosti ako búšenie srdca, bolesti hlavy, svalov, poruchy spánku, tráviace ťažkosti, problémy s dýchaním, vyššia chorobnosť.“

Fáza 4: Apatia

„Vo fáze apatie človek robí len nevyhnutne to, čo má v popise práce. Vyhýba sa novým úlohám, odborným témam a akýmkoľvek aktivitám. Zisťuje, že tých, pre ktorých sa toľko 'obetoval', akoby prestával mať rád. Čerpá z rezervy, ide 'na doraz',“ uvádza varovné príznaky Gajdošová.

Fáza 5: Úplné vyhorenie

„V poslednej fáze dosahuje človek všetky príznaky syndrómu vyhorenia v rovine psychickej, telesnej, sociálnej. Kolegovia ani pacienti, klienti, žiaci, či zverenci ho nezaujímajú. Jedná s nimi neosobne, je menej citlivý, niekedy až tvrdý, izoluje sa. Nemá energiu ani na priateľov a rodinu, čím zároveň stráca prepotrebnú sociálnu podporu,“ hovorí psychologička a dodáva:

„Človek môže prepadať aj pocitom márnosti, bezmocnosti, sebaľútosti, krivdy a nedocenenia. Je podráždený, vybuchuje, dostáva sa do konfliktov, čo jeho situáciu ešte viac zhoršuje. Neraz situáciu rieši alkoholom alebo liekmi. Najzávažnejšími dôsledkami úplného vyčerpania je strata zamestnania, rozpad rodiny poškodenie zdravia a strata zmyslu života až sebadeštrukcia.“