Tradície ožívajú aj v modernej dobe. Ako to chodí na kurze ľudových tancov?

Klasická ľudová hudba dokáže rozprúdiť krv v žilách a návrat k ľudovým tradíciám zažíva v ostatných rokoch veľký boom. Týka sa to nielen módy, výrobkov a udržiavania niektorých zvykov, ale aj hudby a tanca.

V Bratislave už takmer dva roky funguje tanečný kurz zameraný na slovenské ľudové tance, za ktorým stojí tanečník Alfred Lincke.

"Kurz je určený pre širokú verejnosť, pre laikov a ľudí, ktorí nikdy takýto tanec netancovali," hovorí inštruktor s bohatou tanečnou minulosťou.

S tancom začínal v detskom súbore v Piešťanoch a neskôr sa dopracoval aj do tanečnej skupiny Partia, ktorú nejaký čas viedol. V súčasnosti okrem vyučovania kurzov tancuje v rôznych tanečných projektoch po celom Slovensku.

Návrat k tradíciám

"Tradičná hudba a tance sú v nás nejakým spôsobom zakorenené, takže by sa k nim človek mal vracať," myslí si Lincke. Dokazuje to aj účastníkom na kurze, ktorý sa skladá zo šiestich lekcií.

"Na prvej hodine kurzu učím unifikovaný čardáš, čo je vlastne najjednoduchšia forma čardášu, ktorá sa tancovala v Uhorsku a teda aj na Slovensku. Každý účastník, ktorý prejde prvým kurzom, sa dostáva do náročnejších typov čardášov, hlavne zo Zemplína. Keď nimi prejdeme, tak sa dostávame k starším typom tancov ako sú krúcené či tance zo stredného Slovenska, aby si ľudia urobili prehľad. Prípadne si môžu sami vyžiadať, z akej oblasti Slovenska chcú tance spoznať," hovorí inštruktor.

Čardáš reprezentuje takzvané krútivé tance. Je to párový tanec pochádzajúci z uhorského obdobia a jeho názov je odvodený od maďarského slova csarda, teda krčma. Medzi ďalšie patrí napríklad čisto mužský tanec odzemok či národná klasika - polka. Jej základom je točenie na odľahčených bruškách chodidiel.

"Každému sa to zdá náročné a kto si to vyskúša, zistí, že to náročné je. No na zvládnutie dvojkročky a základných tanečných motívov je šesť lekcií dosť," konštatuje Alfréd Lincke.

Záujem o tradičné folklórne tance súvisí aj so znalosťou ich dôležitosti v našej kultúre.

„Viažu sa k histórii celého územia Slovenska, pričom niektoré boli rozšírené všeobecne, iné sa vzťahovali na konkrétnu oblasť či etnikum. Formovali ich anonymní tvorcovia z radov vidieckeho obyvateľstva a uchovávali sa z generácie na generáciu,” hovorí tanečník, ktorý študoval etnológiu a folkloristiku.

Kto sa naučí prvé tanečné kroky, môže ich využiť aj v praxi na niektorej z ľudových zábav. Tie sa konajú hneď po tanečnej hodine a účastníci kurzu si tak môžu vyskúšať, ako sa tancuje na nefalšovaných veseliciach.