SME
reklama

Odborník na potraviny: Slovenskí spotrebitelia ťahajú za kratší koniec, sú menej vyspelí

Biopotraviny podľa Petra Šimka nie sú žiadnym zázrakom, kvalitnú potravinu nájdeme inde.

prof. Ing. Peter Šimko, DrSc.prof. Ing. Peter Šimko, DrSc. (Zdroj: Gabriel Kuchta)

Peter Šimko pôsobí ako profesor na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie na STU v Bratislave.

Ako rozhľadený je slovenský spotrebiteľ?

Treba zdôrazniť, že kvalita potravín je vec spotrebiteľa a predávajúceho, vôbec nie výrobcu, ten je „odsúdený“ spravidla len na plnenie požiadaviek predávajúceho. Slovenský spotrebiteľ ťahá za kratší koniec, nie je taký vyspelý ako nakupujúci v iných krajinách a predávajúci to vie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Súvisí to, okrem iného, aj s tým, že v iných krajinách sú silné spolky na ochranu spotrebiteľa, ktoré intenzívne pracujú na osvete a podrobujú potraviny analýze a to transparentným spôsobom v akreditovaných laboratóriách. Razantne obhajujú práva spotrebiteľa a podieľajú sa na jeho celkovom vzdelávaní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj my na Slovensku síce máme nejaké spolky, no v živote som nevidel, že by v médiách vystúpil predstaviteľ takejto organizácie a povedal, že urobili test na párky, chemické analýzy na chleba, či víno, senzorické analýzy na klobásy a zverejnil tieto výsledky. To na Slovensku chýba a s tým potom ide ruka v ruke nižšia uvedomelosť spotrebiteľa na jednej strane a vyššia trúfalosť predajcov na strane druhej, ktorá sa premieta do nákupného košíka, v ktorom nájdeme potraviny s takou kvalitou, aká sa na Slovensku predáva.

Prečo slovenské organizácie fungujú horšie?

Súvisí to s peniazmi. Aj keď sa nejaká skupina nadšencov stretne a chce sa venovať výskumu, zistí, že potravinové analýzy sú veľmi drahé. Napríklad, chemická analýza desiatich klobás môže stáť od 5-tisíc do 7-tisíc eur. Na Slovensku ide väčšinou o dobrovoľnícke spolky bez mecenášov, pracuje sa im veľmi ťažko. Takže všetko ostáva v teoretickej rovine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z času na čas mi zavolá redaktor z televízie, ktorý chce urobiť analýzu nejakej potraviny. Nerobievame to, no vieme to spraviť. Ale analýza niečo stojí - musíme si, okrem iného, nakúpiť takzvané štandardy – zlúčeniny, ku ktorým budeme prirovnávať realitu vyskytujúcu sa vo výrobkoch. Nezriedka jeden miligram štandardu pritom môže stáť aj 150 eur. A to je koniec reportáže, pretože ani komerčné televízie nechcú „investovať“ do takéhoto druhu výstupu.

Slovenský spotrebiteľ ťahá za kratší koniec, nie je taký vyspelý ako nakupujúci v iných krajinách.

prof. Ing. Peter Šimko, DrSc.

Čo by mal robiť spotrebiteľ?

Najdôležitejšie je uvedomiť si, že kvalita nie je lacná a jednorazová záležitosť. Za druhé by mal dať razantne najavo svoju nespokojnosť bojkotovaním nekvalitného tovaru.

Pasivita spotrebiteľa sa nepripúšťa, kvalitnú potravinu by mal aktívne hľadať. Nemal by byť pohodlný, ale ochotný prejsť cez cestu do druhého obchodu, aj napriek tomu, že už má v prvom obchode polovicu nákupu urobenú. Ak zistí, že tovar, ktorý si chcel kúpiť, nie je podľa jeho predstáv, nemal by mávnuť rukou a kúpiť ho napriek tomu a to opakovane. Spotrebiteľ by mal byť dôsledný, vytrvalý a tiež dostatočne ochotný pre kvalitu potravín niečo urobiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ľudia bežne idú do toho obchodu, ktorý majú cez cestu, nie do vzdialenejšieho, kde by možno našli kvalitnejší tovar. To je spolu so správnou medializáciou kvality potravín najúčinnejšia cesta k zvyšovaniu kvality potravín.

A čo znamená pojem kvalitné potraviny? Máme si pod tým predstaviť biopotraviny?

Ja si myslím, že nie. Biopotraviny sa vyrábajú podľa zákonom definovaných podmienok. Pri ich výrobe sa nesmú používať niektoré postupy a prídavné látky.

Z procesu výroby a pestovania surovín logicky vyplýva, že musia byť drahšie. Nesmiete hnojiť, ošetrovať, dosahujete nižšie výnosy, ekonomická jednotka výroby je drahšia a tak musí byť drahšia aj finálna potravina. Mnohé štúdie v zahraničí sa zaoberajú otázkou, čo je lepšie a čo je bezpečnejšie. Obecne zo štúdií nevyplýva, že by biopotraviny boli „zázračné“ a štatisticky bezpečnejšie ako konvenčné potraviny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Môžu byť aj biopotraviny potenciálne nebezpečné?

Objavujú sa kauzy, v ktorých je konzumácia biopotravín príčinou úmrtí a zdravotných problémov. Z hľadiska hodnotenia bezpečnosti potravín teda biopotraviny nepredstavujú za každých okolností bezpečnejšiu alternatívu.

Výrobcovia nedokážu vždy zaistiť ich vyššiu bezpečnosť v porovnaní s komerčne vyrábanými potravinami. Dôvodom je, že určité operácie, ktoré zvyšujú bezpečnosť potravín, nie sú povolené v prípade biopotravín. Spotrebitelia si to neuvedomujú. Keď si budú vyberať rovnakú potraviny v obchode na regáli a jedna bude bio, zatiaľ čo druhá bude konvenčná, pri výbere biopotraviny môžu podstúpiť potenciálne vyššie riziko.

Ktoré procesy pri výrobe biopotravín chýbajú a ako ich neprítomnosť môže narušiť bezpečnosť potraviny?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za normálnych okolností sa po zbere z polí umýva komerčná úroda dezinfekčnými prostriedkami. Využívanie zlúčenín chlóru na čistenie, ktoré sú mimoriadne efektívne, však nezodpovedá podmienkam ekologickej výroby. V biosurovinách tak môžu ostávať nebezpečné mikroorganizmy, ktoré ošetrenie dezinfekčnými prostriedkami neprežijú. Postreky chránia rastliny nielen proti škodcom, ale aj plesniam, ktoré produkujú závažné toxické látky, mykotoxíny. Tieto látky zvyšujú riziko onkologických ochorení.

V konvenčnom poľnohospodárstve dokážeme spravidla regulovať činnosť mikroorganizmov, no v ekologickom poľnohospodárstve nie. V tom spočíva najväčšie riziko biopotravín. Niekto môže namietať, že sa robia kontroly, no robia sa na základe štatistického výberu. Zo sto vriec sa odoberie jedna vzorka, tá však môže byť bezproblémová, iná nemusí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uvediem prípad kauzy z Nemecka, kde z konzumácie biopotravín umrelo približne 60 ľudí, 900 malo trvalé následky na zdraví. Problémom bolo, že pole, kde sa pestovali bioprodukty, nebolo ohradené. Chodila doň divá zver, ktorá ho kontaminovala výkalmi.

V nich boli mikroorganizmy Escherichia coli, ktoré boli nesmierne agresívne a keďže neboli aplikované dezinfekčné postupy, tak prežili. Znamená to, že keď sa taká baktéria dostane do zažívacieho traktu, môže okrem iného perforovať stenu čreva a na to sa umiera. Toxíny, ktoré baktéria produkuje, môžu tiež natrvalo ochromiť činnosť obličiek, ale i iných orgánov.

Zo štúdií nevyplýva, že by biopotraviny boli štatisticky bezpečnejšie ako konvenčné potraviny.

prof. Ing. Peter Šimko, DrSc.

Argumentom za biopotraviny je však aj to, že pri spracovávaní konvenčných potravín, jednotlivé procesy síce redukujú činnosť mikroorganizmov, no zároveň ich pripravujú aj o cenné látky, vitamíny a minerály. Je to pravda?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Doposiaľ nikto neprišiel s informáciou, že by bioprodukcia zabezpečila zvýšený obsah vitamínov a minerálov v porovnaní s konvenčnými a nulový obsah ťažkých kovov. Taký objav by si zaslúžil možno aj Nobelovu cenu. Tak to nie je. V súčasnosti sa nedá nájsť spoľahlivý nástroj na rozlíšenie komerčnej a biopotraviny. Z pohľadu spotrebiteľa, ktorý sa pýta, či získa viac vitamínov a minerálov z biopotraviny ako z komerčnej potraviny, je odpoveď jednoznačne nie.

Prečo teda nastal taký „bio-boom“?

Biopotraviny vznikli ako odpoveď na určité kauzy týkajúce sa bezpečnosti bežne vyrábaných potravín v minulosti. Spotrebiteľ zneistel a začal hľadať potraviny, ktoré sa, napríklad, nehnojili, lebo počul, že v niektorých výrobkoch sa našli zvyšky hnojív, alebo pesticídov. A potom, je to aj o ich publicite.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podmienkou kvality potraviny sú podľa Vás najmä chuť a vôňa. Prečo sa po rokoch tieto vlastnosti zeleniny či ovocia tak zmenili?

Vozíme španielske rajčiny, ktoré sa zbierajú nezrelé a z hľadiska chuťového profilu nie sú vyvinuté. Túto vlastnosť odhalíme na prvý pohľad, keď si odtrhneme rajčinu z domácej produkcie, ktorá vonia a chutí. Chute a vône boli naozaj iné v minulosti. Nie je to však len o logistike a o tom, že potraviny cestujú v kamiónoch na veľké vzdialenosti, ale aj o súčasných kultivaroch. Máme tu poľnohospodársky ústav, ktorý nerobí nič iné, len šľachtí. Otázka je, prečo nešľachtí kultivary, ktoré voňajú a chutia tak, ako by mali? Mali by siahať po pôvodných odrodách a snažiť sa skrížiť ich pôvodné chuťové vlastnosti s vyššou výťažnosťou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo by ste robili Vy, keby ste mali možnosť to zmeniť?

Pomerne dlhú dobu som sa pohyboval v rezorte pôdohospodárstva. Najväčší problém tohto rezortu je neustála zmena koncepcie rozvoja. Čo jeden minister presadí, nasledujúci zruší – už z principiálnych dôvodov. Vedúci predstavitelia tohto rezortu, a nielen tohto rezortu by mali byť „osvietení“. Chcelo by to širokú konsenzuálnu ideu, ktorá prežije striedanie „stráží“ a nebude podliehať politickým náladám.

Vsadiť na priority vlastné tejto krajine nemenné v strednodobom horizonte, využívajúce produkčný potenciál, zabudnúť na žabo-myšie vojny. Nájsť mechanizmus „ústavného“ konsenzu zabezpečujúci systémový rozvoj priorít v dlhodobom časovom úseku. Je na zamyslenie, keď, napríklad, bývalý minister hovorí, ako sa má robiť rozvoj pôdohospodárstva a pritom sa počas piatich rokov svojho pôsobenia problematike „len prizeral“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je lepšie pestovať si zeleninu a ovocie svojpomocne doma?

Aj keď si doma vypestujete nejakú plodinu, jej organoleptické vlastnosti (chuť, vôňa) už nie sú také, ako bývali. Kultivary sa zmenili. Keď si dnes kúpite marhuľový strom, vydrží vám šesť alebo sedem rokov, dostane porážku a uschne. Rovnako čerešne. Ja som sa kedysi driapal na desaťmetrovú čerešňu, ktorú zasadil ešte môj pradedo, dnes moderné kultivary vydržia podstatne kratší čas. Všetko sú to genotypy, ktoré neboli na naše podmienky prispôsobené. Týka sa to aj zeleniny. Ale vidím aj pozitívne príklady, odrody viniča ako Devín, Dunaj, Breslava a ďalšie sú dôkazom toho, že keď sa chce, tak sa dajú aj v našich podmienkach dosiahnuť významne pozitívne výsledky.

Aj keď si doma vypestujete nejakú plodinu, jej chuť a vôňa už nie sú také, ako bývali. Kultivary sa zmenili.

prof. Ing. Peter Šimko, DrSc.

Považujete za bezpečnú alternatívu nakupovania, kúpu „z dvora“, od farmárov? Ako má zákazník vedieť, či mlieko, mäso alebo vajcia sú zdravotne nezávadné?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To nevie. Keď sa producent rozhodne, napríklad, kŕmiť sliepky plesnivým zrnom, máte to vo vajciach. Záruku nemáte ani vtedy, keď idete kupovať potraviny na trh. Podstupujete riziko. Predaj na farme a z dvora je fajn, ale musíte tomu predajcovi dôverovať. Ideálne je, keď máte s producentom osobný vzťah a máte možnosť osobne sa presvedčiť a vidieť, v akých podmienkach vzniká to, čo končí vo vašom žalúdku.

Ovplyvniť kvalitu potraviny môže aj uskladnenie. Akým spôsobom?

Teraz je trendom ísť do obchodu a nakúpiť si na niekoľko týždňov dopredu. No čím dlhšie jedlo leží v chladničke, tým viac sa zhoršuje kvalita. Považujem za chybu aj to, že pri vstupe do Európskej únie sme zrušili jeden dôležitý údaj na obale potraviny – dátum výroby. Podľa Bruselu je nepotrebný a stačí dátum minimálnej trvanlivosti alebo spotreby.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No potravina je ešte stále „živá“ matéria. Aj keď v nej technologickými procesmi utlmíme mnohé deje, ďalej „žije“ svojim životom. Je to úplne prirodzené. Kvalitatívne vlastnosti potraviny, ktorá sa blíži k dátumu spotreby, už nie sú také, ako v potravine, ktorá bola práve vyrobená. Ten rozdiel cítiť v chuti.

Ako teda nakupovať s čo najnižším rizikom?

Spotrebiteľ by mal byť uvedomelý a mal by dostať informácie na patričnej úrovni primeranej jeho sociálnemu statusu, aby sa nerozhodoval pod tlakom alebo nebodaj pod vplyvom emócií, lebo sa môže rozhodnúť zle.

Ja sám som sa nedávno rozhodoval v Čechách, či si kúpim komerčné kura, ktorého cena bola 120 korún, alebo bio kura, ktoré stálo 600 korún. Pýtal som sa sám seba, prečo by som ho kupoval. Ten rozdiel sa mi nezdá adekvátny. Existuje hodnotenie rizika vyplývajúce z konzumácie potravín. Číselné hodnoty rizika konvenčných a biopotravín sú takmer rovnaké, štatisticky nevýznamné. No cenový rozdiel je výrazný. Aj preto sa u nás predaj biopotravín rozvíja tak pomaly. A nakoniec, nie je tu dostatočná klientela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najčítanejšie na SME Žena

reklama

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 117
  2. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 9 473
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 773
  4. Každý piaty zomrie 8 690
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 784
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 726
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 3 005
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  1. Unicef Slovensko: Inšpirujúce ženy a ich úloha pri formovaní lepšieho sveta
  2. Mária Melková: U ocka upratovať nemusím! Čo s rozdielnymi pravidlami v dvoch domovoch po rozvode.
  3. Mária Melková: Moje dieťa ku mne po rozvode odmieta chodiť. Čo mám robiť?
  4. Věra Tepličková: Krehké deti alebo Keď blogerka vybočí zo zaužívaných koľají
  5. Lucia Nicholsonová: Načo sa zahadzovať s deťmi? Obzvlášť s tými chudobnými?
  6. Věra Tepličková: Život s introvertným dieťaťom, manželom alebo rodičom
  7. Martin Pollák: Generácia Alfa
  8. Mária Melková: Moje deti, Tvoje deti, naše deti - mýty o živote v zošívaných rodinách
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 185
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 457
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 691
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 645
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 765
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 140
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 9 686
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 258
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu