Od narodenia hviezdy čiernobieleho filmu Nataše Gollovej uplynulo už 105 rokov. Preslávila sa v dnes už kultových snímkach po boku Jana Wericha a Oldřicha Nového. Pochádzala z Brna a vyrastala v privilegovanej rodine.
Jej otec František Xaver Hodáč bol významným vysokoškolským profesorom a masarykovským politikom. Slávnych predkov mala aj matka Ada, talentovaná maliarka.
Nataša dostala prvotriednu výchovu i vzdelanie a rodičia ju podporovali aj v umeleckej kariére. Matka jej dala meno po svojej obľúbenej hrdinke z románu Vojna a mier - Nataši Rostovovej.
Už ako dieťa sa vedela dohovoriť po francúzsky, anglicky, nemecky a po rusky. Vyštudovala dievčenské gymnázium a po ňom Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej.
Istý čas chodila do školy v Anglicku. Popri tom jej rodičia zaplatili hodiny moderného scénického tanca a herectva u renomovaných odborníkov.
Napokon však vysokoškolské štúdium predčasne ukončila, aby sa mohla naplno venovať herectvu.
Z Hodáčovej Gollová
Už v roku 1932 dostala filmovú rolu v snímke Martina Friča Kantor Ideál, no viac ju lákalo divadlo.
Svoj prvý angažmán dostala v roku 1934 v Olomouci, neskôr chvíľu pôsobila v Slovenskom národnom divadle v Bratislave.
Nasledovali ďalšie uznávané divadelné scény, no napokon sa predsa len vrátila k filmu. V tom čase bola ešte Natašou Hodáčovou, meno si zmenila na otcovu žiadosť.
Keďže mal vysoké postavenie a obával sa, že by mu dcéra mohla vo filme urobiť hanbu, navrhol jej, aby „s tým menom niečo urobila“.
Nataša preto začala používať priezvisko starého otca z matkinej strany Jaroslava Golla, ktorý bol kedysi významným historikom.
Skutočne zaujímavé filmové príležitosti dostala koncom tridsiatych rokov, keď ju do svojich filmov opäť obsadil Martin Frič.
Spolu s Oldřichom Novým vytvorili úžasne zohranú dvojicu, vznikli snímky Kristián, Eva tropí hlouposti, Roztomilý človek a Hotel Modrá hvězda. Z Nataše sa stala veľká filmová hviezda.
V štyridsiatych rokoch sa dostala medzi hereckú špičku, ku ktorej patrili aj Adina Mandlová a Lída Baarová. Adina s Natašou boli dokonca veľmi dobré kamarátky, až kým sa v ich živote neobjavil muž, ktorého obidve milovali.
Volal sa Willy Söhnel, bol českým Nemcom a počas druhej svetovej vojny riadil v českom protektoráte dianie okolo českého filmu.
Pôvodne bol milencom Adiny Mandlovej, no napokon jej ho prebrala Nataša Gollová.
Láska s fatálnymi následkami
Predtým, než stretla Söhnela, zažila niekoľko nešťastných vzťahov s mužmi. Jej prvou veľkou láskou bol rumunský básnik a jeden zo zakladateľov dadaizmu Tristan Tzara.
Zaľúbila sa do neho v čase, keď bola s tanečným súborom na súťaži v Paríži. A hoci si pobyt predĺžila na niekoľko mesiacov, napokon sa vrátila do Česka sklamaná nenaplnenými očakávaniami.
Stroskotal aj jej vzťah s hereckým kolegom Frantičkom Vnoučkom, a tak možno len preto, aby si zdvihla sebavedomie, rozhodla sa pre bossa českého filmového priemyslu.
Aj keď týmto rozhodnutím stratila dôvernú kamarátku.
„Všetci priatelia ju od toho vzťahu odhovárali, lebo vedeli, že po vojne z toho môže mať nepríjemnosti, ale ona si nedala povedať,“ spomenula neskôr vo svojich memoároch Adina Mandlová.
Obe herečky boli pre ich vzťah so Söhnelom označené za kolaborantky a zradkyne národa. Kariéra Nataše Gollovej vtedy dostala poriadnu ranu.
„Doplatila na svoj vzťah k milovanému mužovi, ktorého neodpustiteľnou chybou bol jeho nemecký pôvod. A pritom počas vojny držal český film nad vodou,“ povedal v dokumente o Gollovej jej kolega Svatopluk Beneš.
Paradoxom je, že Willyho Söhnela napokon úrady omilostili a vrátili mu aj české občianstvo. Ukázalo sa, že ako riaditeľ barrandovských štúdií zachránil život mnohým českým umelcom.
Nataši Gollovej však verejnosť nikdy neodpustila. Priťažil jej aj fakt, že počas vojny hrala v nemeckom filme.
A nepomohol jej ani zúfalý skutok s vlasteneckým podtónom, ktorý ju takmer pripravil o život. V máji 1945 poslúchla úradnú výzvu a pridala sa k dobrovoľníkom, ktorí pomáhali zdravotníkom s ošetrovaním nevládnych väzňov v internačnom tábore Terezín.
Prihlásila sa medzi prvými a neštítila sa žiadnej práce. Nakazila sa pritom týfusom a svrabom. Pol roka bojovala o život a smrti unikla len o vlások.
Žiadnej rehabilitácie sa však nedočkala, naopak, mnohí na ňu ukazovali prstom a tvrdili, že tak chcela len zakryť spoluprácu s nacistickým režimom.
Naučila sa piť
Musela odísť z pražského Divadla na Vinohradoch. Niekoľko jej kolegýň spísalo petíciu, že s Gollovou odmietajú spolupracovať z morálnych dôvodov.
„Nenašiel sa jediný človek, ktorý by jej podal pomocnú ruku, hoci mala veľa známych a mnohí z nich sa už v tom čase pevne držali v sedle,“ povedal jej priateľ Svatopluk Beneš.
Pocity krivdy ju dohnali k pokusu o samovraždu. Po čase však celý škandál utíchol, Gollová sa vydala za režiséra Karla Konstatina a dúfala, že bude môcť konečne pokračovať v hereckej profesii.
Odišla s ním do Českých Budějovíc a nastúpila do tamojšieho divadla.
„Bol to pekný a rozumný vzťah. Obaja si veľmi rozumeli a v tých ťažkých rokoch si navzájom veľmi pomohli,“ poznamenala Gollovej dlhoročná kolegyňa a priateľka Stella Zázvorková.
Iný názor mal však režisér Otakar Vávra. Povedal, že manželstvo s Konstantinom bolo Natašiným nešťastím: „On bol alkoholik a ona sa pri ňom naučila piť.“
Začiatkom päťdesiatych rokov zažila veľký návrat do sveta filmu. Martin Frič s Janom Werichom ju obsadili do dvojdielnej snímky Cisárov pekár – Pekárov cisár, kde stvárnila Kateřinu alias Sirael.
Vrátila sa do Prahy a nastúpila do Werichovho divadla ABC. Už to však nebola tá veselá Nataška, ako ju volali blízki.
Do českej metropoly sa vrátila ako starnúca žena, ktorú trápili prežité krivdy i rôzne choroby. Už nedostávala toľko hlavných úloh, no aj tie vedľajšie zvládala bravúrne. Nie je tajomstvom, že svoje problémy riešila alkoholom.
„V momente, keď dostala prácu a niekto z režisérov jej ponúkol úlohu, sa však pohárika ani nedotkla,“ tvrdil Aleš Cibulka, autor jej životopisnej knihy.
Problémy s pitím sa zhoršili, keď odišla do dôchodku. Potom už neustále vysedávala v krčme, kde si objednávala pivo a dva rumy.
Neslávny koniec
Záver života strávila v domove dôchodcov. Trápili ju problémy s chrbticou a bedrovými kĺbmi. Napriek tomu si zachovala sviežu myseľ a ošetrovateľkám recitovala úryvky hier alebo ich učila po anglicky.
Zomrela v spánku v roku 1988, v novinách o nej vyšla len dvojriadková správa. Verejného uznania sa dočkala až o mnoho rokov neskôr.
Pri oslavách storočnice českej kinematografie sa konala veľká divácka anketa, v ktorej mali ľudia hlasovať za najpopulárnejších hercov. Nataša Gollová skončila v ženskej kategórii tretia.
Predbehla aj Jiřinu Bohdalovú, Ivu Janžurovú či Stellu Zázvorkovú a ako skonštatoval Zdeněk Svěrák: „Dokázala, že pôvab a komika sa vôbec nemusia navzájom vylučovať.“
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
