Dojčenie na verejnosti? Matky by sa nemali schovávať, tvrdí expertka na protokol

Väčšina spoločnosti sa zrejme zhodne v tom, že dojčenie je jednou z najprirodzenejších vecí na svete. Napriek tomu nie všetci pristupujú rovnako k myšlienke, že by mali matky dojčiť svoje bábätká na verejnosti pred očami iných ľudí.

Zatiaľ čo niektorým ľuďom to neprekáža a sotva sa nad dojčiacou matkou pozastavia, iní považujú kŕmenie dieťaťa na verejnosti za nevhodné či poburujúce, niekedy si dokonca myslia, že sa chcú ženy schválne odhaľovať. Názory netolerantného okolia môžu mať negatívny vplyv na to, ako matka k dojčeniu pristupuje a v horších prípadoch ju môžu od neho aj odradiť.

(zdroj: Flickr.com)

Dojčiace matky si kedysi ctili viac

"História bola k dojčiacej matke milosrdnejšia a ctila si ju viac než v súčasnosti,“ myslí si odborníčka na etiketu a protokol Mária Holubová. Keď porovnáva, ako sa k materstvu pristupovalo kedysi, hovorí, že už v období praveku a staroveku sa objavovalo ako symbol života.

„V staroveku to bola bohyňa Izis so svojím synom Hórom, ktorá slúžila ako predobraz kresťanského stvárnenia matky božej s božím synom. Už od raného stredoveku sa stalo jej zobrazenie najobľúbenejším námetom umelcov všetkých umeleckých štýlov,“ hovorí Holubová.

Aj urodzené ženy z vysokých rodov kedysi verejne dojčili svoje deti a služby dojok si začali najímať až po vzniku centralizovaných mocností, čo súviselo aj s protokolom. „Na základe tohto faktu prudérna spoločnosť tolerovala aj hlboko dekoltované šaty,“ vysvetľuje odborníčka, ako sa k dojčiacim matkám stavali v minulosti.

Materstvo nemá byť tabu

Keď sa upriamime na súčasnosť, je úplne prirodzené, že ženy nechcú byť obmedzované zastaranými spoločenskými pravidlami a mali by využívať všetky možnosti modernej doby. Významnú rolu v tomto prípade hrá aj starostlivosť o zdravie a potreby vlastného dieťaťa a odmietanie skrývať sa, keď svojho potomka kŕmia.

Podľa Márie Holubovej nie je dojčenie niečo, čo podlieha prísnemu protokolu, a to už zo samotnej podstaty, že ide o spôsob nevyhnutnej obživy bábätka.

"Tradičné teórie a spoločenské normy určujú nepísané pravidlá, že matka a jej narodené dieťa potrebujú pokoj, ticho a týmto spôsobom sú nepriamo izolované, vytesnené zo sociálneho kontaktu. Tento prístup je veľmi sebecký a možno súvisí aj s určitým stupňom ťažkého konzervativizmu a malomeštiactva v štýle - žena má sedieť doma s deťmi. Samozrejme platí, že dieťaťu je dobre tam, kde je jeho matka, ale spoločenský styk je pre oboch veľmi dôležitý a kontakt so spoločnosťou by mal byť kontinuálny," hovorí Holubová.

"Ja osobne si myslím, že na dojčiacu matku je veľmi pekný a estetický pohľad, ale je pravda, že okolie má voči dojčeniu na verejnosti výhrady. Tomuto tlaku netreba ustupovať, stačí sa prispôsobiť v štýle, že hlavičku dieťaťa a obnažený prsník diskrétne zahalíme a natočíme sa k spoločnosti chrbtom, ale rozhodne sa netreba schovávať a izolovať. Materstvo predsa nie je žiadne tabu, ani hanba," dodáva.

(zdroj: Flickr.com)

Dojčia aj političky v parlamente

Urobiť z dojčenia vo verejných priestoroch normu sa v niektorých krajinách darí lepšie, v iných menej. Za svetlé príklady môžeme považovať napríklad politické predstaviteľky na Islande, v Španielsku či v Austrálii, ktoré sa nerozpakovali svoje deti nakŕmiť priamo v parlamente.

Na Slovensku zatiaľ na spojenie pracovných a materských kompetencií nenahliadame pokrokovo. Príkladom je poslankyňa parlamentu Simona Petrík, ktorej minulý rok nedovolili ísť s dieťaťom do pléna parlamentu. Priekopníčkou je azda len poslankyňa Lucia Nicholsonová, ktorá už pred pôrodom syna minulý rok avizovala, že plánuje dojčiť aj v práci, nie však pred ostatnými poslancami, ale u seba v kancelárii.

"Aby politika nebola výsadnou doménou mužov, nestačí len diskutovať, polemizovať a komentovať, ale treba sa naučiť konať a niečo pre to urobiť. Nie je to náš lokálny problém, právo poslankýň s dojčaťom riešili aj parlamenty v Austrálii a v Taliansku. Do slovenského parlamentu priniesli nový vietor opozičné političky, čerstvé mamičky, ktoré aj napriek spoločenskému odsúdeniu a nepriazni verejnej mienky pokračujú v politickej kariére. Mali by sme ich v tom podporovať a nie odsudzovať," myslí si Holubová.

Čo si myslia ľudia

Na doplnenie obrazu o tom, ako dojčiace matky vníma verejnosť, sme spravili menšiu anketu medzi mužmi aj ženami bez ohľadu na to, či už sú rodičmi, alebo nie. Príklady aspoň čiastočne ilustrujú, ako nejednotne a pestro sa na dojčenie pozerá naša spoločnosť.

Dvadsaťpäťročná Daniela má dvojročného syna: "Dojčila som aj na verejnosti, ale vždy som sa pokúsila najskôr nájsť nejaké intímnejšie miesto. No ak to inak nešlo, prehodila som si cez rameno látkovú plienku, a tak som schovala všetko, čo by mohlo niekoho poburovať. Myslím si, že je v poriadku, pokiaľ sa to mamička snaží robiť diskrétne. Veď predsa len je to úplne prirodzená vec, nepáči sa mi, keď to niekto odsudzuje, hlavne v dobe, kedy nahota už takmer vôbec nie je tabu. Ale na druhej strane sa mi tiež nepáči, keď sa niektoré mamičky ani trošku nesnažia zachovávať akúsi intimitu a vytasia prsník hocikde a hocikedy," hovorí.

Dáša (36), ktorá má dve deti, si naopak myslí, že aj keby bolo mamičke niečo vidieť, je to úplne v poriadku. "Veď je to ľudské," konštatuje.

Milan (30) tvrdí, že "pokiaľ to samotnej žene neprekáža a neodhaľuje sa úmyselne, tak s tým nemám problém." Sám dieťa ešte nemá.

"Ja som za dojčenie. Keď môžu mať baby výstrihy až po pupok, prečo by nemohli aj verejne dojčiť?" pýta sa 34-ročná bezdetná Kristína.

Veronika (31) hovorí, že dojčenie na verejnosti je v poriadku. "Ja som síce hanblivá, tak by som si to asi rozmyslela. Ale zase keď je dieťa hladné, treba mu dať papať. Neviem, prečo sa všetci tvária, že nikdy nevideli prsník. Raz som, mimochodom, videla dojčiť ženu v obchode v Egypte. Bola celá zahalená, trčali jej len oči a prsník. Keď to nevadí moslimom, tak čo my tu riešime?"

"Myslím si, že je to nutnosť a je to v poriadku, pokiaľ tým mamička neobťažuje ostatných okoloidúcich. Určite to nie je pre ňu najpríjemnejšie, keď si má napríklad v parku vytiahnuť prsník, lebo dieťa je hladné. Myslím si, že je to veľmi intímna a chúlostivá situácia, ktorá by mala ostať výlučne medzi matkou a dieťaťom," zamýšľa sa bezdetná Denisa (27).

Tridsaťštyriročný otec Jozef na otázku o dojčení na verejnosti odpovedá, že je s ním absolútne v pohode. "A verím, že aj 99 percent ďalších ľudí. Ale niektorí na to môžu mať z rozumných dôvodov opačný názor. Poznám pár dievčat, ktoré majú problém s otehotnením a vidieť iné matky robiť podobné veci im nerobí dobre. Ženy by sa nemali obmedzovať, ale musia brať na zreteľ, že vedľa nich môže byť človek alebo iná žena, ktorej to môže spôsobiť zlé pocity."