Ako sa máte? Ako momentálne žijete?
Mám sa dobre, ďakujem. Dúfam, že som zdravá, mám prácu, ktorá ma baví a napĺňa. Nechcem to zakríknuť, ale cítim sa dobre. Viete, mne niekedy k dobrému pocitu stačí aj málo. Napríklad, keď vonku svieti slnko.
K spokojnosti sa treba nejako dopracovať. Viete dnes niečo, čo ste, povedzme, nevedeli v dvadsiatke?
Za tie roky som sa naučila len jedno. Keď ma niekto nudí, je zbytočné s takým človekom strácať čas. Keď som mala dvadsať, bola som ochotná sedieť, počúvať, dnes som schopná takúto k ničomu nevedúcu debatu stornovať. Považujem za zbytočnosť strácať čas, ten je predsa len môj a len ja o ňom rozhodujem. Viem si vyselektovať ľudí okolo seba omnoho ráznejšie ako kedysi.
Pravda však niekedy bolí a nie každá z nás má odvahu povedať druhým, prepáčte, ale okrádate ma o čas. Ako to robíte?
Človek musí byť diplomat, aby toho druhého neranil. Ale aj v tomto prípade platí, že na hrubú dieru hrubá záplata. Ak sa mi stane, že niekto nepochopí jemné náznaky, viem robiť radikálne rozhodnutia a byť rázna, nekompromisná, ale nedokázala by som vedome niekomu ublížiť. Potvrdilo sa mi, že ak mi niekto v živote ublížil, vždy sa to tomu človeku vrátilo. Netreba priať nikomu nič zlé, pretože platí, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
(zdroj: Jana Liška)Vždy si viete vysvetliť, prečo sa niektoré veci vo vašom živote udiali?
Sú situácie, ako smrť, strata partnera, keď je ťažko vysvetliť si, prečo sa to udialo. Viete, mne môj Radek chýba dennodenne. No keď vidím ľudí okolo seba, ako trpia na konci života, tak si hovorím, že aj smrť si treba zaslúžiť. On mal krásnu, rýchlu smrť, zomrel plný sily. Radek bol chlap, ktorý by nezniesol, aby som ho opatrovala, aby som ho videla bezvládneho, aj keď ja by som ho opatrovala aj v kyslíkovom stane. Nebol však ten typ, ktorý by sa vyrovnal s tým, že by zostal odkázaný na pomoc iných. Dnes to už beriem takto a viem, že existuje niečo medzi nebom a zemou. Neviem to síce pomenovať, ale verím tomu.
V českých médiách sa objavili články o tom, že ste si už zariadili nový život. Vraj ste dom, v ktorom ste žili s Radkom, predali a kúpili ste si byt v centre Prahy.
Nie, nie je to pravda. Dom som nepredala a áno, do centra Prahy som sa presťahovala. V dome som bývala tri a pol roka sama, čo mi síce neprekážalo, ale dnes, keď tam idem, nechápem, ako som tam mohla tak dlho vydržať. Neviem, možno to bolo tým, že som tam stále cítila Radka, mala som tam urnu s jeho popolom, ale potom prišiel okamih, keď som si uvedomila, že môj život musí pokračovať ďalej. Presťahovala som sa do centra a bývam o dve ulice ďalej, kde sme s Radkom začínali. Všetko je také osudové.
(zdroj: Jana Liška)Spolu ste založili Divadlo Radka Brzobohatého v Prahe. Zostalo teraz všetko na vašich pleciach?
Divadlo bolo vždy len na mne, pretože Radek bol značka a meno. On bol skvelý herec a divadlo miloval, ale nebol organizačný typ. Čo sa týka divadelnej práce, prechádzam rôznymi fázami. Raz mám veľa elánu a inokedy by som ho najradšej zatvorila. Je to starosť, aby som len predajom lístkov a bez akejkoľvek štátnej dotácie zarobila na nájom, hercov, zamestnancov. Je to naozaj tvrdý oriešok a na druhej strane, tá najväčšia motivácia, teda môj muž, tu už nie je. Preto sa čoraz častejšie zamýšľam nad tým, či by som to už nemala zabaliť.
Teraz vás pracovné aktivity zaviali opäť na Slovensko. Neuvažujete, že by ste sa sem natrvalo presťahovali?
Nepopieram, po smrti manžela som mala také myšlienky, ale dnes, keď nie je medzi Českom a Slovenskom žiadna hranica, tak je v podstate jedno, kde bývate. Pre mňa Slovensko znamená, že vždy som tu jednou nohou doma. Pred troma rokmi som si kúpila malý domček len pár kilometrov od Bratislavy, v maďarskej Rajke, takže aj keď som na Slovensku nenakrúcala, chodievala som sem. Som tu spokojná, mám aj tu vlastnú strechu nad hlavou a prichádzam do svojho. Rajka mi miestami pripomína moje detstvo, keď sme bývali na Tabakovej ulici v Bratislave. Všetci sme sa poznali, zdravili sme sa. Vyhovuje mi, že na dedine nie je taká „cudzota“ ako v panelákoch na sídliskách, kde ľudia často ani nevedia, kto vedľa nich býva.
V Česku žijú vaše deti. Ako vnímate vzťah vášho syna Ondřeja a jeho manželky Taťány?
Mám úžasnú nevestu a keď ich vidím spolu, akí sú šťastní, aký majú spoločný humor a ako im to krásne funguje, tak musím povedať, že som veľmi spokojná. Verím, že aj Radek sa na nich zhora pozerá a určite je aj on z nich nadšený. Sú krásny, zamilovaný pár a zbožňujú sa.
(zdroj: Jana Liška)Privítali by ste aj vnúča?
Netlačím na nich. Po pravde, momentálne mám toľko práce, že mi to ani nechýba. Keď vnúčatko príde, budem sa veľmi tešiť, ale toto nechávam na nich. Čas ich netlačí, veď dnes je veková hranica rodičovstva posunutá.
Zato na vás v poslednom čase veľmi tlačia novinári. Ako to prežívate?
Je to pre mňa hrozné, ale nič s tým neurobím. Minule vyšiel úplne nezmyselný článok, že idem účinkovať do relácie Prostřeno aj so svojím „kolouškom“, teda po slovensky mláďatkom, čo vôbec nebola pravda. Tak som tomu novinárovi zavolala, že nech mi už dá pokoj, nech nepíše veci, ktoré nemá overené a nech píše radšej o divadle. Položila som telefón a vtom mi prišla od neho správa s textom – Ste nevychovaná, hanbite sa!
Neponižuje vás takéto správanie?
Určite áno, ale stále tvrdím: Je to môj život! Minule mi volala jedna novinárka, že ak chcem, tak jej môžem poskytnúť rozhovor, kde by som všetko vysvetlila. Ale ja nemám dôvod nikomu nič vysvetľovať, ospravedlňovať sa a spovedať sa. Je to môj súkromný život a nerobím nič také, aby to iných pohoršovalo. Je to moja vec.
Na druhej strane nový partner vám zrejme prospieva. Krásne ste zoštíhleli, ako ste na to išli?
Schudla som už pred dvoma rokmi. Motivovala ma kamarátka zubárka, ktorá zhodila dvadsaťšesť kilogramov. Začala som s tým teda aj ja. Najprv som si nasadila špeciálny sirup na detoxikáciu, pila som ho asi desať dní a postupne som prechádzala na zeleninovú, neskôr ľahšiu, diétnejšiu stravu. Aj teraz som znovu začala chudnúť, pretože by som sa chcela zbaviť ešte desiatich kilogramov, ale povedala som si, že sa na to dám až na jar. Zo svojho jedálneho lístka som vylúčila múku, chlieb, pečivo, cukor, prílohy ako zemiaky, ryžu, pridala som viac zeleniny a diétnych jedál.
(zdroj: Jana Liška)Sú chvíle, keď svoje zásady porušíte?
Áno, stáva sa, že občas to poruším, a keď príde situácia, že mám na niečo zakázané chuť, dám si to. Horšie je nedať si, odopierať si, pretože to vytvára telu stres. Čo sa týka chleba, už dávnejšie som klasický chlieb vymenila za ryžový alebo si pečiem výborný chlieb z ľanových semienok a z vaječných bielkov.
Riešite aj nejaké kozmetické zákroky?
Och, v tomto som trochu lenivá. Priznám sa, že len nedávno som konečne využila poukaz na kozmetickú procedúru, ktorú som dostala ako darček k svojej šesťdesiatke. A tú som mala pred štyrmi rokmi! Bolo to úžasné, pretože je príjemné len tak ležať, niekto vás masíruje a stará sa o vás. Z krémov si ťažkú hlavu nerobím, pretože už roky používam klasický mandľový krém. A nevyjdem na ulicu bez toho, že by som si nedala aspoň jemný mejkap či rúž. Mám rada, keď sa aj muži o seba starajú, pekne vyzerajú a najmä, keď voňajú. Chlap má voňať. Všetci moji muži voňali na sto kilometrov.
Ako najradšej relaxujete?
Ničnerobením. Milujem pyžamové dni, keď nemám žiadne povinnosti, pozerám televíziu a nemám žiadne starosti. Pre mňa je relaxom aj môj ranný rituál, keď si dám na terase kávičku a k tomu cigaretku. Rána musia byť príjemné a pokojné, nie chaotické. Pre to si radšej aj privstanem. Aj s mojím mužom sme to tak mali zaužívané. Ráno sme si urobili kávu, sedeli sme, vychutnávali sme si ticho, aby sme sa prebrali. Koľkokrát, keď ráno skôr vstal a začal mi niečo rozprávať, povedala som mu: Počkaj chvíľku, láska moja, ešte úplne nevnímam.
Vizitka:
Hana Gregorová (64) je rodáčka z Bratislavy, vyštudovala Vysokú školu múzických umení. Pred viac ako tridsiatimi rokmi sa odsťahovala do Prahy, kde sa vydala za českého herca Radka Brzobohatého. Spolu založili Divadlo Radka Brzobohatého, ktoré manažuje aj po manželovej smrti. Na konte má mnoho televíznych, filmových a divadelných úloh. Preslávili ju filmy Tisícročná včela a Noční jazdci, v televízii JOJ účinkovala v seriáli Panelák, v ktorom sa už onedlho znovu objaví. Má dve deti, syna Ondřeja a dcéru Rolu.
Styling a vizáž: Jana Milatová
Ďakujeme za poskytnutie priestorov na fotografovanie Kabinet Showroom.
Autor: Ľudmila Lenárová
Viac na Artmama.sk
Viac na Tortyodmamy.sk
Viac na Nanicmama.sk
