Šéfka Miss Slovensko: Ľudia majú predsudky, akoby pekní nepotrebovali byť vzdelaní

Okolo čoho všetkého sa točí svet riaditeľky Miss Slovensko? Je to stále iba o kráse vo všetkých jej podobách?

Tým, že ide o projekt, ktorý je zameraný hlavne na ženskú krásu, tak to môže vyzerať povrchne a veľmi jednoducho, ale je dosť náročná vec zorganizovať živý prenos. Je to veľmi komplexná záležitosť a je za ňou veľmi veľa kreatívy, vymýšľania, rozhodovania. A je to práca, ktorá ma baví aj preto, že to nie je niečo monotónne. Každý rok je to iné a je to práca s ľuďmi, ktorú mám veľmi rada a vyhovuje mi.

Čo všetko je vlastne vo vašich kompetenciách a povinnostiach ako riaditeľky súťaže?

Zodpovedám za celý chod projektu, za jeho kreatívnu časť – ako to bude vyzerať, kto tam bude účinkovať, aký tím vyberiem, čo dievčatá absolvujú, v akom svetle a štýle ich chceme ukázať.

Celý proces sa začína v septembri a tento rok vyvrcholí v apríli finálovým galavečerom.

Pozostáva z dvoch častí. Prvá je tá, kedy sa pripravuje celá náborová upútavka, kampaň, výber ľudí tímu, kto bude mať v programe miesto, kde budú mať dievčatá sústredenie, aký budú mať program.

Nedá sa v tej časti však všetko stihnúť, ale už vtedy musíme mať základnú mustru a predstavu. Druhá časť sa začína v momente, kedy vyberáme dievčatá, potom s nimi pracujeme, zároveň sa kreuje program, a potom zostáva pár týždňov do finálového večera.

Karolína Chomisteková (zdroj: Silvia Letimannová)

Už v mladom veku ste prijali veľkú zodpovednosť. V 19-tich ste súťaž vyhrali, takže ste nás reprezentovali aj vo svete, krátko na to ste sa stali riaditeľkou. Prinútilo vás to rýchlejšie sa osamostatniť a zorientovať v živote?

Samozrejme. Mám dvoch starších súrodencov a jedného mladšieho, a odmalička som bola skôr typ, ktorý sa radšej zdržiaval so staršími ľuďmi, bavil sa o reálnych veciach alebo im aspoň načúval. Až keď som začala študovať v Bratislave, v ten rok som sa prihlásila aj do súťaže. Je to tak, že keď dievča vyhrá, tak má svoj rok kraľovania a venujeme sa jej aj kvôli súťaži Miss World. Upriamuje sa na ňu pozornosť, ale keď sa vráti zo svetovej súťaže, je už len na nej, ako to uchopí.

Ja som vtedy často chodievala do Forzy, začala som robiť na produkcii a pomáhať kolegyni, ktorá bola tehotná. Mala som školu, ale povedala som si, že chcem niečo robiť, nájsť si prácu, a potom som prišla na to, že som viac typ na organizovanie. Mám rada aj modelingovú časť toho celého, je to spríjemnenie, ale skôr ma baví vytvárať, organizovať, manažovať a spolupracovať s ľuďmi.

Som typ, ktorý verí tomu, že v živote prichádzajú chvíle, kedy človek nie je pripravený na sto percent, ale bola to príležitosť, ktorá sa neodmieta. Keď ju človek v tej chvíli nezoberie, tak už nemusí vôbec prísť. Je tu tím ľudí, ktorých som poznala, robila som s nimi a vedela som vďaka roku produkcie, ako to funguje, aké sú kroky predtým, ako fungujú kampane a tak ďalej. Určite by som si na to netrúfla, keby som tú produkciu už predtým nerobila.

Spomeniete si občas na obdobie pred celým kolotočom Miss? Aké ste mali sny a ambície?

Predtým, ako som sa prihlásila do súťaže a stala sa riaditeľkou, som bola strašný introvert a nerada som sa rozprávala s cudzími ľuďmi. Môj prejav na verejnosti bol hrozný, mala som z toho hroznú trému. Chcela som ísť študovať stomatológiu a moja predstava bola taká, že budem mať svoju ambulanciu, kde sa budem venovať klientom, budem mať svoju rodinu a pokoj.

Ale ono to začalo tým, že som šla na svetovú súťaž na mesiac na Bali a to bol pre mňa najdlhší čas od rodiny. V tomto som strašná, na rozdiel od mojej sestry, ktorá je veľká cestovateľka. Pre mňa to bolo nepredstaviteľné a bola to skúška. Potom som prišla na to, že to nie je nič hrozné, je to super skúsenosť a našla som sa práve v kreatíve, v manažovaní.

Zároveň ste sa z introverta zmenili na extroverta?

Musím sa prispôsobiť. Toto je práca a dala mi veľa. Ale vo svojej podstate v mojom súkromnom živote som veľký introvert a hlavne človek, ktorý má okolo seba veľmi málo blízkych ľudí.

Čo zásadné z toho obdobia teda vo vás zostalo a čo sa zmenilo?

Samozrejme, že som trochu zostarla. Mám za sebou štúdium na vysokej škole, ale ešte chcem pokračovať, lebo niektoré veci by som si rada vycibrila. Stále hovorím, že dievča, ktoré sa prihlási do súťaže, dostane krásny balík skúseností, ktoré by každá mladá dáma mala mať. Sú to veci od komunikácie, cez mediálne tréningy, vystupovanie, etiketu, stolovanie až po to, ako sa prezentovať, čo je vhodné a čo nie. Sú to malé veci, ktoré si veľa žien neuvedomuje.

Ja som mala strašne veľa zábran, bála som sa a bola som veľká perfekcionistka, čo síce stále som, ale teraz už viem, že nejako bude a nejako to musím zvládnuť, zatiaľ čo kedysi by som sa do niektorých vecí ani nepustila, keby som nevedela, aký bude koniec. No čo sa týka hodnôt a zásad, ktoré mám, lebo som veľmi zásadový človek, tak tie sa nezmenili. Napríklad čo sa týka predstáv o živote, o rodine.

Študovali ste podnikový manažment. Mali ste sa na vysokej škole ešte čomu priučiť, keď už ste vlastne dostali takzvanú školu života?

Samozrejme, ja milujem tú školu. Informácie a štýl výučby na nej mi veľmi vyhovujú a nechodím tam len preto, aby som mala titul, ale kvôli tomu, aby som sa učila nové veci. Každá jedna seminárna práca, prezentácia a prípadová štúdia mi dáva veľmi veľa a učí ma.

Mám rada nové veci a niekedy som taká, že keď si o niečom poviem, že toto určite nie, tak mi to vždy príde o nejaký čas do cesty. Tým, že to človek vyskúša, sa prekoná a prekonávanie samej seba mám rada. Ale v škole chcem ešte pokračovať, robila som si ju pomenej, nemám rada stresové obdobia, keď sa človek musí rýchlo niečo nabifliť a nevie to. Rada si to užijem a vychutnám, dávala som si napríklad na letné semestre, keď som mala väčší pokoj, predmety ako napríklad právo, čo ma veľmi baví.

Príde mi to tak, že človek má veľmi málo času. Mňa veľmi zaujíma kombinácia právo, ekonomika a psychológia. Ale je to dosť náročné, vyžaduje to full-time štúdium. Škola mi vždy prinesie niečo nové, no vďaka tomu, že mám prácu, nevidím význam v tom, aby som tam sedela denne. Na jednej strane sú informácie, na druhej strane prax.

Srší z vás túžba po vedomostiach a informáciách. Keď doštudujete, plánujete sa vzdelávať ďalej, možno v niečom inom?

Určite áno. Teraz som si dala chvíľu pauzu, lebo som zoštátnicovala trošku predčasne. No chodím na kurz francúzštiny a kolegyňa sa zo mňa smeje, že počúvaj, nevieš chvíľku prestať a venovať sa iba jednej veci? Lenže ja milujem robiť veľa vecí naraz, mám rada takú správnu záťaž, ktorá má význam.

Karolína Chomisteková (zdroj: Silvia Leitmannová)

Ako to všetko stíhate? Ako vyzerá váš bežný deň?

Všetko je o prioritách, ako si ich človek nastaví. Rada čítam knihy, vzdelávam sa, milujem filmy a šport, ktorého by som sa nedokázala vzdať. Mám ráno budík o 6:33, snažím sa dostatočne spávať a také tie veci, že sociálny život a voľný čas s kamarátmi je u mňa tak, že počítam v hlave, či sa mi to oplatí a čo to spôsobí.

Nemám to tak, že idem von a budem do neviem kedy. Moja sestra mi vraví, že som hrozná, lebo všetko kalkulujem, ale je to dobré a zatiaľ mi to tak vychádza. Celkovo si to asi človek musí upratať v hlave a byť stotožnený s tým, čo áno a čo nie.

Keď sa ešte vrátime k súťaži krásy, dnes už sa často hovorí o tom, že najkrajšie dievča už nemôže byť len prázdna hlava, no ľudia majú voči nim stále predsudky. Myslíte si, že je to preto, že v minulosti naozaj stačilo iba dobre vyzerať?