Ako vlastne vznikol nápad nakrúcať si vtipné videoblogy, v ktorých rozosmievate ľudí rôznymi historkami?
Priznám sa, že som chcela študovať herectvo na VŠMU, ale nevyšlo mi to. Našťastie, nezrútila som sa z toho. Prišla som na inú vysokú školu do Bratislavy, prihlásila som sa do amatérskeho divadla a tam mi pridelili rolu hlúpej blondínky, ktorá mi evidentne sadla.
Neskôr som sa venovala vystúpeniam v stand-up komédiách, a potom som odišla na študijný pobyt do Portugalska, kde sa všetko začalo. Z nudy a zo „srandy“. Chýbali mi kamaráti zo Slovenska, a tak som začala pre nich nakrúcať videá, aby som ich pobavila.
Najprv som ich posielala len im. Jedného dňa som si však povedala, že skúsim jedno video zavesiť aj na svoju fanúšikovskú stránku na sociálnej sieti, len tak zo žartu. A ono to malo zrazu úspech!
Čakali ste, že nastane taký ošiaľ, že o vás začnú písať médiá a ľudia na internete vás budú vo veľkom sledovať?
Vôbec, pretože celé to bolo o náhode a spontánnosti. Nerada tlačím na pílu. Bola som z toho v šoku, pretože som bola v Portugalsku. Chápete, nuda, slnko, tak som si čas zabíjala nakrúcaním videí. Kto by si bol pomyslel, čo z toho môže vzniknúť? Zrazu som bola v tom! Ozývali sa mi ľudia, hrnuli sa mi ponuky na spoluprácu, rozhovory. V istom okamihu mi to došlo: Bože, veď oni mi chcú za to ešte aj platiť!
Vo videách máte imidž jednoduchej blondínky Evelyn. Aká je však Eva Kramerová v súkromí?
Nie som vždy úplne veselá, to priznávam. Mám občas tiché, introvertné chvíľky, keď sa chcem schovať, nebyť medzi ľuďmi a nechce sa mi rozprávať. Je to protipól, ktorý musí existovať, aby ste načerpali energiu. A keď potom prídete medzi ľudí, ste plná humoru.
Ako vyzerajú vaše introvertné chvíle?
Chcem mať svätý pokoj a čítať si knihy.
Keď ste dostali ponuku na vlastný televízny sitkom Svet podľa Evelyn, s akým pocitom ste do tohto projektu vstupovali?
V prvom rade s rešpektom. Dovtedy som bola samostatná jednotka, pretože sama som si vymýšľala a nakrúcala videá. Zrazu sa všetko zmenilo, pretože tento projekt už nebol len o mne, ale o ďalších dvadsiatich ľuďoch. Bola to už tímová práca a pre mňa to bola obrovská škola a skúsenosť. Som za to vďačná, pretože si môžem spokojne povedať – zvládla som to! Je to moja prvotina v rámci televíznej tvorby a som na ňu hrdá.
Zistili ste, že viete pracovať aj v tíme?
Som v podstate hanblivý človek. Nedokážem nakrúcať videá, keď mi niekto stojí za chrbtom. Je jedno, či je to otec, mama, frajer. Nejde mi to, vždy musím byť sama. A zrazu som musela vystúpiť zo svojej komfortnej zóny pred tridsať ďalších ľudí, ktorí tvorili štáb. Zistila som, že viem pracovať aj v tíme a že to môže byť veľmi príjemné.

Po škole ste chceli zbaliť kufre a odísť zo Slovenska. Prečo ste tu napokon zostali?
Áno, mala som to v pláne, ale zrazu prišli ponuky na Slovensku a začala som robiť to, čo ma baví. Svoju prácu mám tak rada, že nie som si celkom istá, či by som chcela úplne odísť z tejto krajiny a vzdať sa toho. Vedela som, že stereotypný život nie je moja šálka kávy, preto som urobila kompromis. Na Slovensku mám milovanú prácu a párkrát za mesiac si odskočím niekam do sveta, cestujem a píšem cestopisy.
V detstve ste žili s rodičmi v Amerike. Ako ste sa tam vlastne dostali?