Máte obavu o to, čo vaše deti sledujú na internete? Oprávnene. Z výskumu z roku 2014, ktorý realizovala medzinárodná výskumná sieť EU Kids Online vyplýva, že k sexuálnemu obsahu na webe sa dostáva približne 17 percent detí vo veku od 9 do 16 rokov.
Obsah, pred ktorým by mala byť mládež chránená, je s internetovými neobmedzenými možnosťami voľne prístupný a týka sa to nielen pornografie, ale aj materiálov obsahujúcich násilie.
Ako vplývajú takéto videá či fotografie na psychiku dieťaťa?
Podľa psychológa Marka Madra z internetovej poradne pre mladých IPčko.sk môžu mať sexuálne obsahy na dieťa negatívny efekt, no zároveň nemusia mať efekt žiadny.
„Citlivejšie sú najmä mladšie deti, pre ktorých je to cudzie, nepoznané, zvláštne a do istej miery ešte ťažko pochopiteľné. Môže to v nich vyvolávať zmätok a otázky, najmä ak nemajú nikoho, s kým by sa o tom mohli otvorene porozprávať bez toho, aby z toho vzniklo tabu,“ hovorí Madro.

Obísť prekážky je jednoduché
Psychológ konštatuje, že nie všetci sa k sexuálnemu obsahu dostávajú vedome. Niektoré deti a mladí ľudia ich nachádzajú nechcene či náhodne vo forme reklám alebo vyskakujúcich pop-up okien.
„Druhú skupinu tvoria deti, ale najmä mladí ľudia, ktorí obrázky a videá vyhľadávajú cielene,“ tvrdí Madro. Obísť prekážky vo forme obmedzenia veku je pritom jednoduché, stlačiť tlačidlo „Mám viac ako 18 rokov“ alebo vymyslieť si dátum narodenia nie je žiadnou prekážkou.
„Ak mladí ľudia chcú, tak sa k takýmto obsahom dostanú. Možno ľahšie a možno rovnako ľahko, ako sa v minulosti dostávali k takýmto časopisom,“ porovnáva psychológ.
Podobne ako v minulosti, aj dnes podľa štatistík pornografický materiál častejšie vyhľadávajú chlapci, no záujem sa u oboch pohlaví zvyšuje spolu s vekom a snahou objavovať vlastnú sexualitu.
Narušený pohľad na sexualitu
Keď sa mladí ľudia a deti dostanú k sexuálne ladeným materiálom, môže to v nich vyvolať rôzne pocity. Pre niektorých ide o vzrušujúci obsah, výskum EU Kids Online však uvádza, že tretina detí bola znepokojená alebo znechutená.
„Toto rozrušenie viedlo deti a mladých ľudí obvykle k vypnutiu stránky či počítača, k vymazaniu alebo filtrovaniu správ. Možnosťou, ako sa s tým vysporiadať, je tiež rozhovor s niekým, komu dôverujú. Podľa výskumu sa najčastejšie obracajú na kamarátov alebo rodičov,“ hovorí Marek Madro.
Zvedavosť v otázkach sexuality sa zvyšuje s vekom a najmä tínedžeri hľadajú odpovede na mnohé svoje otázky a preskúmavajú dostupné zdroje.
„Samotné sexuálne obsahy, ku ktorým sa vedome, či nevedome dostanú na internete, majú možno menej negatívny efekt ako u detí. Pozeranie stránok, či videí so sexuálnym obsahom však môže narúšať ich pohľad na sexualitu a stierať rozlišovanie medzi ilúziou a skutočnosťou,“ myslí si Madro.

Rodičovské riešenie
Janette má dve deti, dvadsať a štrnásťročné. „O všetkom sa otvorene rozprávame a chápem to ako prirodzený vývoj. Deti samozrejme majú zabezpečené počítače proti nevhodnému obsahu, čo však neznamená, že sa k nemu nedostanú napríklad u kamarátov. Ale majú otvorenú cestu a ak sa čokoľvek potrebujú spýtať, vedia, že môžu,“ hovorí o tom, ako chráni svoje deti na internete.
Monika má dvoch synov vo veku desať a sedem rokov. „Pravidelne kontrolujeme obsah, ktorý sledujú a veľa sa rozprávame o možných nástrahách na internete. Snažíme sa budovať v synoch dôveru a zmysel pre správne rozlíšenie nevhodného správania, ako aj rozpoznanie nevhodného obsahu,“ opisuje.
„Môj syn bude mať čoskoro 14 rokov a zaujíma ma, čo sleduje na internete, no nekontrolujem to, musela by som mu stále stáť za chrbtom. Vo všeobecnosti vie, že nemá komunikovať na internete s cudzími a staršími ľuďmi, ale nepoučujem ho veľmi, skôr vychovávam príkladom,“ hovorí Iris.
„Myslím si, že sa nedá zabrániť tomu, aby si dieťa pozrelo na internete čokoľvek, čo ho zaujíma, tak ako nám kedysi rodičia nezabránili v tom, aby sme si tajne vybrali z knižnice knihu o sexe alebo s erotickým obsahom. Je pochopiteľné, že v období dospievania sú deti zvedavé. Čudovala by som sa, ak by obsah súvisiaci s otázkami sexu alebo priamo pornografiu, dieťa nevyhľadávalo,“ konštatuje.
Zákazy nepomôžu
Psychológ Marek Madro nevidí riešenie problému v zákazoch. „Zakazovať pozeranie pornografie či sexuálnych obrázkov asi veľmi význam nemá. Pre tých, ktorí sa k tomu dostanú nechtiac, často nie je príjemné, že to vôbec vidia, a pre tých, ktorí to hľadajú cielene, nejaký zákaz veľmi nepomôže,“ myslí si.
Hovoriť s deťmi o téme sexuality nebýva ľahké pre rodiča ani pre dieťa, a preto sa tomu obe strany veľakrát vyhýbajú. Riešením je podľa Madra budovanie vzťahu dôvery už od útleho veku a vytváranie pocitu, že sa dieťa môže spýtať na čokoľvek a rodič ho neodbije.
„Rozhovor s deťmi a mladými ľuďmi o tom, čo na internete videli, k čomu sa dostali, alebo konkrétne o tom, čo vieme, že videli a myslíme si, že to nie je vhodné, môže mať pozitívny efekt,“ hovorí psychológ.
Ak dieťa nedostane odpovede od rodiča alebo človeka, ktorému môže dôverovať, zostane so svojimi neistotami a otázkami samo. Marek Madro má skúsenosť z internetovej poradne IPčko.sk s tým, že mladí sa na nich obracajú práve vtedy, keď o závažných témach nemajú s kým hovoriť.
Základným problémom je teda fakt, že témy sexu a sexuality sú napriek otvorenej dobe v mnohých rodinách stále tabu.