Talent na jazyky neexistuje, tvrdí žena, ktorá sa ich naučila osem

Koľko jazykov poznáš, toľkokrát si človekom. Koľkokrát sa cítite byť človekom Vy?

Myslím si, že som iba jedna osobnosť, ktorá sa vie vyjadriť v rôznych jazykoch. Veľakrát sa ma ľudia pýtajú, či sa cítim inak v inom jazyku, ale priznám sa, že tieto osobnostné zmeny nepociťujem.

Jazyk používam ako nástroj, ktorým vyjadrujem myšlienky, ktoré mám v sebe. Platí to do tej miery, že mám prístup k o to viac informáciám a viem sa stretnúť s o to viac ľuďmi. Ale mňa osobne to nemení v tom zmysle, že by som sa cítila inak, keď rozprávam nejakým jazykom.

Ovládate plynule sedem jazykov a učili ste sa aj slovenský posunkový jazyk. Rátate to teda tak, že hovoríte ôsmimi?

Nie. Ja rátam tie jazyky, ktoré viem teraz použiť. Ale áno, učila som sa ich osem – slovenskému posunkovému jazyku som venovala dva roky. No tým, že ho už teraz neviem využiť, tak ho nepriznávam, lebo keď za mnou príde niekto nepočujúci, tak sa plynule nedohovoríme.

Základy zostali, ale bola by to skôr takzvaná posunkovaná slovenčina. Nejaké posunky poznám a dám ich dokopy, ale možno by to znelo ako kostrbatá slovenčina.

Jazyky ste sa začali učiť na gymnáziu. Hneď ste cítili, že Vás to k nim ťahalo?

Áno. Angličtina ma vždy bavila a bol to jeden z mojich obľúbených predmetov, ale mňa bavilo aj veľa iných, takže nemôžem povedať, že by angličtina nejako vyčnievala. Začala som už od druhého ročníka chodiť na olympiády a to ma veľmi posúvalo vpred, lebo som sa na ne intenzívne pripravovala. Do maturity som sa trikrát dostala do celoslovenského kola a tam už som sa jazyku venovala viac.

Vedeli ste už vtedy, že to asi pôjde smerom jazykov?

Smerom angličtiny možno áno, ale smerom k viacerým jazykom vôbec nie. Nemčinu som sa začala učiť v pätnástich a prvé dva roky boli hrozné, nemala som ju rada, nevedela som ju dobre. Mala som jednotky, ale to boli také školské jednotky. Až po dvoch rokoch nastal zlom.

Povedala som si, že keď chcem ísť študovať prekladateľstvo, budem potrebovať aj druhý jazyk a nemčinu už na škole mám, tak by sa zišlo na nej popracovať. Bola tam racionálna motivácia a s nemčinou som začala tráviť polhodinu denne.

Pozerala som televíziu a na začiatku som vôbec nič nerozumela, ale začalo ma to baviť. Čítala som, robila som si cvičenia a našla som v nemčine krásu. Keď som maturovala, tak to bola priam hudba v mojich ušiach.

Keď sa ľudia dozvedia, že ste polyglotka, teda že ovládate viacero jazykov, ako zvyčajne reagujú?

Myslia si, že nie som človek (smiech). Asi tým, že to nie je bežné, tak si myslia, že je to veľmi výnimočné. Ale keďže mám desiatky až stovky kamarátov, ktorí rozprávajú viacerými jazykmi a mnohí sú v nich lepší ako ja, tak sa cítim ako taká začínajúca polyglotka.

Určite by sa dali pridať aj ťažšie jazyky. Je to moje hobby, ale ľudia na to reagujú slovami – wau. Tí, ktorí už chápu systém za mojím učením, to však nevnímajú ako niečo nepredstaviteľné.

Vy ste na viaceré jazyky potrebovali iba chuť a zhruba pol roka, aby ste sa vedeli dohovoriť. Dá sa to tak podľa Vás pri hocijakom jazyku?

Určite nie. Pri ázijských jazykoch, ktoré sú úplne iné, človek potrebuje omnoho väčší kontakt, a tam aj veľmi výrazne pomôže byť v danej krajine. Predsa len, francúzština môže byť na výslovnosť ťažká, no je to európsky jazyk a keď si ho napočúvam, dá sa to. Ale o čínštine a japončine mi veľa ľudí povedalo, že keď tam človek nejde, tak sa za určitú hranicu nepreklopí.

Lýdia Machová na prednáške TEDx v Trenčíne (zdroj: archív Lýdie Machovej)

Ázijské jazyky sú teda tie ťažšie. Ktoré sú ľahké jazyky?

Úplne najľahší je esperanto. Z európskych je určite jeden z ľahších angličtina a španielčina. V podstate všetky európske germánske a románske sú celkom naučiteľné.

Z jazykov, ktoré ovládate, sa ktorý učil najľahšie a najťažšie vám?

Najľahšie sa mi učilo práve esperanto a najťažšia bola asi prekvapivo poľština. Tam som rozumela veľmi rýchlo, ale aby som niečo povedala, to trvalo dobrého pol roka. Bola som frustrovaná, že zo seba neviem vysúkať normálnu vetu, a pritom je to taký podobný jazyk.

Ale práve preto si človek dáva na každú koncovku pozor a prelínalo sa mi to s češtinou. Aj sa napokon stalo, že som stratila aktívnu češtinu. Teraz neviem zo seba dostať jednu vetu po česky, to je jediná daň, ktorú som zaplatila za jazyky.

Ako udržiavať jazyky tak, aby boli všetky stále aktívne a neupadla Vaša úroveň?