Každý zub chýba
O zuby môžeme prísť za rôznych okolností. Najčastejšie sa to stáva pri bakteriálnych ochoreniach a pri úrazoch. Strata každého zuba je však nielen estetickým, ale aj zdravotným problémom.
Aj keď niektorí ľudia si pomerne rýchlo zvyknú na medzeru v chrupe a majú pocit, že im neprekáža, takýto stav predstavuje vždy určitú záťaž pre chrup.
„Okrem estetických defektov môže chýbajúci zub spôsobiť aj funkčné problémy. Napríklad pri žuvaní stravy. V horšom prípade hrozí atrofia kosti a kolaps zuboradia, keďže vedľajšie a protiľahlé zuby sa môžu poposúvať,“ vysvetľuje implantológ Libor Michna zo stomatologickej kliniky ArtDentistic v Bratislave.
Nie je náhrada ako náhrada
Ak pacientovi chýba zub alebo niekoľko zubov, môže si vybrať medzi viacerými riešeniami, napríklad sa rozhodnúť pre konvenčný mostík alebo snímateľnú protézu.
„Kým pri prvej alternatíve dochádza k obrúseniu priľahlých zubov, pri protéze trpí zub, o ktorý sa náhrada opiera, a zároveň aj mäkké i tvrdé tkanivo pod ňou,“ upozorňuje implantológ Libor Michna.
Z tohto pohľadu je zavedenie dentálneho implantátu šetrnejším riešením. Nie je však vhodné úplne pre každého, aj keď možnosti implantológie sa v posledných rokoch úžasne posunuli.
Pred zákrokom treba absolvovať komplexné vyšetrenie chrupu, prípadne jeho zostatkov, a tiež ústnej dutiny. Klienti sú podrobení CT vyšetreniu, pričom sa sleduje aj stav mäkkých a tvrdých tkanív.
„Pacientov zdravotný stav musí byť pred zákrokom uspokojivý, ide totiž o chirurgický zákrok, a tak si zakladáme na stopercentnej dôslednosti. Práve vďaka tomu predstavujú implantáty nádej aj pre pacientov, ktorí trpia parodontitídou. Aj im vieme pomôcť, avšak primárne sa musíme zamerať na toto ochorenie. Až potom môžeme pristúpiť k implantátom,“ upozorňuje implantológ Libor Michna.
Som vhodným kandidátom?
O tom, či pacient je, alebo nie je vhodným kandidátom na zavedenie implantátu, rozhodne implantológ po celkovom zhodnotení zdravotného stavu. Hlavným faktorom, ktorý určuje, či klient spĺňa podmienky pre tento typ zákroku, je stav jeho čeľustnej kosti.
Implantát sa do nej zavádza, preto musí byť dostatočne pevná. Ak nie je kosť v ideálnom stave, musí pacient najprv podstúpiť takzvanú kostnú augmentáciu, čiže dostavbu kosti.
Vhodní kandidáti by zároveň nemali mať nedoliečné kazy alebo iné ochorenia paradontu. Všetky ochorenia tohto typu musia byť najprv vyliečené, až potom môže lekár pristúpiť k zavedeniu implantátu.
Navyše, nielen orálne, ale aj celkové zdravie pacienta rozhoduje o tom, či bude zavedeniu implantátu úspešné.
Zvyčajne sa implantáty neodporúčajú tehotným ženám, ľuďom, ktorí užívajú steroidy, a onkologickým pacientom, ktorí podstupujú chemoterapiu alebo rádioterapiu.
Ako rizikoví sú vyhodnocovaní pacienti s oslabeným imunitným systémom, s kostnými a krvnými poruchami, rakovinou kostnej drene, poruchami prištítnych teliesok alebo neliečenou cukrovkou.
Samotná implantácia síce nie je v tehotenstve nebezpečná, ale lekári sa jej radšej vyhýbajú vzhľadom na hormonálne zmeny, ktoré prebiehajú v ženskom tele.
Navyše ide o chirurgický zákrok, a ten je istou záťažou pre organizmus, preto je lepšie počkať so zavedením implantátu po pôrode.
Čo je to implantát
Dentálny implantát predstavuje funkčnú, estetickú a zároveň dokonalú náhradu chýbajúceho zuba. „Do kosti pacienta sa namiesto zubného koreňa aplikuje titánová náhrada.
Po zahojení sa na implantát nasadí titánová nadstavba a keramická korunka, ktorá je ako jediná viditeľná voľným okom,“ vysvetľuje implantológ Libor Michna.
Titán má v oblasti implatológie jednoznačne najlepšie materiálne vlastnosti. Nevyvoláva alergické reakcie, dokáže sa pevne spojiť s čeľusťou a vytvoriť bezpečný základ pre nový zub.
Je odolný voči korózii, pevný, trvácny a chuťovo neutrálny, takže pri jeho použití nevzniká v ústach kovová príchuť. Kým lekár nasadí na titánovú náhradu trvalú keramickú korunku, na dočasné krytie medzery v chrupe sa využíva provizórna korunka, o ktorú sa treba primerane starať.
Zubní lekári zvyčajne neodporúčajú namáhať ju konzumáciou lepkavého jedla, cukríkmi alebo žuvačkami, hryzením tvrdého ovocia alebo zeleniny. Pri používaní provizórnej korunky sa môže vyskytnúť zvýšená senzitivita na teplé a studené jedlá a nápoje.
To sa stáva najmä vtedy, ak dočasná korunka dokonale neprilieha k ďasnu. Po čase, ktorý je potrebný na hojenie, ju lekár vymení za trvalú keramickú korunku. Jej dokonalý tvar zabezpečuje v modernej implantológii plánovací softvér, ktorý ju dokáže dokonale vytvarovať.
„Mnoho pacientov sa muselo doteraz spoľahnúť na skúsenosti a zručnosti zubného lekára. V prípade pochybenia mohol byť implantát aplikovaný zle a korunka nemala ideálny tvar Moderný softvér a odborná expertíza chirurga vie zobraziť celý priebeh zákroku a jeho výsledok ešte pred samotným úkonom. To pacienta ušetrí aj do zbytočnej bolesti,“ tvrdí implantológ Libor Michna.
V niektorých prípadoch sa na implantáty okamžite nasadia trvalé korunky. Väčšinou sa však čaká na zahojenie implantátov niekoľko mesiacov. U každého pacienta je čas, ktorý je potrebný na vrastenie implantátu do kosti iný.
„Celkové zhojenie implantátu s kosťou pacienta trvá od šiestich týždňov do šiestich mesiacov,“ vraví Libor Michna.
Bolesť pri zákroku
Každý chirurgický zákrok prináša so sebou istú formu bolesti, zavádzanie implantátov však prebieha pod lokálnou alebo celkovou anestézou, takže pacienta pritom nič nebolí.
Oblasť čeľuste, do ktorej sa implantáty zavádzajú, je počas chirurgického zákroku znecitlivená. Prípadnú bolesť môžete očakávať až po odznení anestézy.
Zvyčajne sa dá prirovnať k tej, ktorú človek pociťuje po vytrhnutí zuba. V závislosti od toho, kde je umiestnený implantát, sa môže rozšíriť na líca, bradu alebo pod oči.
Reakcia po zákroku je veľmi individuálna. Mnohí pacienti sú príjemne prekvapení tým, že ich takmer nič nebolí.
To sa stáva najmä vtedy, ak človek nemal na mieste, kde bol zavedený implantát vlastný zub. Väzivo, ktoré obklopuje koreň zuba a fixuje ho v zubnom lôžku obsahuje množstvo nervových zakončení.
Ak sa však zub v čeľusti dlhšie nenachádza, nie je tam ani väzivo, ktoré by mohlo byť zdrojom bolesti.
Hojenie
Hojenie rán po zavedení implantátu väčšinou prebieha bez komplikácií, v niektorých prípadoch sa môže vyskytnúť mierny opuch. Treba sa však pripraviť na dočasnú úpravu životosprávy, najmä stravovacích návykov.
„Po zákroku odporúčame pacientom konzumovať na krátky čas mäkšiu stravu, obmedziť horúce jedlá a nápoje a vyhýbať sa fyzickej námahe,“ upozorňuje implantológ Libor Michna.
Približne po týždni až desiatich dňoch sa pacient môže vrátiť k normálnej strave. Aj keď v niektorých výnimočných prípadoch treba jesť mäkkú stravu dlhšie.
Čas potrebný na zotavenie a samotný priebeh hojenia môže byť negatívne ovplyvnený fajčením, zlými stravovacími návykmi a nedostatočnou zubnou hygienou, ktorá je v tomto citlivom období veľmi dôležitá.
Nahromadenie povlaku v okolí zubných implantátov môže totiž spôsobiť infekciu. Pri čistení chrupu sa preto treba riadiť pokynmi lekára alebo dentálneho hygienika. Samotné nasadenie trvalej keramickej korunky je po zahojení implantátu veľmi jednoduchý a rýchly proces.
„Pacient odchádza z ambulancie zvyčajne po tridsiatich minútach,“ tvrdí implantológ Libor Michna.